Návšteva Zlatého rohu Istanbulu vám zaberie minimálne deň. Zlatý roh je riečny výbežok, ktorý sa na juhozápade stretáva s Bosporom a tvorí tak prírodný prístav, ktorý oddeľuje historickú časť Istanbulu (bývalý Carihrad, Konštantinopol) od zbytku mesta. Prakticky celú históriu Istanbulu tu nájdete na jednom mieste. Istanbul Zlatý roh a Hagia Sofia. Dobrá voľba v Turecku.
Nová mešita
Iba kúsok od prístavu, medzi uličkami obchodníkov je trochu učupená a menej nápadná Nová mešita (Yeni Camii).
Jej hlavnou výhodou je práve to, že taká nenápadná aj je. Nie sú tu totiž žiadne rady, davy turistov, nikto vás nepoháňa a vy máte čas sadnúť si na koberec a rozjímať. Je to ticho a skvelá atmosféra. Ani vám nevadí, že má len dva minarety. Viete si vydýchnuť z celodenného chodenia.
Premýšľam, ako veci život mení. V čase mojej návštevy Istanbulu tu vládla veľmi tolerantná a príjemná nálada. Veľa úsmevov. Ochota. Vítanie turistov. Turkov som vnímal ako veľmi príjemný a pohostinný národ. Medzitým sa veľa zmenilo. Kamarát, ktorý navštívil Turecko prednedávnom mal pocit, že už tam toľko usmiatych tvárí nevidel.
Na Zlatom rohu je husto. Istanbul patrí mezi najľudnatejšie mestá. Delí sa na európsku a arabskú časť. Obe sú spájené mostom cez Bospor, cestným tunelom a lodnými terminálmi. Ak chcete objavovať krásy mesta, určite využite práve tie lodné trasy. Sú lacné a fungujú ako mestská hromadná doprava.
Prechod medzi terminálmi dá zabrať
Keď začne páliť slnko, zalezte pod strechu. 🙂
Grand Bazaar
Skúšali sme ho prejsť celý ale nedalo sa. Veľký bazár je jedným z najväčších a najstarších komplexov krytých tržníc na svete, ktorý má svoju patinu, viac ako 58 krytých pasáží a cez 1200 obchodov. Denne ho navštívi temer 400 000 návštevníkov. Tržnica sa rozprestiera na ploche 45 hektárov a zamestnáva asi 20 tisíc osôb.
Koberce, lampy, vodné fajky, handry, móda, parfémy, koreniny, …. Každá komodita má svoj priestor. Stále viac dominujú tie turistické.
Úchvatné zákutia Grand Bazzar
Nezabudnite si fotoaparát. Neprestanete fotiť.
Po dvoch hodinách strávených v bazáre nákupmi, handlovaním a dohadovaním sa (nekúpili sme samozrejme nič, kto by sa s tým celý deň vláčil) sme skončili v čajovni.
Prekvapivá turecká čajová pohostinnosť
Ihneď po usadení dostanete šálku presladeného silného čaju. Za ten sa zvyčajne neplatí. Ste predsa hosťom. Kľudne sa môžte po vypití čaju postaviť a odkráčať bez platenia. Čašník vám účtuje až to, čo si objednáte. Ak si objednáte. Kto by však odchádzal, keď všetko naokolo tak chutne voní.
Modrá mešita
Modrá mešita alebo tiež mešita sultána Ahmeda I. je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu. Nemá zďaleka takú históriu ako Hagia Sofia. Bola postavená v roku 1615, viac ako tisíc rokov neskôr. Aby jej dodali lesk a veľkoleposť, nemá štyri ale hneď šesť minaretov. Je obrovská.
Najviac na nás zapôsobila klenba, ktorá bola akoby zavesená. Človek si ani neuvedomuje skrytosť nosných stĺpov. Svoje pomenovanie dostala najmä podľa prevažne modrých keramických obkladačiek. Je ich tam vyše 20 000 s vyobrazeniami vyše 50 rôznych rastlinných a tulipánových motívov.
