Karpatská drevená cesta vedie Horným Zemplínom. Ťahá sa od Tatier až na východné hranice Polonín s Poľskom a s Ukrajinou. Objavíte tu nevídané drevené cerkvy, kostolíky a sakrálne pamiatky Východných Karpát. V rámci turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá sme Horný Zemplín navštívili už dvakrát. Raz Morské oko vo Vihorlate, druhý krát Kremenec – najvyšší a najvýchodnejší vrchol jedinečných bukových pralesov Polonín. Objavili ste však aj sakrálne klenoty tohto územia?
Karpatská drevená cesta
V tomto článku sa chcem venovať turistike po sakrálnych pamiatkach Horného Zemplína. Územie Východných Karpát zdobí celý rad pravoslávnych a gréckokatolíckych drevených kostolíkov s jedinečnou umeleckou a historickou hodnotou.
Zboj
Gréckokatolícky drevený chrám sv. biskupa Mikuláša sa považuje za jeden z najkrajších zrubových drevených chrámov na našom území. Bol postavený v roku 1775. V čase druhej svetovej vojny bola dedinka Zboj veľmi zničená. Bojom padla za obeť aj „drevená cerkov“. Po vojne ju opravili a premiestnili na dnešné miesto do Bardejovských kúpeľov.
Poviete si, čo už na kostoloch… Turistov tu stretnete len zriedka. Je to o krajine, o ľuďoch, o tichu a samote, o atmosfére bytia. Žiaden stres a davy. Vrátite sa o storočie naspäť. Iba šum stromov, bzukot včiel a vy.
Drevené kostolíky Horného Zemplína
Karpatská drevená cesta je nevšedná turistická atrakcia. Ponúka viac ako 300 km turistiky a cykloturistiky po takmer 50 objektoch drevenej sakrálnej ľudovej architektúry slovensko-poľského pohraničia. Ide o unikátne prepojenie prírody a drevených sakrálnych objektov európskeho a svetového významu. Na trase Svidník, Medzilaborce, Snina sa zachovalo viac ako stosedemdesiat drevených svätýň (tzv. cerkví): Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej.
Väčšina drevených kostolíkov je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Pochádzajú zo 17. a 18. storočia a patria medzi výnimočné svetové unikáty sakrálneho dreveného ľudového staviteľstva v Karpatoch. Predstavme si len niektoré:
Inovce
Cerkva archanjela Michala bola postavená v roku 1836. Trojdielna zrubová stavba je prikrytá valbovou šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Na požiadanie ju tety radi odomknú. Ak si ľahnete na chvíľu na lúku, počujete trávu rásť.
Kožany
Gréckokatolícky drevený chrám v obci Kožany bol postavený v roku 1760. Bol vystavaný v zrubovom štýle. Je jednou z najstarších zachovaných pamiatok na území východného Slovenska. Hlavne kvôli vzácnej výzdobe interiéru a zaujímavému ikonostasu patrí medzi najunikátnejšie sakrálne objekty.
Kalná Ráztoka
Tento chrám sa už na prvý pohľad líši od ostatných drevených kostolíkov. Nie je typicky celý drevený, ale jeho steny sú natreté hlinou a obielené vápnom, vďaka čomu budí dojem murovanej stavby s drevenou strechou a vežičkou. Týmto zásahom sa síce narušila jeho autentickosť, no kúzlo nestratil. Práve naopak, nadobudol starobylý vzhľad, ktorý dotvára priľahlá drevená zvonica a ohrádka obkolesujúca celý areál.
Zväčša barokovým interiérom kostolíkov dominujú bohato zdobené ikonostasy. Mnohé pochádzajú ešte z 18. storočia. V interiéroch nájdete aj rôzne iné historické a umelecké predmety a samostatné ikony. Mnohé kostolíky sú dodnes plne funkčné a svätia sa tam omše.
Tie zamknuté vám radi odomknú, ak sa spýtate správcu v príslušnej dedine.
Frička
Cerkva archanjela Michala bola postavená v 18. storočí. Trojdielnosť zrubovej stavby v exteriéri je naznačená kovovým krížom nad oltárnou časťou, malou vežičkou nad hlavnou loďou a dominujúcou vežou nad babincom. Oltár je datovaný až do roku roku 1716. Neviem, či sa tatranský profil inšpiroval týmito kostolíkmi, ale v drevených stavbách sa cítim skvelo. Dýchajú životom. Aj preto uprednostňujem pred hotelmi pri ubytovaní staré chalupy prevoňané drevom.
Karpatská drevená cesta a drevené kostolíky sa skvelo objavujú na bicykloch. Stačí pár dní, dobre zvolené východzie miesta a okruhy.
Tip navyše: Ak sa niekedy vyberiete spoznávať históriu Východných Karpát v okolí Medzilaboriec, neobíďte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.
