Tohtoročné leto nám všetkým v našej rodine po zdravotnej stránke neprialo. A ako čerešnička na torte nás potrápil Saškin zápal pľúc. Takže akékoľvek fyzicky náročnejšie aktivity sme si zakázali. Čo v takejto situácii? Túžili sme sa dostať aspoň na chvíľu von a spoznať a zažiť niečo nové, hoci aj bez náročných výstupov. Voľba padla na Smrdáky, mestečko na Záhorí, ktoré sme zatiaľ neobjavili, a v ktorom ako novú atrakciu postavili obriu lavičku. A práve tá sa stala primárnym cieľom nášho ostatného minivýletíku.
Na kúpele Smrdáky sme vyrazili autom. Po vstupe do mesta sme bez problémov našli miesto na parkovanie pred jedným z viacerých kúpeľných domov. Smrdáky sú totiž predovšetkým kúpeľné mesto, vyhľadávané pre liečbu kožných ochorení. Vďaka minerálnej vode s vysokým obsahom sírovodíka sa Smrdáky často označujú za „slovenské Mŕtve more“. Už počas napoleonských vojen a prvej svetovej vojny sa tu liečili vojaci z celého Rakúsko-Uhorska.
Obria lavička
Po zaparkovaní sme sa už peši vrátili na hlavnú cestu a popri nej sme objavili žltú turistickú značku. Práve tá nás mala doviesť k obrej lavičke. A tak aj bolo – prešli sme ulicami mesta pomedzi zástavbu rodinných domov (už mimo kúpeľnej časti) až k futbalovému ihrisku. A poza neho sme sa chodníkom, z výhľadmi ponad polia na ďalšiu smrdácku atrakciu – Miléniový kríž, dostali až k obrej lavičke.
Lavička je vďaka svojej výške tri mestre a šírke päť metrov skutočne obrovská. Ponúka panoramatický výhľad na celú okolitú mierne zvlnenú krajinu a samozrejme, na už spomínaný kríž. K tomu sme sa vybrali ďalej po žltej turistickej značke. Značka nás doviedla z poľnej cesty až na hlavnú a ďalej sme mali pokračovať práve po hlavnej ceste. Našťastie veľa áut po nej nešlo, napriek tomu som bola rada, keď sa nám podarilo z cesty zísť na lúku. Lúku vzorne pokosili, takže bez problémov sme cez ňu vyšli priamo pod kríž.
Miléniový kríž
Miléniový kríž je vysoký 27 metrov a teda je to najvyšší kríž na Slovensku. Postavili ho pri príležitosti dvetisíceho výročia narodenia Ježiša Krista. Nachádza sa na veľmi pokojnom mieste na nízkom kopčeku, takže aj toto miesto ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu.
Prechádzka z kúpeľov k obrej lavičke a k Miléniovému krížu trvala necelú hodinu. Do tej som započítala aj čakanie v rade na fotenie na lavičke a chvíľkové rozjímanie pri kríži. Trasa ku krížu merala sotva cca 2 kilometre. Do Smrdákov sme sa vrátili tou istou cestou. V nohách sme mali takmer 4 kilometre.
Prechádzka v kúpeľnom parku
Viete prečo sa Smrdáky takto volajú? Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves (Villa Nova). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady.
Slovensko je bohaté na kúpele. Samotné kúpele Smrdáky sme si preto nemohli nechať ujsť. Keď sme sa vrátili do mesta, trochu sme sa prešli kúpeľným parkom a pomedzi kúpeľnými domami sme našli jednu z miestnych reštaurácií, kde sme si na záver nášho kratučkého výletu dopriali výbornú pizzu a cestoviny.
Bol to síce krátky výlet, ale splnili sme si primárnu túžbu. Spoznali sme ďalší, nami zatiaľ neobjavený kút Slovenska. Vďaka viacerým atrakciám bol výlet atraktívny nielen pre dospelých, ale aj pre naše deti.
