Drážďany prezývajú aj “Florencia na Labe”. Kto však čítal Kurta Vonneguta a Bitúnok č.5 vie, že mesto nesie hlboké jazvy z druhej svetovej vojny. Drážďany Altstadt aj priľahlé oblasti boli spojencami kompletne vybombardované. Mesto je tak známe nielen svojou historickou hodnotou ale aj renesanciou v modernom štýle. Dnes sa tu stretávajú elegantné terasy nad riekou Labe, historické barokové katedrály, ktorých väčšina bola za vojny zborená, ikonický Zwinger a na druhej strane moderná architektúra, ktorá predstavuje úplne inú, novú tvár mesta.
Zwinger
Do Zwingeru vedú na kolobežkách naše prvé kroky. Kráľovská krása v srdci mesta. Nie som tu prvý krát. Prvýkrát som zažil Zwinger na školskom výlete do DDR v roku 1985. Bol som vtedy veľmi zamilovaný do jednej spolužiačky. Dodnes mám odložené zhnednuté ORWO diapozitívy so zábermi diel Rafaela či Rembrandta z galérií Zwingeru. Dvadsať diákov predávali vtedy za päť východonemeckých mariek. Návdavkom sme si pozreli aj korunovačné klenoty.
O niekoľko desať rokov neskôr som chcel Zwinger ukázať deťom. Cestou z holandského Edamu som odbočil a ťahal cez východonemecké betónky autom celú noc. Po piatej ráno sme zastavili uťahaní na smrť priamo pri Zwingeri. Budím deti, poďte sa pozrieť sme v barokovej perle Nemecka. Fľochli na mňa pohľadom a otrávene odmietli: “Tatino daj pokoj sme celí dolámaní.” Z Zwingera nevideli deti ani mrežu, ani steblo trávy a ja som pochopil, že hoci veľmi chceš, všetko sa vidieť nedá.
Teraz trielime na kolobežkách k Zwingeru po tretí krát. Odrážame sa po hladkej dlažbe Theater Platz, budíme pozornosť, slnko svieti a ja idem ukázať skryté poklady Zwingeru Johnymu. Kolobežkou sa vyvezieme až na horné terasy a učiníme prekvapivý objav. Celý Zwinger aj jeho záhrady sú v rekonštrukcii. Všade inštalatéri, lešenia, rozbité záhrady a vypustené fontány.
“Veď drbne”
“Nemyslím, zdá sa že to má pod kontrolou.”
Dievčiny vedeli robiť neuveriteľné kúsky a zjavne mali radi aj instagram. Rembrandt musel ísť bokom. Naša prehliadka sa tak zvrhla na fotoshooting tých najneuveriteľnejších pozícií medzi sochami, zábradliami a výklenkami terás.
Zwinger je skrátka perlou barokovej architektúry Drážďan. Postavili ho v 18. storočí a dodnes slúži ako galéria a múzeum mesta. Tiež ako foto kulisa všakovakých instagramových bláznov. Palác je srdcom starej časti mesta a pripomínajú éru, keď boli Drážďany centrom kultúry a umenia.
Brühove terasy
Drážďany Altstadt sú od Neustadtu ohraničené troma mostami, prístavom a Balkónom Európy, ako volajú miestni Brühove terasy. Labe ticho plynie cez historické centrum, dole v prístave popri terasách stoja šóry turistických lodí. Terasy nad nimi sú nielen prechádzkovými miestom a turistickým fotopointom, ale aj dôležitým miestom stretávania sa. Ak sa tam po schodoch vyškriabete, objavíte úžasné výhľady na rieku i Nové mesto.
Drážďany Altstadt, v tieni katedrál
Drážďanské katedrály sú skutočnými svedkami histórie mesta. Frauenkirche, ikona barokového slohu, bola počas druhej svetovej vojny úplne zničená, no po páde Berlínskeho múru sa rozhodli obnoviť ju do pôvodnej podoby. Rekonštrukcia síce stála 180 miliónov eur ale stála za to. katedrálu znovuotvorili v roku 2005 a vnútro je mimoriadne.
Druhým chrámom, ktorý je spojený s kráľovským palácom je Hofkirche. Katedrála najsvätejšej stolice slúžila ako kráľovská kaplnka a dnes je jednou z najvýraznejších dominánt mesta.
Trojicu najvýznamnejších chrámov uzatvára tajomný Kreuzkirche. Kostol svätého Kríža bol po bombardovaní tiež úplne zničený, prešiel však rekonštrukciou už v 50-tych rokoch minulého storočia. Interiér je natoľko surový, až je ohromujúci. Je domovom slávneho Kreuzchora, jedného z najstarších a najuznávanejších chlapčenských zborov v Európe, ktorý existuje už vyše 700 rokov. Je tiež muzikálnym domovom Heinricha Schütza (1585–1672), ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho nemeckého skladateľa pred Johannom Sebastianom Bachom a otca nemeckej barokovej hudby.
Prechádzka medzi týmito troma svätyňami, Zwingerom a modrými rúrami Seeworstadtu je ako cesta časom – od majestátneho baroka, cez DDR Lenina na Paláci kultúry, až po súčasnú modernu. Stačí len porovnať fresky saských a leninsko-ideologických kráľov. Btw, viete o tom, že v DDR bol každý desiaty človek donášač a udavač Stassi? (obdoby našej ŠTB) Donášal každý na každého.
