Plán je jednoduchý. Praha popri Vltave do historickej Prahy. Spoznať cyklotrasy okolo Vltavy, Ungelt, nejaký ten Orloj, Karlova cesta, Hradčany, potom Letná, pochopiť čomu sa hovorí „Fronta na maso“ a k večeru Žižkovský pivovar.
Dnes je to v pohode. Domáci na nás myslel a my máme stroje odložené v luggage room, hneď vedľa brány. Po výdatných raňajkách, bez ktorých sa Johny nezaobíde, štartujeme. Veď restart. Rozkladáme kolobežky a dávame to dole kopcom po Žižkovských uličkách. Johny s obavou v očiach pozerá na schody, ktoré vedú k Žižkovi na vrch Vítkov. Už od včera večera mu totiž tvrdím, že jediná cesta k Vltave vedie cez ten kopec.
Spúšťame sa až ku schodom. Vychutnávam si posledné pokusy o vyjednávanie: „Naozaj nie je dole iná cesta?“ Nesmelo sa pokúša Johny nájsť riešenie.
„Nie,“ mrknem na schody, iba sa usmejem, odrazím na kolobežke a vleziem do diery, ktorá je hneď vedľa schodov.
Žižkovský tunel
Všetci sme začuli obrovský rachot. To vtedy, keď Johnymu padol kameň zo srdca. Pri predstave, že tú kolobežku cez Vítkov prenášať nemusí.
Dostať sa niekam a zároveň urobiť niečo pre svoje zdravie – to znie ako výzva. Čerstvý vzduch, čistá hlava, pretiahnutie tela… čo viac si priať? Najmä ak ideš v tuneli dolu kopcom.
Netrvalo štvrťhodinky a sme v Karlíne. Ten prešiel zásadnou zmenou, z Rohanského nábrežia sa stala supermoderná štvrť a hneď za ňou cyklotrasa. Skôr, kým sa vyštveráme na Vltavskú cyklotrasu dáme si ešte malú odbočku k Invalidovni. Kto by nechcel mať fotku pri pohrebnom ústave mesta Prahy?
Vltavská cyklomagistrála
Nabiehame na cyklotrasu. Praha popri Vltave. Míňame Holešovické prístavy aj Karlín. Cez ostrov Štvanicu preletíme ako víchor. Cesta je skoro prázdna a Kostkove priemyselné ložiská priam volajú: „Pridaj, odraz sa viac, čeľusť máš ešte celú, ani cestná lišaj ťa na nose neskrášľuje.“
Cyklotrasa je dokonale vyladená. Ani raz nezastavujeme ani raz neschádzame, neprenášame ani netlačíme. Za necelých 20 minút míňame dodnes vychytený botel Albatros, v ktorom sa kedysi motala pražská smotánka. Prechádzame ponad Tešňovský tunel, ktorý mal kedysi prezývku „Husákovo ticho“. Tak volali za sociku pražáci tunel, ktorí si dali komunisti okolo Ústredného výboru strany postaviť, aby ich hluk nerušil v bohumilej práci.
Je predobedom a Zuzka ako správny turista musí vidieť cinkať Orloj. Pri Anežskom kláštore to stáčame do mesta. Každý sa tešíme na svoje, Zuzka na orloj, Johny na teplý kebab (už hodinu nejedol) a ja na Ungelt.
Staromestské námestie a Ungelt
Oveľa viac ako Orloj ma zaujíma sledovať napätie tých senzácie chtivých davov, ktorí investovali nemalé peniaze do tohto zážitku a ich sklamanie po necelej minúte: „ A toto je všetko?“
Každopádne tvorcovi Orloja sa vraj radní riadne odmenili. Legenda hovorí, že tvorca pražského orloja, majster Hanuš (Jan Hanuš alebo Hanuš z Růže), bol oslepený na príkaz mestských radných, aby už nikdy nemohol postaviť podobne nádherný mechanizmus. Podľa tejto legendy, keď si uvedomil, čo mu urobili, vložil ruku do mechanizmu orloja a poškodil ho tak, že ho nikto nevedel opraviť na dlhé roky. Fakty však hovoria čosi menej strašné a tajomné. Podľa archívnych záznamov ho pravdepodobne zostrojil Mikuláš z Kadaně v roku 1410 na základe výpočtov astronóma Jána Šindela a do smrti dobre videl.
Ungelt
Oveľa viac ma nadchýna Týnsky chrám. Je ako vstupná brána to Ungeltu. V ranom stredoveku bol chrám opevneným kupeckým dvorom nazývaným Ungelt, ktorý bol od zvyšku mesta oddelený priekopou a múrom. Za ochranu bolo potrebné platiť a tento poplatok sa vyvinul v povinnú povinnosť (v starej hornonemčine Ungelt). Podobne ako židovská synagoga alebo štvrť Kazimierz v Krakove má Ungelt svoje neopísateľné čaro.
Na Kostka kolobežke je to božie. Odrazíte sa a jazdíte s vetrom vo vlasoch. Keď dáte nohu z pedálu, ste chodec.
Motáme sa tu skoro hodinu, až sa dostaneme k Prašnej bráne na Celetnú a po Kráľovskej ceste to skúšame spustiť na Karlov most.
Kráľovská cesta na Kostkách
Tá prechádza od Prašnej brány cez centrum mesta, kadiaľ prechádzali korunovačné sprievody českých kráľov, ktorí prijímali pocty od obyvateľov mesta. Trasa spájala dve významné kráľovské sídla – Pražský hrad a Kráľovský dvor v Starom Meste pražskom, ktorý bol pôvodne na mieste Obecného úradu.
Po pár sto metroch chápeme, že v hlavnom turistickom koridore sa s kolobežkami nedá. Bočnými cestičkami to však sfúkneme za pár minút.
Niečo získavame a niečo strácame. Nemusíme sa drgáľať po tých dlažobných kockách na druhej strane prichádzame o tie závistlivé pohľady okoloidúcich utrmácaných turistov. Kvalitná kolobežka s veľkými kolami a dobrými ložiskami je totiž „must have“, „perfect choice“, „easy go“, proste ideálny presunovací prostriedok po rovinatom meste.
Presúvame sa na Karlov most a Malú Stranu. Ideme objaviť Zemana, Hradčany a Frontu na maso.
