Vyrážam hrebeňom Nízkych Tatier z Liptovskej Lúžnej až na Ďurkovú.
Liptovská Lúžna
Je najdlhšia dedina na Liptove. Tu nežijú liptáci ale gorali, ktorí tu prišli ako valasi a chovatelia oviec. Stále majú svoje nárečie, zvyky i kroje. Nad Lúžnou nájdete salaš. Ovce sem patria odjakživa. Kedysi sa na hôľnych hrebeňoch pásli i stáda kráv. Skvelé pasienky im umožňovali nechať ich na hrebeni od skorej jari až do jesene. Dnes už len spomienka.
Voda do kopca
Veľkou zvláštnosťou sú Meandre Lúžnianky. Práve sa nad nimi stavia rozhľadňa.
Magurka
Lúžnanská dolina s Ľupčianskou dolinou sú prepojené osadou Železnô. Odtiaľ sa dá ísť do baníckej osady Magurka, kde sa v minulosti ťažilo biele zlato. Z Magurky vedú tri turistické chodníky na Ďurkovú a Chabenec, najvyšší vrchol tohto hrebeňa.
Ja som vybrala túru z Lúžnej dolinou cez sedlo Pod Páleniskom. Ale cesta bola neprejazdná kvôli 30 cm čerstvého snehu. Museli sme preto zaparkovať na konci dediny. Šliapeme dolinou pod Prievalec. Je tu neznačkovaný chodník hore zvážnicou, ktorý všetci domáci poznajú. Nestratí sa nik.
Veľká hoľa
Vyrážame na Veľkú hoľu 1640 m n.m. Tu si môžeme vybrať, na ktorú stranu chceme ísť. Či na Veľkú a Malú Chochuľu a Prašivú alebo na Ďurkovú.
Už cesta zvážnicou bola nádherná. Veľa snehu, záveje, niekde chodníkom viac ako meter snehu. Ďalší cieľ po hrebeni je Latiborská hoľa 1643 m n.m.
Latiborská hoľa
V lete sú všade navôkol čučoriedky. Teraz biela nádhera. Stretli sme aj pár skialpinistov. Spúšťame sa do Latiborského sedla a zas šliapeme na Zámostskú hoľu 1612 m n.m.
Na Ďurkovú je to ešte 1:20 h. Ale túra bude dlhšia. Tie výhľady a zamrznutá kosodrevina vytvárajú nádherné scenérie.
Ďurková
Blížime sa na Ďurkovú. Na severnej strane svahu sú dobré 2 metre snehu. Južná strana snáď pol metra. Počasie na parádu, skvelá viditeľnosť cez mraky. V dolinách mliečna hmla. Slnko sa prediera medzi oblakmi, iba nad Breznom čierna obloha.
Konečne o 11,30 sme na vrchole Ďurkovej.
Nechce sa nám ani ísť ďalej. Časovo sme na tom dobre, tak schádzame dole k útulni Ďurková.
Vonku nás už víta chatár: „Vitajte, odkiaľ že? Z Lúžnej? Nó, riadne ste si naložili.“
Hneď išiel chystať horúci horský čajík.
Útulňa Ďurková
Chata bola zasypaná snehom ako v rozprávke. Po krátkom oddychu opäť šliapeme hore na hrebeň. Výhľady na Chabenec sú neskutočne krásne. Na Chabenci šantí stádo kamzíkov.
Vraciame sa tou istou trasou. Hore, dole, hore, dole,… V snehu zbadáme stopy medveďa, rysa a asi aj jazveca.
Asmolovova chata
Ešte zaujímavosť z minulosti. Ak by sme sa pustili z útulne dole do Struhárskeho sedla po zelenej značke, je tam pamiatka na SNP. Asmolovova chata (cez leto býva otvorená ako múzeum). V týchto miestach bola partizánska brigáda Asmolova.
Vojaci a partizáni tu prežili celú zimu, kruté mrazy a prebiehali tu ťažké boje. Tak na Liptovskej, ak aj na Breznianskej strane.
Stret s medveďom
Treba si uvedomiť že sme v divokej prírode kde odjakživa boli medvede. Tu je ich domov. Treba sem tam pískať(hvízdať)!!!
Cestou späť začína znovu snežiť. Už sme na Novej holi. Zostáva cesta dole do doliny (hore 2:50h dolu 1:20h)
Sneh je dobrý. Suchý a primrznutý, na povrchu 20-30 cm čerstvý. Kráča sa fajn.
Zrazu zbadáme z kosodreviny dosť čerstvé stopy dolu zvážnicou. Riadne sa obzeráme okolo seba celou cestou pred nami. Z doliny nám ostáva už len zísť do Lúžnej. No je to pár km naviac ale nezjazdná cesta nás ďalej nepustila.
Nevadí nevzdali sme to a táto krásna rozprávková nádhera stála za to. Nízke Tatry sú neskutočne krásne v každom období. Tu som sa narodila a vždy sa sem s láskou vraciam.
Rada na záver: Cesta na Magurku z Partizánskej Ľupče je samý výtlk, samá diera na ceste. Odporúčam jazdu cez Liptovskú Lúžnu. Cesta na Magurku je momentálne zľadovatelá, tak túru z Magurky na Ďurkovú si nechám až na leto.
Výlet bol o to krásnejší, že sa mi v sobotu narodila vnučka.
Túra v lete trvá 8 hod. V zime a v snehu sme to dali za 9 hod. aj s fotením.
