12.9.2016
Þingvellir – Geysir – Strokkur – Gullfoss – Hjalparfoss – Landmannalaugar
Noc bola naozaj chladná, Ajka sa zobudila a vyzerala ako Drážďany v 45-tom. Ukázalo sa, že Ajkin spacák, ktorý deklaruje použitie do -5 stupňov je asi hračkársky.
Ajka prechladla, vlastne hneď, ako vystúpila z lietadla. Keď som jej ráno chcel spraviť Theraflu zistil som, že Európskou úniou unifikovaný varič a Európskou úniou unifikovaná bomba k variču nemajú unifikovaný ventil. Mohol som tak akurát ventilovať svoju zlosť nad mojou dôverčivosťou k tomuto nadnárodnému európskemu subjektu. S Ajkou sme sa natlačili trvanlivým fitness chlebom a nutelou z malých kelímkov, zožužľali sme niekoľko plátkov sušeného mäsa a vyrazili sme na cestu do národného parku Þingvellir.
Vyrazili sme zavčas ráno a objavovali jeho krásy, než park zaplavil prílev ázijských nájazdníkov. Ibaže tentokrát nie sú ozbrojení kopijami, ale selfie tyčami a túžbou spraviť si selfie na každom mieste, kde budú najviac zavadzať ostatným bez ohľadu na to, či za nimi je niečo zaujímavé alebo nie je. Ajke som kúpil v info-centre horúcu čokoládu a bol som za hrdinu označený znova. Mám pocit, že než táto dovolenka skončí, slovo hrdina značne zdevalvuje.
Ďalšia zastávka boli gejzíry. Turisti na každý výstrek túžobne čakali, ako pornoherečka po únavnom natáčaní. Zvuk gejzíru v momente výstreku bol prehlušený salvou fotoaparátov, mobilov a tabletov signalizujúcich, že snímok sa podarilo zachytiť. Ideme ďalej na vodopád Gullfoss.
Odtiaľ nás čaká ďaleká cesta do Dúhových hôr. Keďže som nesvoj z divočiny, do ktorej mierime, vypestoval som si obsedantne kompulzívny syndróm tankovania doplna na každej pumpe, okolo ktorej prechádzame. Krajina sa mení rýchlo, trávnaté lány sú striedané náhle vyvretou čiernou pustatinou. Na úseku ani nie 50 metrov, ako keby sme sa dostali do inej dimenzie. Ajka sucho prehlási „Mordor“.
Brodenie po F cestách
Prechádzame na takzvanú F-kovú cestu. F ako „fuck“. 26 kilákov po ceste, ktorú som pracovne nazval „vytriasačka blômb“. Ajka je žena do koča, aj do 4×4. Naviguje a sleduje trakciu kolies v kritických úsekoch. Keď si myslím, že už musíme byť na konci sveta, vidím oproti nám ísť autobus. To je Island. Ajka sa neveriacky spýta, keď autobus prejde „To čo bolo?!“, „Štvorka na Hájik“ odpovedám chladne.
Þingvellir 
Þingvellir
Dorazili sme do kempu, rozložili sme v daždi stan. Ajka zistila, že nefungujú sprchy, stále prší, vonku je zima a na trek v Dúhových horách sa najviac tešila. Zosypala sa. Je toho na ňu moc. Je silne prechladnutá, smrdí a pred nami je vidina ďalšej chladnej noci, len druhej z jedenástich. Rýchlo jej varím Theraflu a spolieham sa skôr na efekt teplého nápoja na psychiku, než na Paracetanol v ňom.
Ajka sa ukľudní, smeje sa cez slzy. Dávam pozor, či sa nejedná o hysterický smiech, ale vyzerá to ok. Mal som veľa kulinárskych nápadov na poľné varenie, momentálne sa uspokojujem s instantnými cestovinami „šunka a syr“ od maggi. Cestoviny zabrali, je nám lepšie. Pred spaním sa idem okúpať do termálneho prameňa. Ajka nejde, argumentuje, že má plavky v aute a to je ďaleko od kempu, ale podľa mňa sa jej nechce v tejto kose ani vyzliecť.
