Tohtoročné leto je také zvláštne. Koronavírus mnohým skrížil plány, Mnohé výlety sa zrušili, mnohé „cesty“ sa odložili…. Niektorí síce odchádzajú aj do zahraničia, ale stále len veľmi opatrne a celé leto je viac o turizme na Slovensku. Ešte šťastie, že na Slovensku je obrovské množstvo „destinácií“, ktoré nás aj po viacerých návštevách fascinujú a vždy je dôvod sa tam vrátiť.
My sme toto leto zrušili niekoľko mesiacov plánovaný výlet do Slovinska a namiesto neho sme sa rozhodli pár letných dní stráviť takmer v srdci nášho Slovenska – na Starých Horách. Veľká Fatra síce nie sú Julské Alpy, ale som si istá, že krásou sa im určíte vyrovná. Možno, že aj zatieni. Zatiaľ neviem porovnať, keďže Julské Alpy som naživo nevidela, ale jednoznačne…
Veľká Fatra je nádherná.
A toto tvrdenie nám opäť potvrdil náš výlet po jej hrebeni z Novej hole na Staré hory.
Ráno sme sa odviezli zo Starých Hôr na Donovaly. Boli sme 12-členná skupina, a keďže boli rôzne predstavy o absolvovaní tejto túry, rozdelili sme sa do dvoch skupín. Jedna skupina si zvolila poriadny turistický variant, druhá skupina, vrátane všetkých Cvikovcov, si vybrala light verziu tejto túry. Tá prvá vyrazila z Donovalov po červenej turistickej značke na fatranský hrebeň po svojich, druhá skupina sa na Novú hoľu vyviezla lanovkou. 🙂
Lanovkou na Novú hoľu
6-sedačková lanovka na Novú hoľu premáva priamo z Donovalov počas leta každý deň každú pol hodinu. My sme mali v skupine aj jedno pomerne „živé“ 6-ročné dieťa, takže na jazdu hore sme využili kabínku, ktorá sem-tam prestrieda inak sedačkovú lanovku. Kabínka je 8-miestna. Pomestila sa do nej celá naša skupina. Cca 400 výškových metrov sme prekonali za pár minút. Po vystúpení z lanovky sme cítili niekoľkostupňové ochladenie v porovnaní s teplotou pri nástupnej stanici. Hore aj riadne fúkalo. Na turistický pochod nás čakalo ideálne počasie.
Cez Zvolen na Šturec
Z Novej hole sme sa vybrali po žltej turistickej značke na vrch Zvolen. Z Novej hole je to iba kratučký úsek, takže cca za 15 minút sme už stáli na jeho vrchole. Vrchol Zvolena je celý pokrytý trávou. V jeho spodnej časti je viditeľný drevený kríž.
Z tejto výšky sa nám naskytol nádherný panoramatický výhľad na celý hrebeň Veľkej Fatry, ale aj na Nízke Tatry. V diaľke bol ešte viditeľný Veľký Choč. V počasí ktoré sme mali, sme končiare Vysokých Tatier v diaľke iba tušili. Nevadí, na budúce možno budeme mať väčšie šťastie na výhľady (aspoň tak, ako sme si ich užili minulú jeseň).
Tu sme sa opäť stretli s parťákmi z prvej skupiny a na dlhší čas sme ďalej pokračovali spolu. Napojili sme sa na červenú turistickú značku (Cesta hrdinov SNP) a spoločne sme nabrali smer „sedlo Šturec“.
Do sedla Šturec
Cesta, ktorou sme ďalej postupovali, mala zo začiatku obdobný charakter ako vrch Zvolena – išli sme cez zatrávnené hole. Lúky boli posiate rôznymi farebnými kvetmi a v spojení s nádhernými výhľadmi na kopce pokryté stromami sa človek cítil ako v rozprávke. Zo začiatku sme zo Zvolena zostupovali, potom sme však zasa začali stúpať – prosto, typická hrebeňovka: najprv chvíľu dole, potom hore a zasa dole a hore….. Lúky sem tam prestriedal zmiešaný les, v lese bolo párkrát nevyhnutné vyškriabať sa aj na nejakú tú skalu……, takže určite nemožno hovoriť o monotónnej túre. Práve naopak.
