Leto pomaly končí, aj keď slnko si o tom myslí ešte svoje a atakuje na teplomery rekordné horúčavy. Zachcelo sa nám ešte si trochu vyraziť za zážitkami a stráviť víkend na Dolnom Považí. Tiež nám do karát nahráva aj fakt, že robotníci práve u nás dokončili terasu a obchody so záhradnými nábytkami hlásia prvé zľavy a príjemné výlety spojíme s užitočnou návštevou showroomov.
Kaštiele v Trnave a okolí
Slovo dalo slovo a tak cestujeme na predĺžený víkend na Dolnom Považí – do Trnavy a okolia. V pláne máme toho mnoho, no keďže berieme aj našu fenku Heidinu, plány sa po ceste menia a prispôsobujú okolnostiam. Naša prvá zastávka je kaštieľ v Dolnej Krupej.
Kaštieľ v Dolnej Krupej
Kaštieľ bol sídlom rodiny Brunsvik – neskôr (po praslici) Chotek. V minulosti hostil uhorskú i európsku smotánku. Pobýval tu aj Ludwig van Beethoven, ktorý mladé dámy z rodiny Brunsvikovcov vyučoval hre na klavír.
Nás však kaštieľ nevíta, keďže je práve v rekonštrukcii a boríme sa s prvým problémom, nemôžeme ísť ani do parku, keďže tam je zákaz vstupu so psom. Nevadí kúsok vedľa sa nachádza najväčšie rozárium v Strednej Európe. Vybudovala ho ambiciózna Ružová grófka Mária Henrieta Choteková. Tešíme sa na obdivovanie nádherných ruží a vdychovanie ich omamnej vône… ale hádajte čo… do rozária je zakázaný vstup so psom.
Dolná Krupá si teda naše srdcia nezískala, kupujeme si iba med a medovinku v Medolandii a pokračujeme v našej ceste. V mobile narýchlo googlím alternatívu.
Kaštieľ Voderady
Blížime sa a vyzerá honosne. Do záhrad a teda parku sa dostanete cez vstup kaštieľa a zimnú záhradu. Sme trošku v rozpakoch – víta nás aristokracia hodná najvyššej šľachty a my sme oblečení skôr ako bežní turisti. Vrele sa však na nás usmievajú a tak neváhame vstúpiť.
Súčasťou parku je i kaplnka pustovníka, ktorá nás zaujme svojim pôvodom. Bola vytlačená 3D tlačou v roku 2023 podľa zachovalej fotografie. V parku obdivujeme majestátne stromy, ako je pagaštan konský, lipa veľkolistá, či Paulownia plstnatá, známa aj ako cisársky, či dračí strom pochádzajúci z Číny.
Povesť o vzniku názvu obce hovorí, že v dávnych časoch sa prisťahovali mnísi na miesto, kde dnes stoja Voderady. V okolí sa nikde nevyskytovala voda. Po dlhom hľadaní sa mníchom nakoniec podarilo objaviť prameň na území Malého Mačkaváru, kde z vďačnosti postavili kaplnku s nápisom: ,,SME-VODE-RADI“.
Pokojnú hladinu vody si viete vychutnávať aj v parku pri kaštieli, kde sa pri jazierku a potôčiku nachádza aj Grotta (umelá jaskyňa) s vodopádom. Po príjemnej prechádzke sa vraciame na terasu kaštieľa, kde nám – turistickému plebsu aristokratická slušne vychovaná čašníčka ochotne rozložila slnečník a priniesla i cappuccino. Voderady teda určite odporúčame. Je tam čo obdivovať a plusom je i to, že nemajú problém so psami.
Trnava
Naša cesta ďalej vedie do Ríma… teda do Malého Ríma – Trnavy. Ak sa chystáte navštíviť Trnavu, určite by ste nemali vynechať mestskú vežu, Trojičné námestie, Katedrálu sv. Jána Krstiteľa, či Dóm sv. Mikuláša.
Ako jedno z mála miest na Slovensku má Trnava zachované i dve synagógy, pochádzajúce zo záveru 19. storočia. No a ak budete mať už dosť histórie, neďaleko centra sa nachádza i aquapark, kde viete stráviť príjemný deň s deťmi. My sme to mali so psíkom opäť o niečo ťažšie, keďže ani Trnava nie je moc priateľské mesto ku psom a takmer všade bola ceduľa so zákazom. Niežeby sme s ním chceli ísť zrovna do aquaparku, ale s otvorenou náručou nás nevítal ani neďaleký „bežecký“ okruh a pešia zóna pozdĺž mestského opevnenia. Pri prechádzke okolo hradieb sme objavili aj repliku stredovekého katapultu Trebuchet, ktorý pripomína nedobytnosť trnavských hradieb.
