19.9.2016
Akranes – Kerid – Grindavik
V noci poriadne pršalo a fúkal silný vietor, ale stan drží. Budíme sa a raňajkujeme instantnú čokoládu s Gainerom a sušeným mliekom. Mňamka. Hygiénu vykonávam v studenej vode pri umývadle. Z benzínky oproti cesty je na mňa dobrý výhľad, ale vôbec ma to netrápi. Balíme veci a vyrážame. Dnes sa kruh uzatvára, na križovatke cesty 1 s cestou 36 pri Teyliaviku.
Ideme na Kerid
Celkom pekné sopečné jazero – vyberajú na neho vstupné, ako keby ho tu postavili.
Dochádza nám energia, cestujeme ticho a Ajke klipkajú oči. Keď jej položím ruku na stehno, strhne sa a zakričí – „Ja som nespala!“ Bojí sa, že keď zaspí, zaspím aj ja. Prišli sme k významnej turistickej atrakcii – k vodnej elektrárni… kebyže chcem vidieť vodnú elektráreň, idem na Vodné dielo.
Prišli sme do múzea Elfov v Stokkseyri. Je zatvorené, lebo je pondelok. Ajka má vykašliavaciu fázu svojej choroby. V jeden moment vidím, ako do vreckovky vychrchle žlto-zeleno-sivý chriacheľ tvaru, veľkosti a konzistencie rozvarenej halušky. Pokračujeme do Grindaviku.
Sme unavení, je to ten typ únavy z cudziny, z cestovania, z nedostatku pohodlia, z odlúčenia od ľudí, ktorých máte radi.
Objednávam lístky na zajtra do Modrej lagúny. Posledný termín 19:00, na hodinu pre dvoch, za 80 eur. Ale kto nebol v Blue Lagoon, akoby ani nebol na Islande. Rozkladáme stan. Snívame o domove.
20.9.2016
Grindavik – Stokkseyri – Blue Lagoon
Balíme tábor, aj keď sa sem večer vraciame. Istota je guľomet. Island je krajina s najmenšou kriminalitou, len moja paranoja nevie, či to vedia aj ostatní turisti.
Ideme opäť do múzea Elfov, kde sme boli aj včera, ale bolo zavreté. Dnes je tiež zatvorené. Pani v informáciach/kaviarni vraví, že o jednej otvoria… možno. Počkáme v kaviarni, Ajka si dopraje perníkový koláč. Aby som vyzeral islandsky, pýtam si tradičný islandský koláč so sardinkami. Pani je zmätená. Keď z môjho úsmevu vyčíta pokus o vtip, usmeje sa a pomyslí si „blbeček“ a veselo ide ďalej štrikovať pulóver s nórskym vzorom. Múzeum ani dnes akosi neotvára, hold, sme tu mimo sezóny.
Nazrieme do obchodíku s handmade výrobkami, pani je pohostinná a milá. Ajka konštatuje: „Všetci sú tu takí pohostinní, milí.“ Dopĺňam: „Sú to predsa potomkovia Vikingov, tí boli známi tým, že boli pohostinní a milí. Keď zrovna nerabovali a neplienili.“
Večer ideme do Modrej lagúny. Vo vode postávajú ľudia s bielym bahnom na ksichte. Napatláme sa, aby sme tiež zapadli. Po chvíli silica na tvári nepríjemne tuhne, čo scucáva tvar a paralyzuje mimiku. Sme ako nabotoxovaný a bahno radšej zmývame. Ideme spať, už zajtra letíme.
21.9.2016
Grindavik – Keflavik
Vstávame, prší. Skladáme stan. Prechádzka po Grindaviku. Balíme sa. Teta pri check-ine sa na Ajku pozerá podozrievavo, ako keby mala niečo za lubom, ale keďže Ajka za mnou nič nemala, prešli sme bez problémov. Spíme v Budapešti.
22.9.2016
Budapešť – Bratislava – Žilina
Keďže cestujeme, Ajka má črevné problémy. Naložil som do nej čierneho uhlia ako do pece a dúfam, že to zvládne.
Lístky na vlak sme si objednávali dopredu, už pred dovolenkou. Objednávali sme ich spolu, aby sme sa nepomýlili. Pomýlili sme sa. Regiojet Bratislava – Žilina sme neobjednali na 17:33, ale na 5:33… Narýchlo kupujeme rýchlik, trojhodinovej ceste domov sa nevyhneme. Našťastie máme v kupé príjemnú spoločnosť, dve mladé dievčatá a dvoch chalanov. Hneď za Bratislavou musia odísť, lebo do kupé prichádzajú pasažieri s miestenkami.
Po celodennom cestovaní a po ukončenej islandskej výprave asi nevoniame najpríjemnejšie, ale toto je fakt sila. Myslel som že Ajkine trojdňové termoprádlo nemôže nič prekonať. Sprievodkyňu odhodí dozadu, keď otvorí dvere do nášho kupé. Čuchám si do podpazušia, aby som mal aspoň trochu čerstvého vzduchu. S pánmi nemenovaného etnika sa dávam do reči. Cestujú až do Popradu. Nášmu utrpeniu jednoducho nemá byť koniec. Až na ten smrad sú ale v pohode. Kúpili sme si taštičky od Fornetti, veľmi sme sa na ne tešili. Dáme si ich zrejme až doma…
Island nie je Disneyland,
je ti zima, keď spíš vonku,
vo vrecku už ani cent,
<mali sme ísť na Duchonku.
Vieme, čo zažíval Amundsen,
Vifonku srkáme v stane,
Amundsen mal vlastný sen
a ty čakáš, čo sa stane.
Uterák sa tu aj tri dni suší,
hygiéna je druhoradá,
Ajka chlpatie v podpazuší,
mne na tvári bujnie brada.
Nevadí nám to ale,
objavujeme nové krásy,
úsmev na tvári je stále,
i keď sa ti mastia vlasy.
Island nie je Disneyland,
však tie krásy, a tá žiara,
na svete je nový trend,
na Island leť od Maďara.
Učíme sa ako prežiť,
dni tu plynú pomaličky,
lepšie tam byť, ako nebyť
bez turistickej paličky. 😉
Ďalšie časti reportáže
