Kostkovic Ostrava, na kolobežke po moravskoslezskej metropole

Naša prvá expedícia na kolobkách viedla na sever Moravy. Kostkovic Ostrava, na kolobežke po moravskoslezskej metropole. Cieľom bolo otestovať, ako sa dá s kolobežkou vyblázniť v meste plnom ľudí, dopravy a mestského chaosu. Čo všetko sa dá zažiť v meste, ktorého atmosféru spoznať nie je z auta jednoduché.

Sme zástancovia udržateľného rozvoja, minimalizácie uhlíkovej stopy a ekologického náhľadu na život. Pokiaľ nejde o pivo a o pohodlie, tak to aj zväčša platí.

Ostravu sme zvolili hneď z niekoľkých dôvodov:

Ideme vlakom

Ostrava má mimoriadne dobré spojenie z Bratislavy i severu Slovenska s jedným prestupom cez Břeclav alebo Žilinu. Dostať skladaciu kolobežku do vlaku je rádovo jednoduchšie ako bicykel. Navyše jej hlavnú stanicu môžu Slováci ostravákom len závidieť. Čistá, prehľadná, priestorná, so službami i električkovým napojením.

Ostrava je pritom mimoriadne atraktívne mesto vďaka svojej industriálnej hutníckej a baníckej histórii. Je to satelitné mesto, akosi rozlezené. Vítkovice, Havířov, Moravská Ostrava, Slezská Ostrava, Heřmanice, Rychvald,… Dvakrát sme sa tam so ženou vybrali, že sa pozrieme do centra. Dva krát sme išli hodinu diaľničnými prejazdami a uličkami a nedostali sme sa vlastne nikam.

Každá časť Ostravy má totiž vlastné centrum. To, čo vyzerá ako centrum. vlastne centrum nie je. A to, kde centrum je, tam nezaparkuješ. Po skúseností z Vítkovic musím navyše priznať, že každá časť má svoje neopakovateľné čaro. I preto sme usúdili, že pre Ostravu je najlepší dopravný prostriedok bicykel alebo kolobežka. Nanajvýš MHD.

Mesto Ostrava je turistom (Čo sa týka dopravy) veľmi priateľsky naklonené. Rozsiahly a funkčný bikesharing so stojanmi na každom rohu a celodenný lístok len 100 CZK kúpite na lístkomatoch temer na každej zastávke. Uznajte. Ak chcete spoznať Ostravu, ťahať sme auto je zbytočné. Práve preto sme prišli autom. Úsporným a malým. Chceli sme vedieť, či sa dve kolobežky a dvaja postarší páni vmestia do malej Fabie. Ubytovali sme sa cez AirBnB priamo na Sokolskej.

Prvé kilometre: Sad Boženy Němcovej

Sad bol našim prvým testovacím okruhom. Plán bol vyskúšať prvé kilometre v parku a vyskúšať resp. porovnať jazdu na dvoch skladacích kolobežkách z produkcie Kostka. Rebel Max Fold a Tour MAX G6 Fold. Hlavným rozdielom oboch kolobežiek je, že Rebel váži necelých 6 kg, je skladný ale má 16/12 kolesá a Tour Max Fold má k tej skladnosti trochu ďalej. Váha atakuje 10 kg ale má 26/20 kolesá.

Po prvých metroch bolo jasné, že odvaľovanie a zotrvačnosť sú na strane Tour Max Foldu. Na druhej strane Janko je skúsený kolobkár, takže držal so mnou vyrovnané tempo. Kolobežky sme si vymenili a musím priznať, že rozdiel až tak zásadný nebol. Objavili sme základné tajomstvo.

Celé je to o ložiskách, technike jazdy a geometrii

Aj preto nájdete v modelovej rade cenovo veľmi rozdielne verzie Fun a Max. Rozdiel spoznáte až keď na ne vysadnete.

