Už keď sme dohadovali na AirBnB ubytovanie, tušili sme, že to bude o čosi voľnejšie. Dobrá rada domáceho: „Nevystúpte na hlavnej stanici ale zvezte sa až na Drážďany Neustadt. Odtiaľ to máte kúsok.“
„Vážne? A stojí tam Metropolitan?“
Dvakrát sme sa ubezpečili a naozaj stojí. Neklamal. Bývame totiž na Alaunstraße.
Innere Neustadt: Alaunstraße
„Ulica ako každý iná“, povedali sme si pri bookovaní. Nie je veľmi ďaleko od centra, netreba na to ubytko brať hypotéku, je blízko na cyklotrasy aj k Labe. Stanica je len bonus navrch. Snáď tam nájdeme aj nejaký burger. To sme ešte netušili do čoho lezieme. Po štyroch dňoch šmejdenia po celých Drážďanoch sme pochopili, že bývame v epicentre nočného života drážďanskej mládeže.
Nočný život v Drážďanskom Neustadte, konkrétne na legendárnej Alaunstrasse, je ako vstup do tajomného sveta plného rozmanitých barov, umeleckých kaviarní, alternatívnych klubov a živej pouličnej hudby. Drážďany Neustadt, hipsterská a umelecká štvrť, kde sa večer premení na žiarivú scénu, kde to pulzuje energiou a kde každý nájde niečo pre seba.
Hneď prvý zážitok nám pripravila latino kapela. Hrala na ulici, priamo pod našimi oknami. Vedeli hrať a užívali si to. Išiel z nich neskutočný optimizmus a muzika bola tak chytľavá, že už v skorom poobedí roztancovali niekoľko okoloidúcich. Johnyho hlad však volal, tak sme vyrazili do ulice ďalej. Johny je totiž ustavične hladný. Čím je starší, tým hladnejší. Nielen po jedle, ale aj po zážitkoch a dobrodružstvách. A tu sa nám ďalšie otváralo.
Fasády, pasáže, prechody
Kto mal vedieť, že už v prvej pasáži (väčšina domov je priechodných) nájdeme doslova rozprávkové fasádne skvosty. Šupinová fasáda, skáčuce opice, vtáky a ryby v omietke, žirafa tlačiaca fasádu,… Odkvapová spleť mi zamotala hlavu asi najviac. Do mojej chalupy už dva roky zateká a ja som lenivý opraviť rovnú rínu. Tu sa s tým vyhrali trochu inak. Musí byť radosť počúvať tú stekajúcu vodu za dažďa.
Objavujeme malé exotické obchodíky. Pozeráme do výkladov, africké džembe, šamanské bubny, knihy všetkých období, vinylové platne, indické sárí, vetešzo všetkých kútov sveta, obrazy panenky Márie, zubné kefky,… V drážďanskom Novom meste nájdeš všetko. Iba magnetky nie.
Graffiti, umenie a puby
Ako inak. Nezávislosť, neviazanosť, rušný život a sloboda. Tak to je v rímskom Trastevere, lisabonskej Almade, krakovskej Kazimierzi alebo v solúňskej Ladadike. Inak to nie je ani na Alaunstraße, v Dresden Neustadt. Znovu a znovu oceňujem kolobežku. Každých 20-30 metrov totiž zastavujeme a fotím. Nedá sa inak. Monumentálne veci i čmáranice. Často vtipné, niekedy burcujúce. ako ten znka na kýbli, akoby tam odjakživa patril.
Neskutočný kolorit tém a odkazov, často jeden cez druhý, ktorý mnoho „allinclusivákov“ turistov nikdy v Drážďanoch neobjaví. Nechajú sa totiž vodiť za ručičku a zväčša neopustia komerčné turistické trasy. Objavia tak len historické kulisy, suveníry ale rozhodne nie skutočný život.
Svojráz kolobežky Kostka
Kolobežka je na takýchto miestach aj mentálnemu zdraviu prospešná. Keď už hovoríme o tom zastavovaní, veľmi som ocenil, že aj Johny bol tentokrát na kolobežke a bez ruksaku. Skúste si len predstaviť, ako to prebiehalo predtým na bajku.
Johny zastavil, prekročil rám a pomaly zosadol z bicykla. Oprel bicykel, uistil sa, že je zabezpečený. Stiahol si z chrbátu ruksak, rozopol ruksak, začal šmátrať a zväčša do minúty objavil smartfón. Vytiahol z puzdra, zapol smartfón, chvíľu prstoval, potom namieril a cvakol. Odložil smartfón do puzdra, odložil puzdro do batohu, odložil batoh na chrbát. Zobral bicykel, prekročil rám a po šiestich minútach sa pohol ďalej.