Našu priazeň si získala najmä mäkkými kobercami. Zložiť opäť v rohu ustaté nohy a oddychovať v chlade a tieni klenieb patrilo medzi topy Istanbulských vychádzok. Najmä po návšteve Grand Bazaar, Veľkého bazáru.
Sultánsky palác a záhrady
Po absolvovaní Grand Bazzaru a Modrej mešity sa v nádeji presúvame k sultánskemu palácu. Kto by nechcel vidieť hárem. Hoci aj prázdny? Nachádza sa kúsok vedľa Hagie Sofie a celý komplex má nádych zakázaného mesta. Práve z Topkapi paláca tureckí sultáni takmer štyri storočia ovládali celý osmanský svet. Naše nádeje však prudko narazili na realitu, keď sme sa pozreli na radu.
Obehli sme časť záhrad a pobrali sa radšej ďalej. Nechceli sme zmeškať hlavný program Hagiu Sofiu a pohľad na Zlatý roh a Hagiu Sofia z Bosporu pri západe slnka. Áno dobre tušíte.To je ten gýč, čo majú mnohí zavesený na záchode.
Hagia Sofia
Veľkolepé. Vznešené. Vzbudzujúce rešpekt.
Hagia Sofia je symbolom celého Istanbulu. Temer tisíc rokov bola najväčšou katedrálou a najväčším uzatvoreným priestorom na svete vôbec. Chrám Svätej Múdrosti, ako mešitu tiež nazývajú, bol postavený v roku 537 n.l. a rozhodne patrí medzi najznámejšie sakrálne stavby sveta.
Chrám chrámov. Práve odtiaľto prišli na Slovensko vierozvestci Cyril (Konštantín) a Metod. Práve tu bolo centrum východnej Rímskej ríše. Tu vznikla cyrilika a tiež po ovládnutí Osmanmi odtiaľto prišla turecká vojna.
Byzant a Osmanská ríša
Pôvodná kresťanská svätyňa s centrálnou kupolou a sakrálnymi priestormi bola po dobytí Konštantinopolu Osmanmi v roku 1453 upravená na mešitu. Pribudli 4 minarety, ktoré dodnes tvoria od Bosporu siluetu mesta.
V roku 1934 bola odsekularizovaná a až do roku 2020 slúžila ako múzeum. Mali sme to šťastie ju podrobne preskúmať.
Neobyčajne odvážna centrálna stavba s veľkou tehlovou klenbou znamenala prelom vo vývoji architektury. Centrálna kupola má priemer 32 m siaha až do výšky 56 m. Pri našej návšteve panovala vnútri solídne mystická atmosféra.
Hneď vedľa mešity je Mauzóleum sultána Murada III. Mauzóleum osmanských sultánov je pre turistov menej neznáme. Možno nie každý vie, že tieto hrobky vládcov Osmanskej ríše sú prístupné návštevníkom. Podľa informácií z mnohých sprievodcov tieto budovy totiž nie sú prístupné verejnosti. Opak je pravdou. Keď sme tam boli, sarkofágy boli zabalené.
Presúvame sa loďou na Bospor
Zlatý roh od Bosporu
Jeden z najkrajších výhľadov na mesto je na otvorenej čajovni na brehu Bosporu. Vpredu ťa obsluhujú, za hlavou ti hrajú futbal. Ale je ti teplo. Každý večer sa tu zlietavajú ako muchy stovky turistov a na mäkkých poduškách a v teplých dekách popíjajú čaj a keksíky, čakajúc na západ slnka nad Hagiou Sofiou.
Istanbul: Zlatý roh a Hagia Sofia, osmanská ríša na základoch byzantu. Kam pozrieš, tam história. Obdivoval som už Rím, Londýn, španielsku Malagu, Maltu i Prievidzu. A málo z tých miest má toľko pamiatok ako Zlatý roh pokope. Aj preto si hovorím: „Dobre strávený deň.“
