Ešte sme ani nezačali túru už sme mali pocit, že prežívame expedíciu. Lesná cesta z Harmanca až k Horskému hotelu Kráľová studňa je dlhá asi 13 km, ale zážitkovo pôsobí ako trip po Balkáne v 90. rokoch. Jarný výstup na Ostredok nám po pár metroch objasnil, prečo tam nie je žiadna prekážková dráha – tá cesta si vystačí sama so sebou.
Vďaka kamienkom a výmoľom sa tiahne asi ako večnosť. Cítili sme sa ako v rallye – len namiesto Subaru sme mali mestské auto s trochou odvahy. Občas to poskakovalo, ale išli sme! Kto sa nebojí pár otrasov a má trpezlivosť a podvozok v poriadku, ten sa do cieľa dostane. K hotelu sme nakoniec dorazili, auto prežilo, my sme prežili. 🙂

Kráľova Studňa
Z parkoviska pri hoteli sme sa napojili na červenú značku a vyrazili smerom na Kráľovú skalu. Kráľová skala je taký bonusový vrchol hneď na úvod, len kúsok od hotela, ale zážitkovo akoby si už bol uprostred hôr. Cesta k nej je krátka, nenáročná a hlavne krásne otvorená.
Kráľova Skala



Skala samotná ja výrazný skalnatý výbežok, ktorý trčí nad dolinou ako strážca tejto časti Fatry. Je to miesto, kde si automaticky sadneš, stíchneš a povieš si, že práve pre toto chodíš do hôr. Zhora je perfektný výhľad na prírodu a okolité fatranské doliny. Vidno celý hrebeň smerom ku Krížnej – takže si môžeš pekne vychutnať, ako rýchlo si z bežného sveta prešiel do sveta ticha, vetra a výhľadov.
Na Kráľovej skale sa oplatí spraviť si krátku pauzu, vyvetrať myšlienky, nadýchať sa čistého vzduchu a pripraviť sa na to, čo ešte hrebeň ponúkne, lebo odtiaľ sa začína ten pravý veľkofatranský zážitok.
Krížna



Odtiaľ sme pokračovali hrebeňom smerom na Krížnu. Tu sa začal ozývať typický veľkofatranský vietor. Krížna (1574 m n.m.) je ako kráľovná tohto kúsku Veľkej Fatry. Majestátna, otvorená a niekedy poriadne veterná. Už z diaľky ju spoznáš podľa toho, že sa na jej vrchole vyníma masívny vysielač. Z Krížnej vidíš všetko, čo len oko dočiahne. Nízke Tatry ako na dlani, Vysoké a Západné Tatry, Malú Fatru či dokonca kúsok Poľska. Keď stojíš na vrchole, otáčaš sa okolo seba, nevieš čo skôr fotiť a vieš, že si na správnom mieste.
Výstup na Ostredok



Cesta z Krížnej na Ostredok ja hrebeňová paráda. Táto časť trasy je jedna z najkrajších v celej Veľkej Fatre. Žiadne prudké stúpania, len príjemné vlny, mierne stúpanie a klesanie, otvorené lúky, pohoda. A Ostredok? Už z diaľky ho spoznáš podľa jeho guľatého tvaru. Nie je ostrý, nie je dramatický, ale keď naň vystúpiš, zistíš, že si práve dosiahol najvyšší bod Veľkej Fatry (1596 m n.m.).
A pocit na vrchole? Absolútna sloboda. Nič tu nie je – žiadna chata, žiadny bufet, len čistá príroda a ty.


Po výhľadoch a poriadnej dávke endorfínov sme sa vrátili tou istou trasou späť na Kráľovú studňu. A tam na nás čakala posledná adrenalínová kapitola – lesná cesta naspäť. Už sme vedeli do čoho ideme, takže sme to brali s humorom. Možno aj s tichou modlitbou za predné tlmiče.