Lamezia Terme je údajne tretie najväčšie mesto Kalábrie. Slovíčko Terme evokuje kúpele. Avšak tie nájdete nečakane na polceste. nad cintorínom Sambiase, vysoko v údolí pod názvom Caronte Terme. Mesto Lamezia totiž vzniklo spojením troch samostatných miest. Menšieho Sambiasa v severnej časti a väčšieho Nicastra, ktoré dnes tvorí centrum celej mestskej oblasti,. Pritom pôvodná Lamezia tvorí len nepatrnú časť pod horou Monte Muzzari medzi týmito mestami. Aby to nebolo málo, železničná stanica je na juhu niekoľko kilometrov mimo centra v ďalšej časti Santa Eufemia, ktorá je považovaná za najstaršie osídlenie okolia vďaka vykopávkam gréckeho mesta Terina. A práve Terina je spojené s mýtom o Ligei, jednej z troch sirén Homérovej Odysey. Doplňme, že plážová časť súmestia je zas viac ako 17 km od centra, úplne opačným smerom v dedine Gizzeria. A práve preto som sa rozhodol pre bicykel. Lamezia Terme: cyklovýlet za termálmi.
Pohľad do života Kalábrijcov
Po úvodných patáliách s bicyklom som si povedal: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“ a s odhodlaním cykloidiota som v Magna Grecia vysadol na bajk č. 3. Francesco sa postaral: duše dofúknuté, sedánka utiahnutá. zadná brzda brzdila a reťaz bola dokonale zaliata olivovým olejom. Prehadzovať sa nedalo ale človek by nemal mať prehnané nároky. Vyrazil som.
Prvé kilometre po Via Antonio Cappelli ma naplnili vlnou optimizmu. Dobre sa ťahalo. Zadné koleso s osmičkou síce poskakovalo, ale išiel som po rovine a fúkalo do chrbta. Naľavo i napravo míňam olivové plantáže, kde práve dozrievajú olivy. Žasnem nad jednoduchosťou a účelnosťou zberu. Nik sa veru nemusí zohýbať pre popadané plody na zem. Všade rozťahané zelené siete vytvárajú niekoľko storočným sukovitým pňom olivovníkov zaujímavé estetické kulisy.
Ako zarputilý vinár som s nadšením prijal správu, že Lamezia Terme je najmä kraj vína a olív. Počas jazdy som však pochopil, že to nie je celkom tak. Olivy, olivy, olivy, olivy a potom trochu vína. Ale zato DOC. Vedel by o tom rozprávať aj jeden z hlavných miestnych producentov odrôd Malvazia, Greco Nero a Greco Bianco (kalábria je nimi preslávená) vinárstvo Statti. Ak máte vycibrené chute a plnú peňaženku, Statti je to pravé miesto na degustáciu.
Pozorný cyklista počas 5 km jazdy dokonale spozná život Kalábrijcov. Čo jedia, kde nakupujú, čím sa umývajú. aké plienky používajú, čím odmasťujú, aké šampóny preferujú, pneumatiky používajú…
Konečne som našiel miesto, kde viem povedať: „Aj u nás je bordel ale takýto nie.“
Caronte Terme
Posledné kilometre ma uvádzali do zúfalstva. Vystúpať 350 výškových metrov ku kúpeľom popri hasičskej stanici a nekonečnom cintoríne na mojom škrápajúcom WINNER cyklošpeciále bez prehadzovačky ma riadne vymordovalo. Ale Caronte Terme za to stálo.
Slove Terme /v Lamezia Terme/ odkazuje práve na sírne vody v oblasti Caronte v blízkosti Sambiase, ktoré boli od staroveku známe svojimi liečivými schopnosťami. Dnes sú termálne a bahenné kúpele Caronte integrované do zdravotného systému v Kalábrii a vody sú známe ako prírodné lieky na bronchiálne a kožné ochorenia. Pri založení Lamezia Terme v roku 1968 získala na prevádzkovanie kúpeľov licenciu rodina Cataldi. O viac ako 50 rokov neskôr ich ako prosperujúci podnik stále táto rodina vedie.
Voľne prístupné prírodné bazény s dokonale teplučkou termálnou vodou boli balzamom na moje utrpenie. Čo budem hovoriť. Dve hodiny rochnenia a absolútneho kľudu ma dostali do stavu nirvány. Ešte viac, než ľubozvučný dialekt miestnych Kalábrijcov, ktorí snáď okrem bahnenia nemali nič iné na práci. Od tohto dňa som bol v tých bazénoch denne a považujem ich za najväčší highlight celej oblasti. Miestnym ostáva len ticho závidieť. Močiť sa tu každý deň a potom zomrieť. Ani ten cintorín nemajú ďaleko.
Ľahnúť si pod olivovník
Po kúpačke vysadám znova na bicykel s plánom zdolať dnes aj centrum mesta. Beriem to na Nicastro skratkou popod horu. A práve tejto trase vďačím za druhý vrchol dnešného dňa. Dostávam sa totiž k nádherným olivovým hájom s prastarými olivovníkmi.
Tie kmene by vedeli rozprávať históriu. Mne len ostáva žasnúť nad výtvarnou estetikou prírody samotnej. Nedalo sa inak. Bicykel do škarpy a „private, no private“ ľahol som si medzi tie stromy. Pozorovať slnko a azúrovú oblohu cez koruny olivovníkov v jemnom vetre je prudko návykové. Až tak, že zaspíte. Prebral som sa až o hodinu s jasnou víziou:
Vykašľať sa dnes na mesto, otočiť to naspäť, k moru, hodiť malú zrovnávaciu kúpačku (more vs terme). cestou kúpiť lahvinku Greco bianco, nejaké morské príšery a hybaj na terasu. Mám tam skvelý gauč.
Ako podporný argument zapôsobila aj trasa: „Neťukneš do pedála. Stále dole kopcom.“
Nečakaná estetika
Cyklojazda dole kopcom však nebola úplne plynulá. Jednak nevieš, či dole alebo v zákrute zabrzdíš, jednak ti okolie pripravuje vizuálne bonbóniky. Ak máš pri bicyklovaní oči otvorené, vždy objavíš čosi mimoriadne. Pre mňa to tentokrát bola vzduchotechnika olivovej lisovne. Jej mimoriadnej estetike som neodolal. Verte, nebolo jednoduché miestnemu vartášovi vysvetliť prečo to fotím a ako veľmi sa mi tie geometrické tvary páčia.
Gizzeria Lido
Je podvečer a ja som opäť v mori. Presso, more, presso, pivo, more. Obligátne zakončenie každého večera, ak slnko svieti, ty sa nikam neponáhľaš a more má koncom októbra neuveriteľných 24 stupňov.
Ak chcete tri dôvody, prečo navštíviť koncom októbra Lamezia Terme, tu sú:
- Posledná kúpačka v teplom mori, navyše bez jačania miliónov detí a turistov a kilometre čistých, prázdnych pláží,
- Caronte Terme, kúpele, ktoré si pomýlite s teplou vaňou, a
- všade pohoda kalábrie, pressíčko za euríčko a bicykel grátis.
Za pamätihodnosťami okolia sa vyberieme až zajtra.
