Črtá sa nádherný jesenný slnečný deň. Vybrali sme sa na pohodový malokarpatský výlet. Pri spoznávaní prírody a histórie juhovýchodných svahov Malých Karpát nemožno obísť majestátny hrad Červený kameň. Ten je aj našim hlavným cieľom. Jesenné impresie hradu Červený kameň.
Častá
Asfaltová cesta z obce Častá nás neomylne navádza na parkovisko, ktoré sa nachádza pred kamenným múrom hradu Červený kameň na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko obce Častá. Zanechávame auto na parkovisku.
Severozápadne od areálu hradu vidíme rampu na okraji bohato zarasteného lesa. Neznáme priťahuje a samozrejme, ani naše zmysly nesklamali.
„Pajác“ či „Jelení skok“ a Jánošíkov stôl
Nedočkavo prejdeme zopár krokov za rampu a máme nad sebou košaté stromy prevažne dubovo-hrabového lesa.
Po vychodenej cestičke prichádzame k náhrobným kameňom židovského cintorína, ktorý svoju slávu má už dávno za sebou. No stále dýcha históriou.
Naše zraky zaujal neveľký labyrint plný pitoresktných kremencových skál a balvanov. Je to obľúbené miesto vyznávačmi športu nazývaného „Bouldering“.
Ako kráčame ďalej, dostávame sa na neďalekú vyhliadku nazývanú „Pajác“ či „Jelení skok“ . Stojíme pri strmých svahoch nad dolinou Gidry s obcou Píla. Rôznofarebnosť listov stromov v jesennom období čarovne spestrí park so starými borovicami, dubmi a s vresovými porastmi. A už prichádzame k výhľadu na vrch Kukla.
Po malej prestávke cestou naspäť k hradbám ešte míňame Jánošíkov stôl (okrúhly opracovaný balvan neznámeho pôvodu) umiestnený na miernej vyvýšenine. Zanechávame toto neobyčajné miesto a opúšťame les.
Hrad Červený Kameň
Vyberáme sa späť k hradbám hradu Červený Kameň (339 m n.m.). Veľká otvorená drevená brána nás láka vstúpiť do neznáma. Prejdeme bránou dnu a kráčame parkom upraveným vo francúzskom štýle.
Naše kroky vedú po kamennej ceste, ktorá je lemovaná košatými gaštanmi. V Malých Karpatoch ešte žijú. Stromy sú v jesennom ročnom období rozžiarené rôznymi odtieňmi farby prírody.
Nádherné miesto stvorené na oddych a relax. Zanedlho míňame hradné hospodárske budovy a dostávame sa až k hlavnému vstupu k hradu.
Povesť o vzniku hradu Červený Kameň
Dvanásť mudrcov sa radilo, kde hrad postaviť. Jedenásti navrhli vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden, najmladší, navrhol terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a určite sa im nebude páčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu. A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa však diali čudné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň už na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších a dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad nechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby… wiki
Majestátny kamenný most pred vstupom do nádvoria si obzeráme z každej strany. Máme šťastie. Za necelých 30 minút po zakúpení vstupeniek na návštevu vnútorných priestorov hradu, sprievodca otvára bránu pre vstup na prehliadku.
Do vnútra hradu
Pútavé rozprávanie sprievodcu nás úplne pohltilo. Unikátnu zbierku dokumentujúcu vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva s dejinami hradu prechádzame s ľahkosťou.
Sala terrena hrad Červený kameň
Vidíme mnohé salóny, spálne, jedálne, lekáreň, knižnicu s rytierskou sálou. Fascinujúce je prostredie Saly terrena, v ktorej je vďaka barokovým maľbám úplne mystická atmosféra.
Na záver zájdeme aj do podzemia. Hradné podzemie s obranným systémom je ozrutné. Svojou veľkosťou patrí medzi najväčšie nielen na Slovensku. Natáčalo sa tu aj zopár filmov. Po skončení komentovanej prehliadky neodoláme navštíviť aj severnú baštu a hradnú strážnicu.
V miestnej kaviarničke si dopriavame oddych s malým občerstvením. Všetko si vychutnávame na nádvorí. Jesenné slnečné lúče nás tu hľadia po lícach.
Kaplnka Pálfiovcov a Kalvária
Nádherná scenéria v okolí hradu Červený Kameň nás zlákala pokračovať. Zanedlho sa dostávame k lesu.
Nachádzame aj starú lipovú alej a ďalšie mohutné samo-stojace mohykány na okolitých lúkach.
Od hlavnej brány hradného opevnenia sa vydávame po krížovej ceste (je to súbor barokových kamenných figurálnych plastík z druhej polovice 18. storočia) k pohrebnej kaplnke Pálfiovcov z 19. storočia.
Na záver sa dostávame na kremencový vŕšok Kalvária (364 m n. m.) s kamenným súsoším. Toto miesto sa vraj považuje za najlepšie zachované exteriérové kalváriové súsošie na Slovensku.
Tu náš výlet končí. Už len návrat k autu a cesta domov. Dnes sa nám podarilo stráviť náš voľný čas v nádhernej prírode, kde sme si užili aj spoznávanie histórie. Príjená prechádzka na čerstvom vzduchu.
Odporúčam vám navštíviť túto čarokrásnu časť Slovenska. Je to miesto na výlet pre celú rodinu a všetky vekové kategórie bez problémov. Ak ste ešte nenavštívili hrad, rozhodne tak urobte.
