Náš pobyt v Litve sme sa rozhodli trochu si spestriť a na jeden deň sme opustili Kaunas – mesto, ktoré bolo naším primárnym cieľom v Litve. Vybrali sme sa spoznať stredoveký hrad. Trakai, plávajúci hrad v Litve.
Vlakom z Kaunas
Vlak z hlavnej stanice v Kaunase nám mal odchádzať o 7.50 h. Cestu z Laisvés aléja, kde sme boli ubytovaní, na stanicu som odhadla na pol hodiny. Bohužiaľ, môj odhad sa ukázal ako nie dosť presný. Najmä, ak sme cestu absolvovali s menšími deťmi.
Napokon sme museli na stanicu utekať. Pri kúpe lístkov sme sa trochu zapotili. Pani v okienku evidentne mala dosť času (veď bola v práci), ale my pred okienkom sme vyzerali ako dve hysterky.
Patálie s lístkami
Pani nevedela po anglicky, tak na to, aby nám predala dva lístky pre dospelých a tri detské, si musela zavolať kolegyňu, ktorá angličtinu aspoň trochu lámala. Potom sme sa zdržali vyriešením záhady, koľko majú deti rokov. A keď sme túto záhadu úspešne vyriešili, pani nám oznámila, že pokiaľ deti nie sú z Litvy, zľavnené lístky sa ich netýkajú.
Tak sme pani poprosili, nech nám už konečne predá päť cestovných lístkov pre dospelých, na čo sme sa zasa zasekli na tom, že najmenšia z detí má iba štyri roky a za ňu teda nie je potrebné platiť. Už so slzami v očiach sme pani prosili, aby nám predala aspoň tie štyri lístky.
Konečne sme sa k nim dopracovali a my sme už len bežali. Možno sme urobili aj svetový rekord v hromadnom behu a nám sa napokon podarilo dobehnúť na vlak. Dvere sa zatvorili a vlak odišiel zo stanice, smer Vilnius. Podstatné bolo, že odišiel s nami a my sme mali hodinu na vydýchanie sa.
Vlakom po Litve
Vlak nebol preplnený, ale päť miest na sedenie vedľa seba sme našli až v poslednom vagóne (teda v prvom, keďže sme vagónmi prechádzali v smere jazdy). Cesta vlakom bola veľmi pohodlná a príjemná. Za oknom bolo neustále zeleno – vlaková trať prechádza takmer nepretržite pomedzi lesy. Takže výhľady na krajinu, ako sme u nás zvyknutí, sme nemali žiadne, ale pochopili sme, že Litva je krásne zelená krajina. Za hodinu sme sa dostali do mestečka Lentvaris – našej prestupnej stanice. Z nástupišťa, na ktorom sme vystúpili, sme sa podchodom dostali k budove stanice.
Lentvartis
Prvotný šok, ktorý nám spôsobil spomínaný podchod (špinavý, smradľavý, ošarpaný), vystriedal príjemný úžas. Architektonicky pekná budova stanice v „Zapadákove“ bola čistá, upravená (vrátane toaliet) a technicky perfektne vybavená. A tu sme mali čakať 40 minút na vlak, ktorý nás mal zaviezť už priamo do Trakai. Čakanie sme si krátili nákupom v potravinách kúsok od stanice.
Ani vlak do Trakai nemal žiadne meškanie a presne v stanovenom čase sme naň nastúpili, aby sme za pár minút zasa vystúpili (cca po 14 minútach) a mohli sa vydať na objavovanie ďalších čarovných kútov Litvy.
K Jazeru Galvé
Cestička zo stanice v Trakai nás plynule priviedla k jazeru a ďalej sme pokračovali popri jazera smerom k mestečku. Prišli sme k smerovníku, ktorý nám ponúkol dve možnosti, ako sa dostať k hradu Trakai: jednou bola cesta cez obec, druhá cesta viedla cez park, ďalej popri brehu jazera. My sme si vybrali tú dlhšiu, 2,6 km dlhú cestu popri jazere.
Cesta viedla popod stromy, čo sme v teplom počasí výrazne ocenili. Počas našej prechádzky parkom sme obdivovali krásnu krajinu nad jazerom, miestnu flóru, ale aj faunu. Chodník nás doviedol k hradu na poloostrove. Bohužiaľ, hrad bol v rekonštrukcii, celý prekrytý a nič z neho nebolo vidieť.
Pod ním sme mali možnosť prejsť dreveným mostíkom, ktorým začínal náučný chodník Varnikai, ale odolali sme a touto lávkou sme neprešli. Náš cieľ totiž stále zostával hrad Trakai.
