Pohodová nedeľa. Neskorý budíček, kávička, seriálik, gaučík, dačo pod zub, messenger,…. Ak cez jeseň nefúka, neprší, nesneží, víchrica neprelamuje barák, furt je nejaký dôvod, prečo sa nezačať obliekať. Na bicykel ma vyhnali nakoniec 4 veci:
- Hankina potreba oberať a uskladniť jablká (fakt sa mi nechce)
- Práve začínajúca politická diskusia na STV (vyhýbam sa týmto egoprestrelkám)
- Zodpovednosť k verejnému sľubu tráviť pohybom hodinu denne (kilá idú milo dole)
- a túžba skontrolovať jesennu úrodu na bicyklovníkoch v okolí Radošinej.
Zamyslenie prvé: O jesennej úrode
Orechy nie, bicykle áno. V okolí Radošinej sme už pred rokom zaznamenali výskyt stromov rodiacich bicykle. Minulú jeseň som takto objavil na strome horák aj gravel. Aj tento rok som mal dobrý ciťák. Stromy s horákmi už boli obraté, ale Bianchovník krásne zarodil a mal ešte jeden cesťák na sebe. (viď foto) To je paradox dnešnej doby. Ak orechy každé ráno hneď pred bránou nevyzbieram, beznádejne zmiznú. Ale pustím sa trochu ďalej od dediny a bicyklovníky sú neobraté. Horná fotka je jasným dôkazom. Karbónové cesťáky proste v našej dedine nefrčia. Orechy áno. A bicyklovať namiesto oberania jabĺk je tiež príjemnejšie.
Zamyslenie druhé: O vôli
Pred nedávnom ma kamarátka požiadala, či by sme si nešli zabicyklovať. Dlho už nejazdila a potrebuje sa rozbicyklovať. Venoval som tomu ma Jurave dva dni. Celkom sme sa rozjazdili. Potom ubehol mesiac, druhý. Pýtam sa: „Jazdíš?“ „Nie, nemám s kým“, vyfasoval som ranu na hrudník až ma zabolelo. Ak sa mňa spýtajú, či mám s kým jazdiť odpovedám: „Mám, s bicyklom. Ale neviem s ktorým.“ A tak si myslím, že rozhýbať zadok každý deň je iba o hlave. Či chce a či má vôľu. Ći hľadá príležitosti alebo výhovorky. Či vyhrá lenivosť alebo túžba po zmene. A zároveň sa mi natíska otázka: „Má význam venovať osobný čas ľuďom, ktorí nemajú vôľu?“
Zamyslenie tretie: Cesťák ó drahý cesťák
Veľa ľudí ma pred rokom temer opĺúvalo, keď som si sadol na elektrobajk. Mnohí sa tvárili, že ma nepoznajú, Keďk ma stretli na hrádzi na skladačke alebo mestskej retro „ukrajine“. Viacerí na odhovárali od horáku, že sa mi zhoršia výsledky na cesťáku. Ale ja si hovorím: „Kam sa hnať?“ Robím to pre seba, nie pre výsledky ani ocenenia. Nepretekám. Svojich 8000 si každoročne odtočím. Chcem však mať nielen KOM. Ale aj zážitky, adrenalín, dostatok kondície a najmä… radosť. Som hoblík a som na to patrične hrdý. A mám rád pestrosť. A tak po meste brúsim na skladačke, na poli sa preháňam na graveli, ak chcem adrenalín sadnem na XC a na neočakávané zážitky použijem veselo ebajk. Ak treba kondíciu, sadnem na cesťák. A to je práve táto chvíľa. V teréne blato, na ceste sucho. Jar je čas naberania objemov kilometrov. Jeseň je zas čas prekrútiť každý deň v tepovke nohy, aby sme na vianoce mohli v pohode tlačiť makovník. Makovník mám rád.
Zamyslenie štvrté: V zime sa nejazdí
Pýtam sa prečo? Skúste sa spýtať Gleva či v zime končí. Rozhodne nie. Ak môžte lyžovať pri -20°C, prečo by ste nemohli bicyklovať. Ak nie je snehu po kolená, nepríjemná pľušť tak teplota nemôže byť problém. Je to iba vec oblečenia. Čo mi napovedá, že treba s Glevom pripraviť článok na tému: Ako sa pripraviť na zimné bajkovanie.
Mnohí z nás sú doma. Home office. Sociálne kontakty kvôli covidu obmedzené, plavárne a fitká zatvorené,… Bolo by fajn nepodľahnúť obavám, pesimizmu, negativizmu, depkám… Hodina endorfínového pohybu v prírode (akokoľvek- bajk, paličky, beh, chôdza, turistika, otužovanie,… ) namiesto sustavného sledovania negatívnych správ dá človeku oveľa viac. A naladí ho ako treba.
Toto všetko mi behalo mysľou pri dnešnom krtovskom okruhu. Mám ho najazdený snáď sto krát. Na pohodu tesne pod hodinu. Ak si prišliapnem o 15 minút menej. Predĺžená verzia končí v Zbehoch. Žiaden extra zážitok, ani výhľady, na to sú horáky a krajší čas. Iba drill, endorfíny a kondícia. Každý deň. A ja si môžem v pohode urobiť čiarku. Hodina pohybu za mnou.
