2 víkendy, 2 výlety a veľa času na premýšľanie. To je priestor pre Jarné zamyslenia medzi Čachticami, Tematínom a Mesiacom. Spojiť 2 ciele výzvy 7 kopcov 3 jazerá spolu s Jarným kardionápravníkom a výzvou Cesta na mesiac znel už od začiatku ako veľmi dobrý nápad. To som ešte netušil, koľko námetov dostanem na premýšľanie. 🙂
Tematín
V sobotu ráno sme sa rozhodli otestovať koľko znesie fatbike a vyrazili sme z Bojnej cez Dolinu, Hornú Dolnú a Bezovec priamo na Tematín. Ten sa stal jedným z tohtoročných cieľov hneď z niekoľkých dôvodov. Dá sa naň dostať z viacerých svetových strán, v okolí Považského Inovca je nádherná príroda a ešte k tomu skvelé traily a cyklotrasy.
Cestu z Topoľčianskej strany sme vybrali zámerne. Už dávno sme si chceli obzrieť pamätník v Hornej Dolnej. Na Nový Zéland sme sa až nedostali, zato na vrchu Bezovca sme zapivovali. Starý pioniersky tábor, ktorý bol pred troma rokmi v ruinách je vynovený na 4star hotel. Chata Bezovec, ktorá žila, je naopak v ruinách teraz. Ešte, že ten zákaz…
Najkrajšie výhľady a fotopanorámy dodá až prechod na Tematín. Celá Vážska kotlina sa otvorí a vy máte väčšinu kopcov ako na dlani. Ľahnem si do trávy a je mi dobre. Z roka na rok tu vidno viac a viac turistov. To ma teší. Bohužiaľ aj stále viac rozbitých cyklochodníkov. To už menej. Ak budete na hrade, nezabudnite si vyšliapnuť až na hornú terasu. Je z nej úchvatný výhľad.
Čachtický hrad
prešiel poslednými rokmi zásadnou rekonštrukciou. Je dominantou okolia. Višňové – Krajné – Podkylava považujem za jedno z najkrajších údolí Slovenska. Charakter Myjavských kopcov je veľmi podobný ako pri Štiavnici. Hore, dole, hore, dole…. Nie náhodou sa Lazová stovka považuje za jeden z najťažších ultratrailov na Slovensku. Minulý rok som išiel naproti Anrymu, tento rok ďalším reštarťákom – Erikovi, Mirovi, Zdenke a Peťovi. Obdivujem ich výkon.
Plešivec láka, len tak si ľahnúť do trávy a nechať plynúť život.
Doslova si to užívam. A nebolo to tak vždy. Reštartni sa funguje už 4. rok. Za ten čas som osobne spoznal stovky ľudí a ich osudy. Niektorí chceli zhodiť pár kíl, niektorí zmeniť svoj život, prácu, niektorí nebyť sami a niektorí dokázať, že nepatria do starého železa. Tiež stále viac rodín, ktorým nie je jedno, kde a ako trávia voľný čas ich deti. Tretím rokom organizujeme výzvu 7 kopcov 3 jazerá a druhým rokom kardionápravník. Už dlho rozmýšľam, čo tie výzvy rozdeľuje a čo spája. Bolo by jednoduché povedať, že 7 kopcov 3 jazerá je zážitková turistika, spojená s poznávaním Slovenska a Kardionápravník tréningové a súťažné makanie na výkon. Ale necítim to tak.
Na Čachtice cez Plešivec
Podobne ako medailobranie 7 kopcov 3 jazerá, ovládli aj medailobranie kardionápravníka deti. Práve v týchto dňoch organizujeme pre ne letný stanový víkendový kemp v Bobrovci. Aj s rodičmi. Spomínam si, ako sa do 7 kopcov postupne zapájali Remekovci, Pokrievkovci, Labicovci, Grzánkovci, Andovci, Nemravovci, Monika Popluhárová, Tomáš Skala, Peter Stariňák, Maroš, Štefan, ďalších 6 Petrov, Katiek a stovky, stovky ďalších. Ako sme v prvom ročníku obdivovali extrémne výkony Jura Ozimyho a 7 dňovú Kachlíkovskú cyklokompletku. Ako som Mirovi vysvetľoval, čo to je GPS a odbehol v Portugalsku za 7 dní svojich prvých 100 km. Ako ma pritom Wanda hecovala a ja som sa stratil medzi behom a cyklistikou.