Cykotrasy okolo Ostravice

Keď sme vyšli na cyklotrasu okolo Ostravice, porovnávanie nás veľmi rýchlo prešlo. Dostavila sa totiž číra radosť z jazdy. Vietor vo vlasoch, rýchlosť, nie veľká námaha. Kolobežky Kostka sú hltače kilometrov. Ani sme sa nenazdali a boli sme oproti Vyhliadkovej veži na Prokešovom námestí. Vtedy sme si mysleli, že to je centrum Ostravy. Až Masarykovo námestie a Karolina nám ukázali, kam sa centrum za tie roky posunulo.

Ostrava na kolobežke

V dnešnom pláne bolo navštíviť Slezskoostravský hrad, na ktorom práve prebieha výstava českých korunovačných klenotov a pomotať sa v okolí Dolních Vítkovic. Oba ciele boli na cyklotrase. Keďže predpoveď strašila na poobedie dažďom, poradie sme vymenili a najprv sme zamierili k Belt toweru do Dolních Vítkovic. Kto nebol v Ostrave, toto musí vidieť. Tak veľkolepý zážitok si zaslúži samostatnú reportáž. Kliknite na odkaz.

Kedysi sa tradovalo, že Ostrava je čierne mesto. Nezdieľam ten názor. Naopak. Ostrava je plná zelene a parkov, chodníkov, cyklotrás a modernej výstavby. A buduje sa ďalej. Pri návrate vidno zemné práce na druhom brehu. Jedna cyklotrasa nestačí.

„Kde tu vidíš nejaký hrad? Veď tu nieje ani kopec, ani veža?“ s neistotou sa pýta Jano. Pozerám do máp a naozaj. Stojíme priamo pri ňom.

„Musí tu stáť, čakajú nás“, rozptyľujem Janove pochybnosti.

Mesto pre ľudí

Po návšteve hradu začína trochu smokliť. Rozbiehame kolobky a užívame si rýchlosť na asfaltovej cyklotrase, rovnej ako žehlička. Ani sa nenazdáme a niekoľko poschodové budovy vystriedajú socialistické záhradkárske kolonie. Stále žijú. Pálime domov. Dávame kávu, trochu posilníme a vyrážame po Sokolskej triede do večernej Ostravy.

Večerná potulky centrom

Začíname byť orazení a zbehlí. Temer som v rýchlosti vbehol pod trolejbus. Všetky dopravné prostriedky idú na elektrinu. Sú mimoriadne tiché. Ideme po chodníkoch i po ceste. Kolobežky sú v meste mimoriadne pohodlné. Stačí zložiť nohu dole a si chodec. Odrazíš sa a fičíš.

Míňame Čapkárnu, Prokeško a zastavujeme až pri pešej zóne na Masarykovo námestie. V jeho bočných uličkách práve začína večerný mestský život. Nájdeme predajňu starých vinyl LP a sme radi, že je zatvorená. Opäť sme ušetrili niekoľko tisíc korún. 🙂 Práve v týchto dňoch v Česku riešia zavedenie eura. Všetko im zlacnie. Veď uznajte. U nás stojí liter naturalu iba 1,65 u nich až 36 korún. Na Slovensku sa najete za 6 eur. V Čechách pod stovku nič nedostanete. Tie rozdiely sú markantné. 🙂

Nová Karolina

Prichádzame do preskleného sveta. Nová Karolina je pomenovaná po niekdajšej bani. Pôvodne bola Karolina zastavaná továrňami ťažkého priemyslu, nachádzala sa tu baňa a koksáreň. Tie ale postupne zanikali a z Karoliny sa stalo opustené územie. V roku 2005 bola vyhlásená urbanistická súťaž z ktorej vznikla – Nová Karolina.

Oveľa viac nás však zaujala opustená fasáda bývalého obchodného domu Ostravica. Tu sa mali natáčať strašidelné hrady, tu je miesto na escape room. Stačí trochu hluku a pri troche fantázie do rána zošedivieš. Ale dosť srandy, tento nenápadný dom (aj s jeho grafity na zadnej stane) pôsobí v svojom úpadku mimoriadne majestátne. Oproti vidíme divadlo Antonína Dvořáka. Iba kúsok ďalej je Divadlo Loutek. To už nezvládame. Nevadí. Nabudúce.

