Večer si dávam si budík na 7:30 aby som ráno stihol východ slnka. Samozrejme, že to bolo zbytočné, lebo som sa pred siedmou zobudil (ako každý pracovný deň).
Stále som v tom, že slniečko už začne vykukávať, ale až pri pohľade von zisťujem, že je hmla. Brutálna hmla! Taká hmla, že aj policajt musel sedieť na semafore kričať farby. Nevadí, aj hmla ma svoje čaro. Oblečiem a obujem sa, vzduch je pomerne čerstvý a vlhký, môže byt tak okolo 4-5 stupňov.
Je to skoro ideálna teplota na rannú prechádzku, aby sa človek prebral a vymyslel nejaký plán, lebo to slniečko skôr čí neskôr určite vykukne.
Hlavou mi behajú rôzne myšlienky čo podniknúť cez deň.
Asi mi ten vlhký vzduch nerobí dobre. Snažím sa ale na nič nemyslieť. Využiť to ticho trocha vo svoj prospech. Nikoho som zatiaľ nestretol , psičkári ešte spia, rybárov je tu tiež ako šafranu.
Ale to vôbec nevadí, samota v lese pri Malom Dunaji ma takú zvláštnu atmosféru. Sú tu opustené miesta a cestičky o ktorých ľudia možno ani nevedia, alebo na ne zabudli. Predsa en dnešná generácia má trocha iné úchylky ako sa túlať v lese, na území „nikoho“ .
Na území nikoho
Vrátim sa ale k opusteným miestam, ktoré som objavoval aj ja (keď som sa zatúlal). Miestami taká mala divočina, miestami krásna nedotknutá príroda. Momentálne je zlá viditeľnosť, tak si užívam len samotu. Prichádzam na moje obľúbené miesto. Je to také maličké mólo, kde si môžem sadnúť a pri pohľade na tečúci sa Dunaj zabudnúť na všetky problémy sveta. Čo ale nie je momentálny prípad. Je ešte celkom čerstvo a tým pádom sa pomaličky poberám domov doplniť energiu.
Rozhodol som sa, že okolo obeda podniknem obdobnú trasu, ale na biku. Výhoda bajku je, že v rovnakom čase dokážete prejsť dlhšiu trasu. Tým pádom dokážete aj viac objaviť.
Určíte sa netreba báť, aj keď ako sa hovorí: „doma na gauči defekt nedostanete“ ale ani nič neobjavíte (max. tak čokoládu alebo horalku v zásuvke.)
Dávam si ľahký obed. Niekde som čítal, že s plným bruchom sa nemá jazdiť, inak bufetári pri cyklocestách skrachujú.
Cyklovýlet popri Malom Dunaji
Svoju poobednú cestu začínam pri MVE (priehrada Nová Dedinka) a postupujem vedľa Malého Dunaja do lesa. Lesné cestičky sú na jeseň úchvatné, mix farieb vytvára zvláštnu atmosféru, hlavne keď cez stromy prenikajú slnečné lúče. Rozhodne je na čo sa pozerať. Je to proste iný svet. Výhoda týchto cestičiek je, že sa križujú, takže máte na výber viac možností a je len na Vás, ktorým smerom sa rozhodnete ísť.
Ak je slepá, nevadí…vrátite sa kúsok a vydáte sa iným smerom.
Verte mi, vždy je kam a záleží len na Vás, ktorý smer si vyberiete. Objavovať je vždy čo. Aj keď ste tam už boli 10x vždy nájdete niečo „nové“. Preto to je vzrušujúce.
Totemova lúka 
U Rusa
Takto som raz napríklad objavil v Malinove zaujímavý projekt “ Na dobrej stope “ ( je to vlastne náučný chodník). Jazdil som okolo hádam aj 100x, ale vždy na druhej strane. Až jedna náhodná odbočka mi otvorila cestu za týmto projektom , ktorý je vhodný aj pre rodiny s deťmi. Nebudem Vám písať čo tam všetko je, treba to navštíviť. 🙂
Cyklotrasy Malý Dunaj
Ďalšia výhoda je, že sú tam aj poľné cestičky, ktoré kopírujú tok Malého Dunaja, takže prakticky nemáte šancu sa stratiť. Jednou takou cestičkou sa práve dostávam na Totemovú lúku. Mystické miesto (niekde medzi Zálesím, Ivankou pri Dunaji a Bernolákovom ) v hustom lese. Totemy tu postavili trampi a do dnes sa tam stretávajú.
Platia tam miestne pravidla, tak si tam sadnem len na chvíľku,… Snažím sa nasať mystickú atmosféru, ktorá tu panuje. Plán nemám žiadny, jediný môj nepriateľ je čas. V tomto období sa stmieva skôr, aj teplota vzduchu zvykne klesnúť za hodinu o pár stupňov, čo rozhodne netreba podceňovať. Pár metrov od Totemovej lúky je „ chatka na vode“ , určite stojí za návštevu.
Ja sa však vyberám inou lesnou cestičkou. Sem tam počujem zvláštne zvuky z lesa, prasknutie konárov, ale peniaze a strach som nikdy nemal. Tak pokračujem vo svižnom tempe smerom do Zálesia. Po chvíľke sa dostávam na ďalšie zaujímavé miestečko – „Rozhľadňa Záleský maják a Korzo na brehu Malého Dunaja“ (opäť skvelé projekty! )
Pokračujem popri malých chatkách. Dostávam sa k Lodenici, kde pri pohľade na maličký ostrov je vidno aj Gešajovské mlyny.
Zálesie
Po chvíľke si uvedomujem, že mam dilemu. Zhruba za 2 hodiny zapadne slnko. A ja chcem objavovať na bicykli Malý Dunaj ďalej.
Zálesie je pre mňa ako dopravný uzol rôznych možných smerov a pod tlakom mierneho hladu a smädu naberám po poľnej cestičke smer Ivanské jazero (Štrkovisko ). Je tam otvorený bufet a pečú fantastické Heiky. Po skvelom gastronomickom zážitku je čas sa vrátiť do base campu. Na výber mam asfaltku alebo poľné cestičky. Neváham ani na sekundu a volím poľné cestičky pri Malom Dunaji. Cestou necestou sa dostávam k priehrade MVE kde si ako bonus vychutnávam západ slnka.
Aj takýto obyčajný deň sa môže stať neobyčajným, stačí sa vybrať správnym smerom… vlastne, stačí sa niekam vybrať a ostatné už zariadi príroda…
Okolie Malého Dunaja má veľký potenciál, kto má rád samotu , lesné a poľné cestičky, príde si tam určite na svoje, samozrejme aj rodiny s deťmi.
Pozn. (*článok vznikol už pred pár mesiacmi, jedine fotka z Korza je aktuálna, na jeseň ešte nebola úplne hotová a chcel som Vám ukázať jeho aktuálnu podobou).