Základný tábor -Landmannalaugar 
Len tak – uprostred ničoho – sa nám ukázala nevídaná krása
V prameni sa rochní pestrá zmes turistov. Pozerám, všetci majú plavky – nuda, vlastne nie nuda. Ja mám plavky v ruke a kabínky tu nie sú. Nutnosť nepozná žiaden predpis, idem „cicina ven“ a šup do plaviek. Bola mi fakt kosa, takže ak sa aj niekto pozeral, veľký dojem som asi neurobil. Ideme spať, minulú noc sme podcenili, túto noc sme si teda obliekli všetko, čo tu máme. Ajka je priorita a tak jej dávam môj spacák a beriem si jej „hračkársky“. Dávam jej svoju bundu a ešte ju zabalím do tzv. „emergency blanket“, čo je taká alobalová fólia, čo má odrážať teplo. Ajka vyzerá ako živánska do pahreby. Ideme spať.
13.9.2016
Landmannalaugar – Þjofafoss – skoro Þórsmörk – Seljalandsfoss – Hvolsvöllur
Tá žena sa zbláznila?! To čo si zobrala za spacák? To je od Matela?! Keby som si dal tri také spacáky, tak je to málo, to je tak na prenocovanie u niekoho v obývačke. Skoro som umrel, nechápem, ako to Ajka minulú noc prežila. Uff, noci tu budú ťažké. Našťastie Ajke bolo v noci teplo, tak hádam to nejako vyladíme.
Na trek sa teda nejde, lebo hnusne prší. Varíme instantnú ovsenú kašu, ktorú osladím hrozienkami, zjedli sme štyri porcie. Čakáme ešte dve hodiny, či sa počasie neumúdri. Neumúdrilo, balíme. Balenie stanu v daždi je ako-ako-ako… je asi tak na hovno ako balenie stanu v daždi. Je nám zima, do Ajky som sa snažil naliať trocha brandy. Nechutí jej, ani keď argumentujem, že je to ako višne v čokoláde, len bez tých višní a bez čokolády. Island je veľký a nemôžeme si dovoliť tu čakať.
Opúšťame Dúhové hory a ideme na Seljalandsfoss vodopád, Þjofafoss a Þórsmörk.
Na Þórsmörk sme nedorazili. Zdolali sme 5 brodov, šiesty vyzeral hlboko, tak som ho bol najprv prebrodiť peši. Zistenie: 1 – Voda z ľadovca je studená. 2 – Voda je 40 cm hlboká. 3 – Výfuk máme vo výške 35 cm, som na vážkach.
Ajka ma zaprisaháva, aby sme to otočili. Nakoniec rozhodol fakt, že nemáme poistenie na utopenie auta. Keby sme uviazli, tak sa na Islande asi nedoplatíme. Táboríme v kempe, kde je kuchynka a teplá sprcha. Čakám, kým sa Ajka dosprchuje, zo sprchy počujem slastné zvuky, nie nepodobné tým, čo som od nej počul naposledy v Budapešti.
Dnes sme sa rozhodli, že nám nebude zima. Ajke som zase dal svoj spacák, ale zobral som si svoju bundu a dal som si na seba úplne všetko čo tu mám – termoprádlo, 4 tričká, mikinu a bundu, dvoje hrubé ponožky a dvoje gate. Poďme na to! Dodatok: 30 minút sme sa snažili Ajke spojazdniť mobilné dáta, aby si mohla pozrieť predpoveď polárnej žiary, až nás pri tejto činnosti nepríjemne vyrušil spolukempujúci starší pán z karavanu oproti, aby sme sa išli pozrieť na oblohu…
Na oblohe bola polárna žiara… wow irónia. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám ju dobre odfotiť (pritom sme do foťáku investovali 71 € 🙂 – nejaká stará klasika na baterky 🙂 ).
Ďalšie časti reportáže