Do sedla Šturec sme sa dostali za viac ako dve hodiny. Trochu sme si oddýchli, posilnili sme sa zo zásob a vybrali sme sa ďalej.
Východné Prašnické sedlo
Pokračovali sme ďalej po červenej, smerom na Krížnu. Začali sme stúpať, ale ďalej sme pokračovali tak ako predtým, takže zasa dolu a zasa hore a dolu… Už sa však nestriedalo „pásmo lúk“ s „pásmom lesov“, ale stále sme postupovali po lesnej cestičke. Tá nás doviedla do ďalšieho sedla – Východného Prašnického, kde červenú turistickú značku križovala žltá. Červená pokračovala prudkým stúpaním na Krížnu, žltá viedla do Horného Jelenca.
Na tejto križovatke sa opäť rozišli cesty našich dvoch skupín. Prvá pokračovala ďalej po červenej (nevyšli až na Krížnu, ale postupovali okolo Majerovej skaly až na Staré Hory). Druhá skupina si vybrala cestu, ktorá sa javila jednoznačne ľahšie – po žltej.
Na Jelenec
Naša druhá skupina začala systematicky zostupovať do Horného Jelenca.
Po cca 30 minútach chôdze sme sa dostali do osady Prašnica. Niekoľko krásnych chalúpok v lone nádhernej prírody za zvuku zurčiaceho potôčika v nás opäť vyvolali pocit, akoby sme sa ocitli v rozprávke. Ďalej sme pokračovali stále po žltej a zostupovali sme dole až na križovatku s asfaltovou cestou.
To už sme boli v samotnom Jelenci. Prešli sme cez dedinu až k pamätníku Mor ho!. Ten stojí priamo pri hlavnej ceste vedúcej z Banskej Bystrice na Donovaly. A práve tu nastal jediný problém našej túry. Dostať sa z tohto bodu na Staré Hory je možné iba po spomínanej hlavnej ceste.
Kamarát na zavolanie 🙂
S deťmi táto možnosť neprichádzala do úvahy. Keďže o žiadnej inej ceste sme nevedeli a najbližší autobus na Staré Hory mal ísť až o viac ako dve hodiny, náš výlet sme ukončili absolútne neturisticky a zavolali sme známemu do Bystrice, aby prišiel pre nás autom. A prišiel…..
Najprv odviezol deti a potom sa vrátil aj pre nás dospelých. Boli sme mu veľmi vďační. Cesta z Jelenca na Staré Hory mala iba 4 kilometre. Ale pri frekvencii áut, ktoré po nej jazdia, by jej absolvovanie s deťmi bol pre nás maximálne adrenalínový zážitok. Návrat na Staré Hory bol nakoniec úplne pohodový a asi hodinu po našom príchode dorazili aj turisti z prvej skupiny. Tí celý výlet absolvovali tak, ako bol pôvodne naplánovaný. Na záver sme boli všetci spokojní. Aj tí, ktorí si poriadne zamakali, ale aj my, ktorí sme si výlet užili a ukončili trochu neštandardne.
Záverečné zhodnotenie:
Túra z Novej hole na Staré Hory je krásna, ale určite je vhodná iba pre deti, ktoré majú aspoň ako takú kondíciu a turistické skúsenosti. Napriek tomu, že hlavne pre menšie deti už patrí do kategórie trochu náročnejších túr, jednoznačne patrí medzi tie najkrajšie. Predovšetkým jej úvod je takmer dokonalý a záver takmer rozprávkový, takže vrelo odporúčam. 🙂