Presúvame sa naspäť k Masarykovmu námestiu a objavujeme predajňu Olomouckých syrečkov. Bez pol kila tvarôžkov neodídeme. Zvažujeme ešte, či Radegastovna alebo Plzeň, nakoniec však vyhráva zodpovednosť. Chceme Ostravu na kolobežke bez nehody. Ťaháme bez piva domov, odkladáme ich a pálime do hospody na točené pod oknom.

Banský industriál

Veľké veci. Dnes máme o 10,00 hodine stretnutie s kastelánom. Ale nie hociakým. S kastelánni hradov som bol už veľakrát ale s kastelánom bane ešte nikdy. Vyrážame zavčas, čaká nás prechod kopcov.

V sade Boženy Němcovej Janko ešte testuje kolobežku. Pokúša sa odviezť malý suvenír. Ale kolobka nevydá. Presúvame sa cez kopec do dolu Michal. Do kopca už kolobežka taká príjemná nie je. Obaja sa večer prichytíme pri myšlienke na elektro pohon.

Luhy rieky Odry

Sadli sme si. Riadna dávka industriálu sa pretiahla z hodiny na viac ako tri. Poobedné menu v podobe ochutnávky rybníkov a mokradí chráneného územia Poodři preto urýchľujeme autom. Odvezieme sa k zámku do Bartošovic, kde začína 7 km náučný chodník. Vyťahujeme kolobežky a….

Kolobežky Kostka. Na konci dňa Janko porovnáva obe kolobežky.

Bitúnok vs Kultúra

Po dvoch dňoch kolobežkovania po meste sa pohybujeme v Ostrave ako doma. Dnes smerujeme do centra, do budovy historického bitúnku. Premenil sa na stánok súčasného umenia, galériu Plato. Trasa je jasná. Cez Masarykovo na Novú Karolinu a uličkami na jatka. Čaká nás Galerie Plato Ostrava.

Ostrava na kolobežke

Poobede sa už len motáme po meste, prezeráme si tehlové centrum Vítkovic. Kostol, radnicu, Štítovú kolóniu. Namiesto piva sme prefiltrovali dve naozaj rozsiahle vetešníctva. Nedalo sa inak. Ponúkali artefakty Vítkovickej doby. 🙂

Podvečerný návrat do mesta už prebiehal v obvyklej rutine. Posledné pojazdenie po Masarykovom námestí a vyrážame na Ostravickú cyklotrasu. Vraciame sa už skoro za tmy a nemáme svetlá. Pre kolobkárov odporúčam dokúpiť dobíjateľné zadné svetlo, ktoré sa integruje priamo do rámu. Jazda je oveľa bezpečnejšia.

Čo by som na záver kolobežke vytkol? Snáď len stojan, ktorý je veľmi robustný a pevný. Je na gumke a skladá sa ľahko. Horšie je to už s jeho zdvihnutím. Tí s väčším pupkom alebo s bedrovým kĺbom sa budú musieť pri každom použití prikrčiť. Kvôli tej gumke nejde skopnúť nohou. Keď som to však riešil s Kostkovcami, povedali, že majú aj iný. Pohodlnejší. Stojí však o zopár desať eur viac.

Perlička na záver. Keď sme sa prvý deň kastelána na hrade pýtali, či nám vie odporučiť dobrú piváreň, zopár v centre ich vymenoval. Potom pridal, že je ešte jedna kultovka, ale tá je na konci mesta a asi ju nenájdeme. Místní lihová knihovna. Volá sa to tam Kurnik šopa. Čapujú tam stále 8 špeciálov z malých pivovarov. Stále iné.

Kurnik šopa

Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že hovoril o krčme, do ktorej sme hneď prvý deň vliezli a ktorú sme mali priamo pod oknom. 🙂

Viac sa nezmestilo. Ostrava na kolobežke vyšla nad očakávania. 4 dni plné aktívneho pohybu na kolobežkách, nových zážitkov, poznania mesta a skvelých pivných špeciálov. Tak zas, niekedy, Ostrava. Dovidenia.