12. októbra sme dali už tradičný jesenný výstup na Schneeberg. Niesol sa v duchu pohodového počasia. Aspoň sme si mysleli. Dole. 6 členná posádka bola tohto roku rozšírená o 13 ročnú Mišku, ktorá, ako nám sama na konci povedala prekonala samu seba. Volili sme klasickú trasu popri zubačke Salamander. A dali sme to až hore.
Puchberg
Parkujeme v Puchbergu. Výstup popri staniciach lanovky je pohodový, ale dá zabrať. Stúpanie nepustí ani na meter a furt len 10% a viac. Po tretiu zastávku sa to v pohode dá.
Až keď nastúpite na skalný chodník do kosodreviny začína to pravé mäso. Stokrát ste obanovali, že ste sa nenechali ako ostatní rakúski penzisti vyviezť až hore. Aj zvažujete, že by ste sa ten posledný úsek zviezli. Ale ste lakomí. A na Schneebergu to dobre vedia. A tak je úplne jedno, či si kúpite lístok odspodu alebo z predposlednej stanice, ani či to dáte hore a naspäť. Cena je nemalá a prakticky rovnaká. Vyslovene výhodná pre seniorov a deti. Iba z úplnej skúposti dodám, že vláčikári o veľa prichádzajú. Najmä o tie najkrajšie výhľady a panorámy smerom na Puchberg a Semmering a tiež o pocit naprosto heroického výkonu zo zdolania celej trasy.
Hochschneeberg Bahnhof
Ste hore. Na konečnej. Očká vám svietia smerom k staničnej krčmičke s tými najväčšími pudingovými buchtami na svete a pivom. Chyba lávky. Žiadna buchta, žiadne pivo. Pokračujeme ďalej.
Pred nami je sedlo a za ním ešte niekoľko kilometrový úsek s 300 m prevýšením na úplný vrchol. Asi sme sa museli zblázniť. V rýchlosti sa prezliekame v miestnej modernej (rozumej garážovej) galérii a ideme ďalej.
Veterný výstup na FisherHutte
Nikto to nemohol čakať, nikto predpokladať. Ale mohol. Už večer hlásili nárazový vietor, ale to čo sme zažili na vrchu sa nárazovým vetrom nazvať nedá. Miška levitovala niekoľko sekúnd v povetrí a keď vzdušný vír nadvihol aj mňa a hodil o skalu o dva metre ďalej, začal sa medzi nami a počasím budovať rešpekt.
Aj sme chceli niečo natočiť, ale nevydalo. Iba Dodo zabojoval. Hneď ako som vytiahol foťák z puzdra, puzdro uletelo a už ho nikto nenašiel. Hore je kríž ako všade a malá meteorologická stanica. Začali sme milovať jej záveterné strany. Na snahu o zokruhovanie oboch vrcholov sme všetci radi zabudli.
Zopár rýchlych fotiek, štvornožky zostup pod hrebeň. Tam vietor poľavil. Krátke pivko v krčmičke a rýchlo dole, aby sme nevychladli. Cesta dole už trochu bolela. Ale kopec sme dali všetci. Tešíme sa znovu o rok. Celkovo sme prešli 24 ,7 km a nastúpali 1661 m. To sa dá. 🙂
Jesenný výstup na Schneeberg sa opäť vydaril. GPS track nájdete tu
