Dnesšný deň sme si vyhradili na krásy Ponta Delgada a jazier v sopke Sete Cidades. Vstávame. „Našla som si sivý vlas!!! Môj život sa skončil!“ hisačí ráno Ajka pred zrkadlom, keď pocíti ľadovú ruku staroby na svojom temene.
„Si myslíš, že ja mám tie kúty na hlave od tvojich stehien? To ide vekom, už nie sme decká.“ konštatujem.
Na to nám pípne sms-ka, mama nám gratuluje ku Medzinárodnému dňu detí. Irónia tohto okamihu nám okamžite vracia náladu. Morálka sa ešte zvýši po kvalitných raňajkách, koniec polotovarov a instantných kašičiek, dnes raňajkujeme ako králi.
Ponta Delgada
Dnes sa chystáme objavovať jazerá v sopke Sete Cidades na západnej strane ostrova. Jasné, že tak malý ostrov ako je São Miguel nie je zrovna prepletený dopravnými tepnami, ale psychotická teta v mojom GPS-ku ma vodí kadejakými uličkami a poľnými cestami. Našťastie, plne poistené auto z požičovne je hneď po firemnej Felícií to najlepšie terénne auto. Absencia spevnenej vozovky nám teda nezabráni, aby sme nakoniec vystúpali na vrch kaldery odkiaľ začína náš trail.
Bohužiaľ, sme v mraku. Nehodláme sa vzdať „dychberúcich výhľadov“, ako ich propaguje turistický sprievodca a rozhodujeme sa, že sem zavítame, keď nám viac bude priať počasie.
Vlastne, sme celkom radi, po včerajšku nás pobolievajú nohy a sme len na začiatku nášho pobytu. Ideme si užiť krásy Ponta Delgada. Zaraďujeme teda poznávací deň a smerujeme do hlavného mesta Azorských ostrovov – do Ponta Delgady. Zo sopky Sete Citades viackrát križujeme krásny aquadukt, ktorý privádzal vodu z Sete Citades práve do mesta Ponta Delgada. Nazýva sa Muro das Nove Janelas a bol zrekonštruovaný v roku 1830. To však bolo dávno a dnes je opäť ruinou, avšak, veľmi krásnou ruinou, ktorá v tomto mraku vyzerá strašidelne.
Botanické záhrady Ponta Delgada
Prichádzame do Ponta Delgady, je tu viacero botanických záhrad a pevnosť St. Blaise. Vstupujeme do záhrad s názvom „Romantické záhrady A. Borges“. Ich začiatky siahajú do 19. storočia a zahŕňajú záhradu Antónia Borgesa, pomenovanú po najväčšom azorskom záhradnom architektovi, a záhradu José do Canto so vzácnymi zbierkami kvetín, kríkov a stromov. Ku každej rastlinke je štítok s názvom a miesto, kde sa táto rastlina vo svete vyskytuje.
Podnebie na Azorských ostrovoch je veľmi ovplyvňované Golfským prúdom. Pod 500 m.n.m tu nemrzne a priemerná teplota je 21oC v lete a 14,5 oC v zime. Táto klíma vyhovuje veľkému množstvu rastlín od Amazónskych pralesov cez africké stepi až po studenú ruskú tajgu. Tak si tu vedľa seba klíčia, rastú a kvitnú bambusy, fíkusy, banánovníky, smreky a vôbec všetko.
Nás dostal Fikus Macrophylla, tento strom je obrovský, už nevie od dobroty čo by spravil a preto si narastá obrovské koreňové systémy. Vyzerá ako mimozemský strom z filmu Avatar režiséra Jamesa Camerona. Vôbec som nevedel, že taký strom na zemi máme.
U niektorých jedincov stačí k záchvatu tropického šialenstva prítomnosť tropickej vegetácie
Pevnosť St. Blaise
Hneď po tom čo si užijeme krásu a rozmanitosť rastlinných druhov botanických záhrad pokračujeme do pevnosti St. Blaise. Pevnosť St. Blaise bola najdôležitejším opevnením obranného systému mesta. Chránila mesto od 16. storočia pred útokmi korzárov a pirátov. Aj dnes majú Azory vďaka svojej polohe veľký vojenský význam, ale za projekciu sily v tejto oblasti je zodpovedná vojenská základňa na ostrove Terceira spadajúca pod 65. skupinu leteckých základní Spojených štátov amerických.
St. Blaise má muzeálny charakter, zbrane sú znefunkčnené a len kde-tu sa precamráva vojačik, zväčša ozbrojený baterkou a vysielačkou. Reskátor by to tu obsadil do 15 minút.
Centrum Ponta Delgada
Ďalej si prezeráme ikonické mestské brány z 18. storočia, ktoré kedysi boli hlavným vstupom do mesta, dnes sú súčasťou námestia a kostoly Sao José, Sao Sebastiao a Sao Pedro. Všetky sú budované v pozdnom gotickom slohu s bohatou ornamentálnou výzdobou, tento sloh typický pre Portugalsko je takzvaný Manuelský štýl.
Mestské trhy
Prichádzame na mestský trh. Panuje tu čulý ruch a všakoľaké (pozn. word pozná a nepodčiarkuje slovo všakoľaké?!) vône nás lákajú ochutnať odrody ovocí, ktoré nepoznáme.
