Slovensko je plné krásnych miest vhodných na turistiku. Vrátane tých, ktoré sú maximálne vhodné aj pre deti. My sme sa uplynulý víkend vybrali na Považie plniť ďalší z tohtoročných cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá, konkrétne na Vršatec, resp. na nenáročnú túru okolo Vršateckých bradiel.
Vršatecké Podhradie
Náš výlet sme začali v obci Vršatecké Podhradie (z Bratislavy sme sa odviezli po diaľnici až na zjazd pri Ilave, ihneď po zjazde z diaľnice sme odbočili doľava na Pruské a odtiaľ to už bolo iba „na skok“ do Vršateckého Podhradia).
Autom sme sa vyviezli nad dedinu a zaparkovali sme priamo pod Vršateckým hradom (ak by sme ešte kúsok pokračovali po ceste, došli by sme na značené parkovisko, ale to sme zistili až následne). A ďalej sme už pokračovali peši.
Náučný chodník okolo Vršatca
Hrad sme si chceli nechať ako bonbónik až na záver, takže pokračovali sme ďalej po asfaltovej ceste a tá nás po pár metroch doviedla k spomínanému parkovisku. Priamo pri parkovisku sa smerom nahor začína náučný chodník. V tejto časti okruhu náučný chodník kopíruje cestu značenú žltou turistickou značkou. Takže po žltej sme začali miernym stúpaním.
Po pár minútach sme sa dostali na príjemnú rovinku a za ňou hneď nasledovalo klesanie. Pomerne dlhé klesanie po celý čas viedlo príjemným a pekným lesom. Pred pár dňami výdatne pršalo a cesta bola na niektorých úsekoch pomerne blatová a šmykľavá. Pri zostupovaní sme museli byť dostatočne opatrní. Napokon nás lesná cesta doviedla na čarokrásnu lúku, ktorá nám poskytla nádherný výhľad na Červenokamenské bradlo.
Vršatské bradlá
Scenéria, ktorú nám táto lúka poskytla, musí byť fantastická v každom ročnom období, ale v tomto ročnom období bola dokonalá. Úžasné farby jesene nám potvrdili, že sme urobili dobre, keď sme si tento výlet naplánovali až na október.
Na lúke sme si trochu oddýchli a vyšliapaným chodníčkom sme pokračovali ďalej. Chodníček nás napokon doviedol na asfaltovú cestu. Od tohto momentu žltú turistickú značku vystriedala modrá a náučný chodník ďalej viedol už len po asfaltke. Po nej sme spočiatku iba stúpali, neskôr stúpanie vystriedala rovina. Odtiaľto sme mali krásny výhľad na Vršatské bradlá, ktoré sa vo forme ihiel, stien a veží vypínajú nad lesmi Bielych Karpát.
Cesta nás doviedla späť do dediny a z nej sme vystúpali až k nášmu autu zaparkovanému pod Vršateckým hradom. Počas nášho výletu sme sa zastavili pri každej zastávke (tabuli) tohto náučného chodníka, aby sme sa niečo zaujímavé dozvedeli nielen o faune a flóre tohto regiónu, ale aj o jeho nerastných bohatstvách, histórii a pod.
Vršatecký hrad
Na záver nás čakal už spomínaný bonbónik v podobe hradu Vršatec. K zrúcanine stredovekého hradu nám to trvalo z miesta, kde sme parkovali, cca päť minút (najprv krátkym stúpaním na kopček, na ktorom nás šípka s nápisom „HRAD“ presne navigovala do tej časti, kde je vstup povolený). Hrad Vršatec patrí medzi najvyššie položené hrady. Zažili sme tam dych berúce výhľady.
Náš výlet sme tak ukončili veľkolepo.
Záverečné hodnotenie:
Náučný chodník okolo Vršatca je prísľubom nenáročnej turistiky maximálne vhodnej aj pre deti. Približne na 6-kilometrovom okruhu na turistov čaká 10 informačných tabúľ, ktoré ich prevedú prírodou Bielych Karpát.
