Legendy hovoria, že medzi Vislou a Dneprom severne od Karpát leží pravlasť Slovanov. Rozhodli sme sa preto zmapovať okolie mesta. Krakow: na kolobežke okolo Visly.
Visla preteká cez celé Poľsko, Krakov i Varšavu a končí až v Baltickom mori. S našimi kolobežkami sme sa uspokojili s okruhom +/-20 km okolo centra. Z pod stanice sme vyrazili čosi po deviatej. Tri krát brnk a boli sme pri Barbakane. Štyri krát brnk a boli sme pri Rynku. Brnk, brnk a už sa blížime popri Jagelonskej univerzite k nábrežiu pod Wawelom.
Janka na nábreží ihneď zaujal stoporený monument. Chvíľu mi trvalo presvedčiť ho, že sa jedná o bežné slnečné hodiny. Odložil kolobku a zvalil sa na schody. Niekto si mohol myslieť, že už po ránu má starý dedo dosť. Pravá príčina však tkvela v Johnyho umeleckej duši. Urobiť jedinečný záber Vawelu v slnečnom protisvetle vyžaduje aj obete.
Bulwar Rodła
Schádzame k vode a vyrážame popri prístavných stojiskách proti prúdu. Popod most Dębnicki cez Bulwar Rodła. Šesť kilometrovú trasu k ústiu rieky Rudawa sme mali naplánovanú na doobedie. Na Tour Max sme ju však zvládli aj s fotením za necelú hodinku. Ktosi povedal, že kolobežky sú zážitkové. Nie sú. Sú rýchle. Tak rýchle, že na dokonale vyžehlenom asfaltovom povrchu celé nábrežie Visly prefičíte za chvíľu. To je inak aj skúsenosť z mesta. Všade ste za chvíľu. Skôr ako v aute, skôr ako v električke a určite skôr ako pešo. 🙂
Pri plánovaní sme objavili na okraji mesta akési krasové vyvýšenie a jaskyne. Čo tak vyskúšať kolobežky v kopcoch a v teréne? Obchádzame Rudawu, kostol Sv. Jána Krstiteľa a zastavujeme až pod Zwierzynieckim mostom. Na jeho druhej strane vidíme už len športoviská, cyklotrasu popri Visle a prvé, trochu stúpajúce kopce.
Kostkovic Krakow
Na kolobežke k Wawelu a do srdca kráľovského mesta
Zbojnícka jaskyňa
Vrch Księża sľuboval niekoľko prírodných jaskýň. Nenašli sme ani jednu, iba atómový bunker a modrú turistickú značku, o ktorej doteraz vedieme spory: Bola určená pre kolobežky alebo nie? Nebola. Ale Kostka kolobežky to bez problémov zvládli. Chránená prírodná rezervácia Skałki Twardowskiego patria medzi to najkrajšie, čo sme v Krakowe zažili. Či už na kolobežke, na bicykli alebo peši, odrazu sa ocitnete v inom svete, kam sa bežný turista nikdy nedostane.
Vytŕčajúce skaly na flow-traile preverujú našu schopnosť efektívne sa im vyhnúť, plynule prekĺznuť a neodrieť pritom zánovný spodok rámu. Občas sa to i podarí. Zastavujeme na niekoľkých pointoch. Na prvých dvoch sú úžasné výhľady, na treťom potrebujeme čurať a úplne hore si spravíme piknik.
Zakrzówek
Bomba prichádza na záver. Raziac si cestu roklinami a úzkym krasovým chodníkom objavujeme jazero Zakrzówek. Prvý pohľad naň je monumentálny. Až neskôr sa dočítame, že vzniklo v druhej polovici 20. storočia v opustenom vápencovom lome. Dnes je to prirodzená relaxačná zóna Krakowa na plávanie, potápanie, turistiku a lezenie po skalách. Farba jazera dáva tušiť solídnu hĺbku.
Chodník okolo skalných okrajov nás núti stále zastavovať, obdivovať výhľady a stále vyťahovať smartfony. Jazdiac okolo hornej hrany jazera, objavujeme množstvo ďalších turistických i cyklo chodníčkov. Sme hore. Najvyššie ako sa dá. Raj na prechádzky, pikniky a kolobkové zjazdy. Objavujeme Alej Elvisa Presleyho. Ako náruživí muzikanti sme nemohli zvoliť inú trasu dole k Visle.
Na dvoch kolách
Asi 3 km zjazd na kolobežke bol boží. Začíname pociťovať rozdiely medzi Rebelom a Max Tourom. Rebel je obratnejší v meste ale na dlhšie trasy jednoznačne volím 26/20 Tour Max. Podľa oficiálnych zdrojov z webu sa príbeh kolobežiek Kostka začal písať v roku 1998, kedy Marek Kostka vyrobil pre svojho syna prvý model. Odvtedy sa kvalita posunula už na (G7) 7. generáciu. Táto história však po návšteve Planty parku pri Jagelonskej univerzite nabrala vážne trhliny.
Najkrajšie jaskyne v okolí Krakowa
Keďže našim cieľom bolo objaviť jaskyne a všetky sme trestuhodne minuli, prikladám aspoň zoznam najkrajších jaskýň v okolí Krakova a Malopolského vojvodstva:
- Jaskyňu Wieliczka nájdete iba kúsok od Krakowa, v blízkosti známej soľnej bane Wieliczka. Jej unikátna krása spočíva v soľných útvaroch, jazierkach a soľných sochách, ktoré vytvorili sami baníci.
- Jaskyňa Ojców sa nachádza v rovnomennom Ojcow National Parku a ponúka nádherné podzemné priestory s unikátnymi vápencovými formáciami.
