Hoci sa nachádza v blízkosti Spiša a mnohí ho nazývajú Spišskou bránou, Kežmarok je súčasťou regiónu známeho ako Podtatranská kotlina a historicky patrí k regiónu Zamagurie. Kráľovské mesto Kežmarok založili v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorých pozval uhorský kráľ, aby pomohli osídliť a rozvíjať tento región.
Ja som ho prvýkrát navštívil hneď po revolúcii, pred 30 rokmi. A vtedy sa skoro zotmelo. Obrýzgané fasády, vybývané domy a v oknách pokrikujúci neprispôsobiví. Aj taký bol dôsledok vysídlenia nemcov po vojne a nástupe Gottwalda.
Z dnešnej návštevy po toľkých rokoch som nemal veľké očakávania. Ale pravda je taká, že Kežmarok mi vyrazil dych. Spustili sme sa kolobežkami z Tatranských Matliarov cez Medvedie lúky a Nový Slavkov. Po cyklotrase sme prišli k doďaleka žiariacej červenej veži Nového evanjelického kostola. Hneď cez cestu nás však zaujalo iné.
Tento unikátny evanjelický kostol postavili v roku 1717 ako jeden z piatich artikulárnych kostolov v Uhorsku na základe špeciálnych podmienok (artikúl) stanovených v Šopronskom sneme v roku 1681. Tento snem umožnil evanjelikom postaviť si kostoly, ale len mimo mestských hradieb, na presne stanovenom mieste, z lacných materiálov (drevené konštrukcie), bez použitia kovových prvkov a bez veží. Aby vrchnosť evanjelikov ešte viac ponížila, kostol sa staval ako prístavba k miestnemu hostincu a dokonca aj pôvodný vstup bol výhradne cez dvere hostinca.
Kostol postavili výhradne z dreva, bez použitia jedinej kovovej spojky či klinca. Dnes je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Napriek drevenej konštrukcii je kostol priestranný a bohatý na výzdobu. Interiér kostola je nádherne vyzdobený barokovým oltárom, kazateľnicou a maľovaným stropom. Kapacita kostola je približne 1500 miest, čo svedčí o jeho veľkosti a význame pre miestnu evanjelickú komunitu.
Podľa dochovaných zdrojov kostol postavili za neuveriteľne krátky čas – len za tri mesiace. Táto rýchlosť výstavby sa často pripisuje božej pomoci a silnej viere miestnych obyvateľov, ktorí sa na stavbe podieľali. My sa však domnievame, že taký krátky čas sa podaril najmä preto, že nepožadovali eurofondy, nerobili verejné sútaže a nepoznali postupy dnešných developerov a úradníkov štátnej správy.
Pod kostolom sú poschodové krypty, ktoré sú však neprístupné. Vchod do krýpt (na fotkách vyššie) je iba z bývalého hostinca. Aj ten zamurovali a dnes je neprístupný. Tiež sa môžete pozrieť na dobovú maľbu z výstavby a dnešný pohľad na kostol. Snažili sme sa nájsť uhol z toho istého miesta.
Zvnútra obrovský a majestátny, zvonka učupený a nenápadný. Aj taký bol svet nemeckých kolonistov, luteránov, ktorí pomáhali budovať našu krajinu.
Jednu z hlavných atrakcií mesta, Kežmarský hrad, postavili tiež v 15. storočí na mieste staršieho gotického hradu. Slúžil ako obranná pevnosť a sídlo miestnej šľachty. Dnes je v ňom múzeum, poriadajú sa tu akcie a objavili sme aj centrum veteránov. Prvými známymi vlastníkmi hradu boli šľachtici zo Spišského hradného panstva, Rákocziovci a neskôr Thökölyovci. jedna z najvýznamnejších šľachtických rodín v Uhorsku. Syn Juraja Thökölyho, Imrich, sa preslávil ako vodca protihabsburského povstania.
Hrad podobne ako námestie mesto kompletne zreštaurovalo.
Samotnému Kežmarku dominuje Bazilika sv. Kríža. Tento gotický kostol zo 14. storočia s krásnym interiérom a vysokou vežou ponúka panoramatický výhľad na celé centrum, hoci oproti mestskej radnici je akoby trochu stranou.
Fontány, detský džavot, mestský ruch, všade čisto. Všetko ako zo škatuľky. Celé námestie v Kežmarku je obklopené v dvoch uličkách historickými budovami, ktorým tróni mestská radnica z 15. storočia. Ocenil som, že na nej popri slovenskej, viali aj európska a ukrajinská vlajka.
Kráľovské mesto Kežmarok prešlo za posledných 30 rokov neskutočnou premenou. Je ukážkou toho, že keď sa chce, veci idú. Pôvodne sme plánovali zdržať sa tu polhodiny. Nakoniec bol z toho poldeň plný aktivity a objavovania. Ak ste neboli v poslednom čase v Kežmarku, neváhajte.