Napríklad banány. Vedeli ste, že existuje približne 1000 odrôd banánov? Viete koľko poznáme my? Mám ich spočítané, jednu!!!
Do 60.-tych rokov minulého storočia bola jedinou exportnou odrodou banán Gros Michel (po anglicky Big Mike, po slovensky Veľký Marián), potom celosvetovú úrodu Veľkých Mariánov zlikvidovala takzvaná panamská choroba a žezlo prebrala súčasná exportná odroda Cavendish (ako ten zákerný cyklista, ale v skutočnosti pomenovaná po 6. vojvodovi z Devonshiru Williamovi Cavendishovi).
Ochutnávame teda banániky rôznych druhov, mňam. Absenciu viacerých druhov banánov v našich obchodoch od tejto chvíle osobne považujem za veľkú krivdu a mám chuť napísať Matovičovi, aby s tým niečo robil (aj keď by to zrejme len zvalil na Sulíka).
Museo Carlos Machado
Ďalej navštevujeme múzeum – Museo Carlos Machado. Vzniklo v roku 1876, svoje brány otvorilo v roku 1888. Poslaním múzea Carlosa Machada je uchovávať dedičstvo a prostredníctvom neho odhaľovať a propagovať azorskú kultúru a azorskú identitu so zameraním na vzdelávacie aktivity zamerané na niekoľko publikácií. Nájdete tu audio sprievodcov v angličtine, francúzštine, portugalčine a španielčine.
Prezidentské záhrady
Naše kroky smerujú ďalej do prezidentských záhrad. Dostať sa sem je trochu komplikovanejšie. Palác guvernéra Azorských ostrovov „Palácio de Sant’Ana – Presidencao do Governo“ je vybudovaný v neskorobarokovej architektúre. Palác, aj jeho záhrada sú klasifikované ako majetok verejného záujmu a ako krajský pamiatkový fond. Od roku 1980 je sídlom predsedníctva regionálnej vlády Azorských ostrovov.
Ak sa tu chcete prejsť musíte sa zaevidovať na vrátnici, zaplatiť drobný poplatok a dostanete kartičku, s ktorou sa môžete po záhradách pohybovať. My sme to nevedeli a tak nás ochranka zadržala. Použili sme osvedčenú taktiku pri jednaní so štatnymi úradníkmi „Urobili sme sa sprostí.“ Keďže členovia ostrahy vyhodnotili, že teroristi by si po zadržaní určite s nimi nepýtali spoločnú fotku, vystavili nám kartičky a pustili nás.
Ajka s kartičkou, ktorá úradne potvrdzuje jej status turistu a palácové záhrady
Ananásová plantáž Arruda
Na kraji mesta sa nachádza ananásová plantáž Arruda. Môžete si tu zadarmo pozrieť ako sa pestuje ananás a potom môžete ochutnať ananásový likér, ananásový koláč, ananásový džús, ananásové mojito, pina coladu a samozrejme ananás. 🙂
Tiež tu nájdete zbierku všemožných ananásových predmetov – od ananásových okuliarov až po ananásové lampy. Vlastne tu nenájdete nič čo by s ananásmi nesúviselo. Ak máte alergiu na ananás, návštevu tejto atrakcie neodporúčame.
Na týchto fotkách sa môžete pozrieť na ananás a na nás
Relax v kúpaliskách Caldeira Velha
Sme unavení, nachodení a potrebujeme si dopriať nejaký relax. Opúšťame teda Ponta Delgadu a smerujeme k termálnym kúpaliskám „Caldeira Velha“.
Sú to vlastne tri termálne prírodné kúpaliská, chodník pre peších a jedna budova koncentrovaná v priestore obklopenom prírodnou krajinou. Budova sa prispôsobuje vegetácii a existujúcim kameňom, je v súlade s krajinou. V budove je výstava, ktorá prevedie návštevníka na cestu cez sopečný výbuch ostrova, poskytuje tiež všeobecné informácie o prírodnom parku, najmä v oblasti prírodnej pamiatky Caldeira Velha, pokiaľ ide o jej územie biodiverzity, geodiverzity, geotermálnej energie a termalizmu.
Zaslúžený relax v horúcej vode Caldeira Velha
Večeriame v Rabo de Peixe, v domácej rybárskej reštaurácií O Pescador. Výber jedla prebieha tak, že mamina pred vás položí ceduľku s obrázkami rýb a ukáže na nej, čo sa dnes podarilo jej starému chytiť. Ja si dávam pražmu, Ajka smažené makrelky. Viete aký je preferovaný spôsob prípravy ryby Pražma? Ak ste odpovedali grilovanie, tak máte pravdu. 🙂
Ajka v návale eufórie z dnešného vyčerpávajúceho dňa preukáže veľké odhodlanie a ochutná dokonca aj mušľu, ktorú včera hanlivo označila „slimák“.
Prežili sme v zdraví krásy Ponta Delgada. Mušle a Ajka, ktorá spravila tú chybu, že súhlasila, aby sme si čakanie na hlavné jedlo skrátili hraním vadí-nevadí.
Zajtra pôjdeme objaviť trail okolo jazera Lagoa das Furnas.
