Keď ti na juhu Talianska povedia, že bicykel je grátis, môže to byť základ nevšedného dobrodružstva. Podobne ako ostatní letenkoví dobrodruhovia, odhodlal som sa aj ja poznať juh talianskej Kalábrie letecky. Októbrové počasie v Lamezia Terme sľubovalo možno poslednú kúpačku v mori, v meste množstvo historických pamiatok a teplej vody a navyše, úžasný AirBnB hostiteľ Giovanni mi ponúkol bicykel v cene ubytka. No nevyuži to.
Lamezia Terme
Destinácia Lamezia Terme je v letenkovom menu relatívne nová. Práve tu sa však nachádza tretie najväčšie letisko južného talianska. Žiadne veľké kopce, termálne pramene, skvelé pláže, more aj trocha histórie. Objaviť toto menu na bicykli – to bola moja zidealizovaná predstava.
Cyklostory po taliansky
„Siamo sicuri che avremo quella bici? E sicuramente sarà gratuito e disponibile?“, overujem si bicykel na istotu.
„Sure, sure, le bici ti aspettano“, troma smajlíkmi potvrdzuje pred odletom Giovanni.
Tak toto je šupa. Terno. Výhra. Bývam 2 km od letiska, kilometer od morských pláží, 8 km od termálnych prameňov a zhruba toľko od kúpeľného centra Lamezia Terme s viacerými historickými pamiatkami. Bicykel mi dá aktívny zážitok a nové obzory. Hneď po rannom zvítaní mi Giovanni predstavil svojich dvoch tátošov. Neveriacky som pozeral.
Sadol som na prvého a skúsil šliapnuť do pedálu. Pedálom som síce otočil ale reťaz išla ako pravítko dopredu. Natiahla zadný prehadzovač, ktorý sa temer zlomil. Otočil som pedálom dvakrát a padla reťaz. Nasadil som. Otočil som znova, padla znova. Chcel som prehodiť a páčka mi ostala v ruke. Pochopil som, že neprehodím a reťaz sa na koliesku nepretočí. „Kurva“, hovorím si zmierlivým tónom, zliezam z bicykla a tlačím naspäť. Skúsil som ten druhý bicykel. Bláhový.
Prvé poznanie: bol detský. Hoci sa reťaz so škripotom pretočila, kolenami som si temer vybil zuby. V priebehu minúty mi sedačka padla dole na úroveň kolien. No nič. Dobrý kohút si nevyberá. Hoci to išlo sťažka, dobicykloval som tých 300 m späť za ohradu. Až pri jazde späť som si všimol, že na brzdách nie sú žiadne brzdové gumičky. Žiadne. Takto to už vôbec nepôjde.
Našťastie v kuchynke mali olivový olej. Po rozumných servisných radách o mazaní od Jara Ondruša som opäť začal dúfať a našiel som odvahu. Reťaz, prešmykovač, osky i všetko, čo sa dalo, som doslova zalial panenským olivovým olejom. Verím, že to bol prvý olej, ktorý táto prehistorická cyklorelikvia so značkou WINNER zažila. Reťaz som očko po očku ručne rozhýbal, takže už aspoň kopírovala veľkú pílu. Keď som netlačil na pedál, ani reťaz nepadala.
Prehadzovačka síce na oko ožila ale čo je to platné, ak páčka na prehadzovanie ostala v tvojej ruke. Pochopil som, že jediná jazda bude na pevno. Nie moc silno, nie moc do kopca, aby si tú krehkú hrdzavú pamiatku po kedysi mocnej reťazi neroztrhol. Btw, všimli ste si, akú skvelú výhovorku som do kopcov našiel?
Gizeria Lido
Môj prvý cyklotrail patril moru. Sadol som si a bicykel ma s malým hegľovaním (zadné kolo malo osmičku) zviezol až k moru. Skvelá jazda (temer kilometer) dole kopcom. Zabral som pedálom menej ako desaťkrát. Odložil som bicykel tam kam patrí (teda pohodil v piesku) a nirvána začala. Kúpačka v tom najskvelejšom mori pri západe slnka.
Ak vám niekto povie, že juh Talianska je skvelý na letnú dovolenku, neverte mu. Zažijete komerčný plážový výplach s miliónmi talianov a absolútnym nedostatkom súkromia. Dnes bola pláž iba moja. Koniec októbra, more nečakaných 24 stupňov. Kto by chcel z tej parády vyliezť. O bicykel som sa staral málo. Veď kto (okrem historického múzea) by chcel také niečo vôbec ukradnúť. A prečo?
Skráťme to. Konco-októbrová kúpačka na juhu Talianska je fajn. Bod plus pre Kalábriu.
Caffè presso proprio bene
Ak chceš spoznať juh Talianska, musíš spoznať náturu a ľudí. S týmto cieľom som si sadol v miestnom pube na presíčko za euríčko. Základný rozdiel medzi Európou a Talianskom je, že v EU dostaneš aj vo vychytenej kaviarni kávu za 5€, ktorá sa nedá piť. A v Taliansku na každej pumpe dostaneš picollo za 1€, ktoré ťa dostane a nakopne. Proste talianske presso a talianske gellato. Zmrzlina. Ďalšie dva palce hore.
Ešte pred cestou mi Giovanni kládol na srdce, aby som bicykel pri ceste zamykal. Dal mi taký 4,90€ číselný zámok, ktorý sme neskôr ohodnotili ako najcennejšiu vec na bicykli. Nešlo o to, aby neukradli bicykel. Išlo o to, aby neukradli ten zámok.
Kým som sa dostal domov, schytal som defekt. Našťastie druhý bicykel mal tie isté kolesá, takže zámena veľmi nebolela. A to moje Lamezia Terme cyklozážitky ešte poriadne nezačali. 🙂
Zhrnutie
Ak vám ponúknu na juhu Talianska v rámci ubytovania bicykel grátis, buďte opatrní. V Lamezia Terme s ním veľa zažijete. Musíte však byť dokonale otrlý a znalý servisovania. Inak sa radšej poobzerajte po druhej alternatíve. Pri tejto príležitosti si spomínam na opačný francúzsky extrém.
Keď som si chcel poriadne zajazdiť v Nice, odpísali mi, že prenajímajú skvelé karbónové cesťáky za 40€ aj s kávou v cene. Good price. Také cena?. Snáď sa s koňom zrazili. Utekal som tam, aby sa mi ušlo. Mali. Ale až na mieste ma informovali, že cena 40€ platí na hodinu. 🙂