- Jaskyňa Wierzchowska Górna je súčasťou jaskynných systémov v Pieninách. Je známa svojimi krasovými útvarmi a nádhernými podzemnými sálami.
- Jaskyňa Niedźwiedzia Medvedia jaskyňa sa nachádza pod úpätím Kralického Snežníka a je plná netopierov. Jej názov je odvodený od faktu, že bola v minulosti domovom medveďov.
Nábrežie Visly
Spúšťame sa opäť k vode. Prechádzame po prúde, povedľa saleziánskeho areálu, parádnou cyklotrasou, druhou stranou. Opäť v civilizácii a v inom svete. Vietor priaznivý, kolobky odvaľujú. 5 km prekonáme bez zastávky, ani nevieme ako. Prehrčíme popod Wawel a zastaví nás až hotel Forum. Architektonicky mimoriadne impozantná stavba, na ktorej balkónoch však vidíme rásť už niekoľko metrové kríky a náletové dreviny.
Pod hotelom nafukovací balón a lunapark, pod ním značka „koniec trasy“. Mimoriadne účinný marketingový koncept. Návrat je možný iba cez lunapark. 🙂 Pripomenul som si Port de Sollér na Mallorke. Tiež tam bola na útesoch umelo prerušená nosná turistická trasa. Na nej si domáci otvoril vyhliadku a začal veselo predávať pomarančovú šťavu.
„Kolotoč alebo žvanec?“, pýtam sa Janka.
Ten nezaváha a volí plné brucho.
Kazimierz Masala
Neviem, kde sa v bývalej židovskej štvrti nabralo toľko Indov ale nesťažujem sa. Indickú kuchyňu mám veľmi rád. Otáčame preto späť na most, urobíme z neho zopár fakt pohľadnicových výcvakov a pálime do centra Kazimierzi, na obed. Kolobežky majú svoju výhodu. Raz cesta, raz chodník, flexibilne sa prispôsobujeme semaforom, premávke i davom. O chvíľu už tlačíme kuracie na masale.
Poobede ešte zastavujeme na miestnom trhovisku. Chyba či príležitosť? Od miestneho indického trhovníka zjednáme dve nemalé tibetské misy. Znejú krásne. Sme ťažší o 4 kg a ľahší o stovku eur. Sľubujeme si, že dnes už nákupným zvodom nepodľahneme.
Kazimierz
Za tajomstvami a mystikou starých uličiek a židovskej štvri
Bulwar Kurlandski
Ani by som si ju nevšimol, keby Jankovi nepadla sánka. Akoby si Draculova faninka a metalová kapela sadli spolu na kávu a vymysleli nový módny trend. Už viem, čo znamená Gothic. Celá v čiernom, umrlčo nastajlovaná, celá ovešaná, okrajkovaná, na hrubých vysokých opätkoch stojaca. Celá čierna. A keď hovorím celá, myslím tým aj vlasy, nechty, oblečenie a možno aj náladu. Všetko okrem bielej pleti. Vyzerala ako kombinácia upíra a modelky, ktorá práve vyliezla z truhly. Zaujímalo by ma, koľko času to dievča ráno strávi len maľovaním očí, aby vyzerali tak strašne, akoby nespala aspoň tri dni. Ale zhodli sme sa. Tá prdel za to stála. Fotku nepridávam, bol som tak prekvapený, že som nestihol.
Krakow: na kolobežke okolo Visly
Zvyšok putovania už je mestsky nudný. Hausbóty, krčmičky a diskotéky na člnoch. Čulý ruch mladých ľudí, ktorý ožíva podvečer a končí hlboko po polnoci. Svet, ktorý sme si ako starí seladoni už dávno preskákali. Dojazdíme popod dva železničné a jeden diaľničný most až na koniec. K priehrade. Za ňou je už len výstavisko, železničné depo a nejaká elektráreň.
Cestou späť si užívame pohodu v parkoch a oceňujeme kvalitu architektúry mestského bývania. Krakow sa za 15 rokov, kedy som tu nebol, neuveriteľne zmenil. Dnes je to elegantné, vybudované kráľovské mesto a nám len ostáva premýšľať, kde sme urobili pri čerpaní eurofondov na Slovensku chybu.
Podvečer pod Wawelom
Jazdu okolo Visly končíme pri západe slnka pod Wawelom. Je máj. Turisti i domáci tu posedávajú nad riekou ako lastovičky a sledujú premeny Visly. Máme za sebou peknú trasu temer 28 km a viac ako 200 nastúpaných metrov. Kolobežky Kostka sa osvedčili. Ani raz nás na trase nenechali. Naproti bicyklu, kolobežka má minimum komponentov.
Je to easy. Kolobežka, to sú vlastne len dve kolá spojené stúpadlom. Plus riadidlá a brzdy, to dá rozum. Nič ďalšie ani nepotrebujete. Stačí sa len odraziť… a ako krásne to ide! Rýchlejšia než chôdza, menej náročná než beh. Ľahko zastaviť a zosadnúť.
Skúsili sme asfalt, chodníky, mestskú premávku, protivietor, prevýšenia i terénne turistické traily. Kolobka je dostatočne rýchla, prekoná aj solídne vzdialenosti, pritom však umožní kdekoľvek zastaviť a nadýchať sa miestnej atmosféry.
Krakow: na kolobežke okolo Visly. Viac než dosť na jednodňový zážitok. Spoznali sme pritom miesta, ktoré 90% turistov nikdy neobjaví. Na zajtra kolobky odkladáme. Mierime na Auschwitz.