Za zmienku stojí aj prechádzka Tŕnitou uličkou – azda najužšou uličkou. Po prejdení tejto úzkej uličky objavíte tie najlepšie trnavské halušky v podniku „Iná haluška“.
Tour de Shops
Ďalší deň sme si nazvali tour de shops. Víkend na Dolnom Považí musí mať aj praktický účel. 🙂 Navštívili sme showroom v Bernolákove so záhradným nábytkom a tiež dve obchodné centrá v Bratislave so showroomom záhradného nábytku.
V Bratislave sme mali v pláne také skvosty ako Modrý kostolík, Devín, či Slavín, ale letné horúčavy napokon rozhodli za nás. Bratislavu sme si škrtli zo zoznamu, a aby sa trošku poprechádzala aj Heidi po pol dni strávenom v aute, rozhodli sme sa zamieriť na Sandberg na západnom svahu Devínskej Kobyly.
Opustená pieskovňa Sandberg je z geologického a paleontologického hľadiska jednou z najvýznamnejších lokalít na Slovensku. Lokalita je mimoriadne bohatým a chráneným náleziskom fosílnych zvyškov morskej, príbrežnej i suchomorskej fauny i flóry. V pieskových stenách hĺbia svoje až meter dlhé hniezdne nory včeláriky zlaté.
Budmerický kaštieľ
Cestou naspäť z Bratislavy do Trnavy prechádzame cez Budmerice. Kaštieľ v obci – Budmerický, alebo tiež Pálffyovský obklopuje anglický park a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Opäť nás na bráne víta ceduľa – zákaz vstupu so psom. Váhame. Keďže na cestičke v parku vidíme veľké konské lajná, rozhodneme sa porušiť zákaz a do parku vstúpime i s Heidinou. Kaštieľ si len narýchlo odfotíme a trošku sa poprechádzame po parku. V súčasnosti je kaštieľ v pôsobnosti ministerstva kultúry a trošku nás mrzí, že nemôžeme nahliadnuť i dnu.
Ministerstvo vypovedalo zmluvu s budmerickým obecným podnikom a uzavrelo kaštieľ pre verejnosť, čo je škoda. Navonok je však kaštieľ nádherný, honosný, romantizovaný, renesančný s množstvom menších vežičiek a štítových vikierov. I obhliadnutie zvonku stojí za návštevu.
Červený kameň
Naše kroky ďalej vedú na hrad Červený Kameň. V 16. storočí bol prestavaný na mohutnú pevnosť, patriacu k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. Hoci na mieste pôvodného kráľovského hradu z 13. storočia postavili v prvej polovici 16. storočia mohutnú pevnosť Fuggerovci, jeho história sa od roku 1583 až do druhej svetovej vojny spája práve s Pálfiovcami. Tento významný uhorský rod postupne hrad prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov.
V hrade nájdete i múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty. Na hrade sa natáčali i rôzne filmy a rozprávky ako napríklad Princezná Fantagiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna. Deti určite zaujmú i sokoliari, ktorí sa nachádzajú pri hrade. My sme využili okolie, kde sme sa v areáli hradu poprechádzali aj s Heidi. Tu psíkov na vôdzkach opäť vítajú. Tiež sme si dopriali chutnú ľadovú kávu a osviežujúcu bazovú limonádu.
Vodný mlyn Jelka
Predĺžený víkend na Dolnom Považí pomaly končí. Jeho záver sme sa rozhodli venovať vodnému kolovému mlynu v Jelke. Škoda, že Jelčiansky mlyn a skanzen opäť nepovoľoval vstup so psom. My sme si však nenechali tým pokaziť náladu, s manželom Ľubkom sme sa prestriedali a poprechádzali sme sa potom ešte v tieni stromov pri povestnom Malom Dunaji.
A ako hodnotíme náš výlet? Keď sa chce, všetko sa dá. Spojiť hoci aj nakupovanie s výletovaním. Vychutnajte si krátiace sa letné dni, zbytočne sa nerozčuľujte, viac sa usmievajte a choďte hoc aj na Dolné Považie. Výlety a Trnava príjmene prekvapili. Majú čo ponúknuť.