Seeworstadt oddelený modrým potrubím
Keď sa na kolobežke dostatočne vydrgáľate po kamenných kockách centra Drážďany Altstadt, dorazíte až k električkovej trati, ktorá rozdeľuje mesto. Prejdete cez koľaje na Prager Strasse a ocitnete sa v inom, ultramodernom svete. Tento kontrast je doslova oddelený vodovodným potrubím, ktoré symbolicky delí historické a moderné mesto.
Modré vodovodné potrubie na Dr. Külz-Ringu je veľmi nápadným prvkom mestského priestoru a veru provokoval našu fantáziu. Žeby nejaká čudesná “contemporary art” inštalácia? Alebo pamiatka po bombardovaní, keď pri obnove spojazdnili prvú tečúcu vodu v meste? Pravda je prozaickejšia: Jeho hlavnou úlohou je odvádzať vodu počas rozsiahlych stavebných prác, ktoré prebiehajú v starom meste a jeho okolí.
Drážďany vystavali na mokrom podloží, čo spôsobuje problémy pri rozsiahlych výkopových prácach a výstavbe. Modré potrubia pomáhajú pri odčerpávaní vody z podložia a zabraňujú tak prípadným zaplaveniam alebo poškodeniu stavebných základov. Systém je dočasný, no stal sa symbolom neustále sa obnovujúcich Drážďan. Toľko k modrej.
Zatiaľ čo v starej časti nájdete plno barokových krás, zo Seeworstadtu na vás dýchne ultramoderná obchodná štvrť. Ďalšia tvár mesta, pri ktorej si musíte klásť otázku: “Čo je treba nakúpiť?”
Prager Strasse
Pri riešení filozofických otázok ohľadne modrého potrubia som s Johnym zistil, že musíme riešiť aj dôsledky môjho jednostranného odrážania na kolobežke. Zrazu začalo dole akosi prefukovať. Zistil som, že mám prešliapanú asi centimetrovú dieru v pravej podrážke. Styku nohy s asfaltom zabraňovala iba ponožka v nie najlepšej kondícii.
Libanonská pomsta
Kde je Zara a Pandora, tam je aj Decathlon. Zbadali sme ho až pri stanici. Dnu sme sa však nedostali. Pokorila ma totiž moja obľúbená Libanonská kuchyňa. Zrazu som pocítil nutkavú potrebu okamžite objaviť záchod. Ten sme našli so studeným potom na čele až kilometer opačným smerom.
Dilema bola namieste. Vracať sa do Decathlonu alebo to do zajtra vydrží? Johny pozrel na dieru v podrážke a optimisticky zhodnotil situáciu: “To do zajtra dáš. Aj zajtra je deň a v Neustadte niečo nájdeme.” To si neuvedomil, že zajtra bude nedeľa, všetko zatvorené a my vyrazíme namiesto do športovej obuvi do Saského Švajčiarska, mestečka Bad Schandau. S kolobežkou a deravou šľapkou.
Jazda na kolobežke
Ak sa ma niekto spýta, na čo je okrem nakupovania dobrá Prager Strasse, nuž na nácvik techniky jazdy na kolobežke. Skvelý slalom medzi davmi ľudí a dokonalá hladká široká dlažba.
Hoci to na nás nevidno, na kolobežke môžete nielen spáliť veľa kalórií, ale predovšetkým formovať hneď niekoľko partií tela naraz. Na rozdiel od bicykla, pri jazde na kolobežke dostávajú zabrať okrem nôh aj ruky, brucho, chrbát a zadok. Také malé fitness na kolesách.
Pri hodinovej jazde na kolobežke pri rýchlosti 18 kilometrov za hodinu spálite asi 820 kalórií (3430 kJ) a to je viac, než keby ste išli podobnou rýchlosťou na bicykli alebo bežali rýchlosťou 9 km/h. Navyše nemusíte furt prekračovať štangľu, zabávate sa a pohybujete na čerstvom vzduchu.
Pri riadení kolobežky sa opierate o paže, ale nedržíte ramená v strnulej pozícii ako na bicykli. Naopak, pri odraze a následnom narovnaní paže stále pracujú. Paže sú posilňované váhou tela, čo je ideálna záťaž. Na kolobežke tiež intenzívne pracuje celé chrbtové svalstvo, pretože často meníte polohu: odrážate sa striedavo nohami, natiahnutými pažami sa priťahujete a posúvate nad riadidlá, rovnako ako ťažisko odrazovej nohy presúvate zo zadnej polohy smerom vpred. Stále sa hýbete. V oblasti chrbta tak posilňujete pri jazde na kolobežke celý svalový korzet pozdĺž chrbtice, široký chrbtový aj deltový sval. Pravidelným jazdením dosiahnete aj spevnenie a vyrovnanie chrbtice. Kolobežka navyše púta pozornosť. Okrem postarších dám si ju všimol aj pekár.
Drážďany Altstadt
Blúdime okolo radnice a motáme sa krivoľakými uličkami starého mesta. Vždy nás dovedú k Frauenkirche. Navečer sa celé mesto sťahuje na hlavné námestie Altmarkt a k terasám Labe. Pouliční umelci rôznych kvalít od vás mámia drobné, namaľovaná tetuška pri moste predáva nejaké magnetky ilovedresden, čapice s kosákom a kladivom i matriošky, zmaľovaný mladík obštieva na konci parku nejaký strom. Radšej sa presúvame ďalej. V meste panuje pohodová atmosféra a západ slnka je z mostov nekonečný. Centrum sa pomaly vyprázdňuje.
Prevezieme sa po moste a sme doma. V Neustadte na AlaunStrasse. Tu večer život iba začína.
