Sedlo Malý Šturec je jedno z mála miest, odkiaľ sa dá ľahko dostať na červenú magistrálu „Cesty hrdinov Dukly“ a pokračovať na kultový výjazd na Kráľovu Studňu a Krížnu.
Krížna patrí medzi top výjazdy podobne ako Smrekovica, Kráľova hoľa či Sliezsky dom. Tvrdiť však, že toto sú tie najťažšie MTB výjazdy neobstojí. Brutálnych výšľapov (možno nie tak dlhých) nájdete na Slovensku oveľa viac. Ale cyklisti ich nepoznajú. Trochu sme odbočili.
Sedlo Malý Šturec
Hore sa vyvezieme autom. Ideme zaparkovať na najvyšší bod Harmaneckého priesmyku do sedla Malého Šturca. Míňame železničnú zastávku Čremošné. Podobne ako v Uľanke, Dolnom Harmanci a Harmaneckej jaskyni tu vlaky už nestoja. A je to škoda. Niekde pod našimi nohami je veľký tunel. Nie hociaký. Harmanecká železničná trasa z BB do Hornej Štubne sa pýši 22 tunelmi v súhrnnej dĺžke viac ako 12 km a 112 mostami a priepustami. Jedna z top vyhliadkových železničných tratí Slovenska.
Ale o tom neskôr. Je sychravo. Sme leniví a stále zvažujeme presun do Belianskej a Necpalskej doliny. Veď… teplo.
Zima, chlad, vlhko. Výšľap v hmle. Parkovisko je plné. Na odstavených autách samé cyklonosníky. Ak sme si mysleli, že sme jediní, plietli sme sa.
Jazdiť v inverzii má svoje čaro.
Rozhodujúcim faktorom spokojnosti bude odhodlanie, viera v azúro (nádhernú modrú oblohu) a dobré oblečenie. Všetko máme. Navyše to ticho. Hmlou akoby násobené. Zastavujeme iba na vyhliadkových bodoch. Z tohto miesta by sme mali vidieť Poľanu, Skalku, Urpín, Panský Diel,… tam Nízke Tatry, vidíme … trt. Biela stena iba znásobuje pokoj, ktorý mi tento výšľap dodáva. Šesť km dlhá šotolinová zvážnica nás dovedie až na Harmaneckú cestu na Kráľovu Studňu.
Táto cesta (spoplatnená 5€) je už niekoľko rokov predmetom vášnivých diskusií. Na jednej strane sú tu slová o rozvoji turistického ruchu, nekompetentnosti a totálne rozbitej ceste, na druhej je stanovisko správy lesov a parku, ktorí sa pýtajú, prečo majú rekonštruovať cestu k súkromnému hotelu? Aký by bol výsledok? Nemám názor. Kedysi bola Kráľova Studňa lyžiarskym strediskom Banskej Bystrice. Ale dnes… Stredisko nefrčí, iba si predstavujem kolóny áut (ako v Demänovskej doline) valiacich sa hore na krátku prechádzku do srdca Veľkej Fatry. Fakt neviem.
Ak sa niekto bál náročných výšľapov, tie nastali až vstupom na Harmaneckú cestu. Podchvíľou ukazuje GPS 20% stúpanie. Nie však dlho. Rozjasnieva sa. Nad našimi hlavami aj v našej mysli. Na Košarisku konečne presvitne slnko. Slovensko je krásne. Iba škoda, že väčšinou tieto slová počúvam ako prázdne floskule od ľudí, ktorí nikdy na Krížnej bicyklovať ani na turistike neboli.
Kráľova studňa
Hneď tri dôvody, prečo sa vytrepať hore:
- Čapujú tu Urpiner (dnes veľmi kvalitné slovenské pivo)
- Hore na Krížnu je to už iba necelé 3 km. Problém je, že aj 400 výškových.
- A tie výhľady. Keď sa pozeráte na svet pod vami a vidíte iba to, čo Carlos Santana na LP Moonflower. More mrakov a v diaľke vyčnieva Poľana.
Kto sa vytrepal až sem už neváha. Výstup na Krížnu je nevyhnutný „MUST HAVE“. Aj keby si sa mal doplaziť.
Vetry na Krížnej stále dujú
Nad Krížnou horou zavíjali búrlivé vetry. Dňom i nocou sa ich hukot miešal so vzdychmi kamenných obrov. Brúsili ostré hrany vyčnievajúcich kameňov. V mračnách prachu niesli semená tráv, kvetov, dokonca aj stromov, prach sa usádzal v štrbinách skál, semienka v ňom spočinuli ako v mäkkej kolíske. Krížne vetry prinášali do kraja Fatriných vrchov život. (Fatranské rozprávky na dobrú noc od Elenky Hipmanovej)
Neviem či mala Elenka naštudované meteo podmienky, ale kamarát Peťo mi potvrdil, že ešte nikdy nevyšiel na Krížnu tak, že by nefučalo. Ani dnes to nebolo inak. Hoci na Kráľovej studni vládol pokoj, z tatranskej strany vysielača nás skoro odfúklo.
Kruhové panorámy
Priamo cez Krížnu vedie červeno značený turistický chodník, takzvaná Cesta hrdinov SNP, ktorý vedie z Dukly na Devín. Z vrcholu je vidieť pohoria Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Starohorské vrchy, samotnú Veľkú Fatru.
Pri dobrom počasí sa kocháte Vysokými Tatrami, Muránskou planinou i Poľanou. Hoci pôsobí najdominantnejšie, Krížna (1574 m n.m.) je až tretím najvyšším vrchom Veľkej Fatry. Sú to len metre, ale tým najvyšším je Ostredok (1596 m n.m.) a trochu zabudnutý Frčkov (1585 m n.m.) Krížna je však jediné miesto, kam vedie aj značená cyklotrasa.
Význam priateľstva
Človek si to uvedomí až hore. Keď dorazí a zdieľa emócie. Mám dobrú skúsenosť so športovcami. Majú ciele, osobné ambície, nevyhovárajú sa. Nehľadajú problémy ale riešenia. Je úžasné spoznávať skvelých proaktívnych ľudí. Deň predtým sme strávili v Gaderskej a Blatnickej Doline. V Dedošovej doline sme šplhali na Ostredok. Pohľad ma Veľkú Fatru zhora však poskytne úplne inú dimenziu pochopenia týchto hôr.
Klesáme pomaly naspäť k hotelu. Fakt tu fučí. Mraky sa dvíhajú a my nemáme na výber. Aj dole kopcom musíme stále zastavovať. Tie pohľady sa v mračnách menia z minúty na minútu. Načo kecy. Dali sme si ešte jeden Urpín, skvelú šošovicovú (skoro ako vo Včelíne, pozdravujeme Schusťa aj Šinweg) a pomaly sme sa zmotali dole. Chcelo sa nám? No jasne. Nechcelo.
Na bajkoch sme v 7 kopcov 3 jazerá zdolávali Veľkú Fatru niekoľko krát. V tomto roku to bol Rakytov, pred pár rokmi Ploská. A budúci? Opäť dáme riadne MTB bomby. Predstavíme ciele, ktoré (ak sa nedolámeme) nás posunú ďalej.