Predstavte si, že to Johny urobí za jednu jazdu tak 50x. No nekleplo by niekoho? Kolobežkou zastaneš, spustíš nohu, z vrecka vytiahneš smartfón, cvakneš, odrazíš sa a vezieš sa ďalej.
Drážďany: Neustadt. Alaunstrasse je srdcom tejto živej štvrte. Dňom i nocou tu s pohárom v ruke ľudia klábosia na ulici. Preberajú všetko, snáď len politiku nie. Možno preto, že cítia, že na kvalitu ich života majú rozhodujúci vplyv oni sami a nie nejaký politik. Diskutujú, starí, mladí, všetkých názorov a národností, smejú sa a vytvárajú atmosféru, ktorá je neodolateľná. Až tu si človek uvedomí, že so Slovenskom sa za posledný rok, dva stalo niečo zlé.
Na Alaunstraße vládne ochota, tolerancia a slušnosť. Exotika je pomaly v každom vchode. Libanonská, vietnamská, nemecká, indická, chorvátska, grécka a bohvie aká ešte kuchyňa láka každých desať metrov inými vôňami a často i hudobným podmazom. Práve objavujeme terasu, kde vysedávajú samí šachisti. Či už si chceš posedieť v útulnom bare s historickými kachličkami, alebo ideš za alternatívnou hudbou v klube, stretneš samých príjemne naladených ľudí. Kedysi mi vraveli, že nemci sú rezervovaní a suchári. Nie. nie je to pravda. Vedia sa baviť.
Vegan menu
Úplne ma dostalo menu v jednej záhradnej pivárni.
Original DDR Bratwurst. 3,90€
Garantiert ohne Fleisch
Vegan klobása, zaručene bez mäsa. 🙂 To nevymyslíš. Neodolali sme. Klobása chutila ako naše študentské párky. Tiež bez mäsa.
Alaunplatz
Na koniec asi dvojkilometrovej ulice sme sa napriek jazde na kolobežkách dostali za viac ako dve hodiny. Johny (Janko) za to tentokrát nemohol. Stále bol dôvod zastaviť sa a vnímať tú atmosféru. Muziku a umenie máme radi a kde tu bol preto dôvod aj chvíľu postáť. Na konci Alaunstraße je obrovská zelená plocha, plná uvoľnených piknikujúcich ľudí. Park s príznačným názvom Alaunplatz.
Niektorí kočíkujú, iní psíčkujú, niekde hrajú futbal, alebo si len tak hádžu loptu, tam zas bubnujú a hrajú na gitare, niekde len tak sedia, piknikujú, popíjajú a trkocú v tráve. Obchádzame park s pocitom úžasnej slobody a uvoľnenosti. Drážďanci vedia žiť.
Obraciame a spúšťame sa dole ulicou k nášmu apartmánu. Celá trasa vedie málinko z kopca, tak vlastne žiaden odraz. Úplne zadarmo. O zem nohou ani nezavadíme. Medzitým to kapela na ulici parádne roztočila.
Tancuje už celá ulica. Pristaví ma nejaká kučeravá žaba, srší španielskym temperamentom a smeje sa. Je mladšia tak o 30 rokov:
„Willst du nicht tanzen?“
„So mnou? S dedom? to ako vážne? Veď prečo nie?“
Vravím si, odkladám kolobežku medzi stovky ďalších odstavených bicyklov a snažím sa o originálne kroky. Znova sa len potvrdila stará pravda. Neviem tancovať. Ale kto by to riešil? Celá ulica je vo víre tanca.
Vynášame kolobežky na izbu, zoberieme dva lahváče, neskôr ďalšie a s kapelou pri tanci privítame nový deň.
Drážďany Neustadt: Alaunstraße
Keď sme v apartmáne hlboko po polnoci otvorili okno, mohli sme vhupnúť do ktoréhokoľvek z desiatok, do neskorej noci otvorených, plných pubov.
To je Alaunstraße a Drážďany Neustadt. Je fascinujúce sledovať, ako sa ľudia rôznych národností a subkultúr stretávajú, zabávajú a zabúdajú na bežný život. Aj keď sú bary, kluby a obchody plné, stále je tu pocit slobody, tolerancie a autenticity. Nočná Alaunstraße vám jednoducho nedovolí, aby ste túto časť mesta prehliadli – len musíte zísť trochu bokom od komerčných stánkov s magnetkami, ruskými matrioškami, tričkami „I Love Dresden“ a inými suvenírmi. Ďalej od hlavných turistických trás. A musíte byť pripravený nechať sa strhnúť neskutočným vírom a pulzom reálneho života mladých Drážďan!