V kardionápravníku sme spoznali obrovské množstvo nových skvelých ľudí. Spomeniem Erika Hubnera, Anryho Lukáča, Tomáša Skalu ale aj Heňu, Máriu, Ivana, Denisu, Mišku, Maroša, Gabiho, Isabelu a more more ďalších, ktorí išli na výkon. Ale aj Cvikovcov, Družkovcov, Danečkovcov, Ferusovcov, Balických, Čičelovcov, Šimončičovcov, ktorí sa zapojili s deťmi a celými rodinami. A tie komunity sa stále viac prepájajú a rozvíjajú ďalej. Sľubujem Dodo, že budúci rok budem ľadový cencúľ aj ja. Sľubujem Rohožníčkam, že oprášim aj NW palice. 🙂
Čachtice
Ležím v tráve a je mi dobre. Reštartni sa mne osobne zmenilo život. A verím, že trochu zmenilo život aj mnohým z vás. Chceme sa hecnúť, ale nie je to len o výhre za každú cenu. Naše výzvy nie sú preteky. Napriek tomu sa ich zúčastňujú aj pretekári, aj začiatočníci. Muži, ženy, deti aj psy. 🙂 Eliťákom ďakujem, že sú s nami. Majú neoceniteľnú úlohu vzorov, radcov a motivátorov. Nielen pre účastníkov, ktorí štartujú, ale najmä pre deti, ktorých je vo výzvach stále viac. Kardionápravník tiež nie je len o behu. Kto nechce behať, chodí. Kto nechodí bicykluje. Aktívny pohyb, adrenalín, endorfíny a radosť zo života. Zo slnka, z vetra vo vlasoch, z prírody, z výkonu, sebadôvery a zážitkov. Z nových kamarátstiev a vzťahov. A o tom to je. Negaučovať, ale žiť aktívny život.
Naplno som si to uvedomil, keď som spustil jarný kardionápravník s výzvou Poď s nami na mesiac. Po niekoľkých obvodoch zeme sme dostali chuť ísť ďalej. Na mesiac. Ale nie za každú cenu. Postupne mi niekoľko elitných cykloklubov prisľúbilo, že pridajú svoje kilometre. Áno poľahky sa to takto dá. Ale s akým výsledkom. Prihlásime stovky eliťákov, ktorí tam nabúchajú kilometre, ktoré by urobili tak či tak. Ale ničím viac neprispejú. Ani im kardionápravník nič viac nedá. Nie sú kardionápravník, nežijú tým. Iba zapisujú kilometre. Možno takto zvládneme 300 000 km, ale za akú cenu? Keď vidím na medailobraniach hrdé tváre detí a účastníkov, ktorá podali svoj nadľudský výkon, denne v skupine komunikujú, prispievajú, povzbudzujú a pomáhajú ostatným nevzdať boj s lenivosťou, nechcem aby ostali v tieni. Zapojenie veľkých tímov, ktoré nemajú ku kardionápravníku vzťah by presne toto spôsobilo. Chcem prísť na mesiac, ale s ľuďmi z Reštartnisa. Ktorí s nami a s komunitou reálne žijú. Možno to potrvá dlhšie. Ale zaslúžime si nebyť v tieni elitných výsledkov, ktoré tam nadupeme iba preto, aby sme si urobili čiarku – zvládnuté. Nie za túto cenu.
Ležím v tráve a je mi dobre. Som šťastný človek, pretože okolo mňa je množstvo kamarátov a priateľov. Áno, občas sa sťažujem, že pol dňa nerobím iné, iba s nimi komunikujem. Ale vlastne to robím rád. Reštartnisa mi otvorilo nové obzory. Pomohlo spoznať Slovensko a ľudí, ktorí v ňom žijú. Ukázalo mi, čo to je aktívny život. Uvedomujem si, čo všeličo by sa dalo zlepšiť. Ale nedá sa stihnúť všetko. Reštartnisa je o nadšení, pohybe, ochote a dobrovoľníctve. Je aj o relaxe, o úteku od každodenného stresu, politiky, propagandy, hejtu, negatívnych správ a frustrácie. Nie je to firma. Ani biznis. Iba komunita ľudí, ktorá sa posúva a podporuje sa navzájom. Komunita ľudí, ktorí majú predovšetkým radi výzvy, zážitky, pohyb, prírodu a životnú zmenu.
Ležím v tráve a je mi dobre. Som rád v prírode, rád sa hecnem a som rád sám. Je mi jedno či bicyklujem na cesťáku, horáku alebo skladačke. Či si zoberiem NW palice alebo idem s niekým behať. Som hoblík a takto sa mi to páči. Nechcem sa hrať na profesionála a fandím každému športu. Chcem si pohyb užívať. Chcem zážitky. Stáva sa zo mňa ležérny, adrenalínový, endorfínový človek. Ktorý má šťastný život, pretože mu ho napĺňa projekt Reštartnisa a ľudia a výzvy v ňom. Najbližšie sa vidíme na Čiernom Váhu.
Na e-bajku cez Bezovec na hrad Tematín.
A ako sa bicykluje na myjavských kopaniciach? Pozrite si krátku fotoreportáž z MTB prechodu z Šípkového cez Veľký Plešivec až na Čachtický hrad.