Hrad Trakai
Zbadali sme ho hneď ako sme zašli za hrad na polostrove. Nádherný gotický hrad z červených tehál, ktorý sa vznášal na hladine jazera Galvé. K samotnému hradu, ktorý sa vypína na jednom z 21 ostrov na jazere Galvé, sme prešli dreveným mostom. Samozrejme, bola by škoda hrad si neobzrieť aj zvnútra, keď sme už merali toľkú cestu k nemu. Vstupenky do hradu sme si zakúpili v pokladni pri vstupe do hradu. Prešli sme všetky prístupné objekty na hrade. Súčasťou expozície je aj Trakaiské historické múzeum a expozícia sakrálneho umenia. Naše deti si to však najviac užili na nádvorí hradu, kde si na vlastnej koži mohli vyskúšať viaceré mučiace nástroje.
Po prehliadke hradu sme sa vrátili „na pevninu“. Samozrejme, ako takmer pri každej zaujímavosti ani tu nemohli chýbať stánky so suvenírmi, príp. rôznymi gýčovými predmetmi. Na brehu boli aj rôzne reštauračné zariadenia a tak sme sa rozhodli dobiť energiu v niektorom z nich. Zdalo sa, že ponuka v každom z nich je totožná, tak sme si vybrali jedno úplne náhodne. Jedlo sme si mohli vychutnať pri pohľade na pokojnú hladinu jazera a ako na dlani sme mali pred sebou Trakaiský hrad.
Loďkou po Galvé
V čase, keď sme navštívili Trakai, sa turistická sezóna len rozbiehala. Takže vďaka menšiemu počtu turistov sme si bez problémov mohli vybrať loď, ktorou sa prevezieme okolo hradu. Na pobreží je totiž veľké množstvo prevádzok, ktoré ponúkajú takúto plavbu loďou a predpokladám, že počas letných mesiacov sa na ňu aj čaká. My sme sa pre plavbu loďou rozhodli úplne spontánne a ako som už napísala, mohli sme si vyberať.
Plavba trvala cca 45 minút a ako bolo sľúbené, oboplávali sme celý hrad. Do odjazdu vlaku sme mali ešte dosť času, tak sme po vystúpení z lode požiadali susedného prevádzkara požičovne vodných bicyklov o prenájom jedného z nich. Žiadny problém. Tak sme si vychutnali ďalší pohľad na hrad Trakai z hladiny jazera. Deti skonštatovali, že toto bola najzábavnejšia časť dňa.
Keďže pedálovanie na vodnom bicykli nás niektorých celkom vyčerpalo, dopriali sme si ešte drink v jednej z miestnych reštaurácií a vybrali sme sa na cestu k vlakovej stanici. Aj naspäť sme si zvolili cestu cez park. Naozaj bola nielen veľmi pekná, ale aj veľmi príjemná a pohodová (nemuseli sme mať strach, kde vyletí aké auto).
Naspäť bez lístkov
Keď sme prišli na stanicu, vlak už bol pristavený, ale pokladňa na stanici už bola zatvorená. Tak sme na vlak nastúpili aj bez lístkov. Tie sme si zakúpili až počas jazdy od sprievodkyne. Jazda do Lentvarisu bola kratučká a v Lentvarise sme na vlak do Kaunasu museli čakať len pár minút. Keďže ani v Lentvarise už pokladňa nefungovala, aj na tento vlak sme nastúpili bez lístkov. Počas hodinovej jazdy nás nikto neprišiel skontrolovať, takže cestu z nášho výletu sme mali zadarmo.
Pivo do ôsmej
Za sebou sme mali krásny deň a na jeho dokonalé zavŕšenie nám už chýbal iba dobre orosený nápoj. V Litve sa však sprísnil zákon týkajúci sa konzumácie alkoholu a vďaka tomu sa obmedzili aj otváracie hodiny na predaj alkoholu. Skrátka, po 20.00 Vám pivo už nepredajú. Aj nám pani predavačka vytiahla z košíka plechovku piva len preto, že na hodinách už bolo 20.03 a odmietla nám ju nablokovať. Takže, ak by ste si chceli v Litve dopriať večer jedno chladené pivko, nezabudnite si ho kúpiť do 20.00. My sme na to zabudli, a tak sme si v ten večer museli vystačiť s colou.
Napriek tomu sme mali za sebou krásny výlet a jeden perfektne strávený deň v Litve. Hrad Trakai je nenáročný ale pekný výlet.
