V severovýchodnom svahu Čela, vo výške zhruba 690 m n. m., sa nachádza jaskyňa, ktorej objav sa v tom čase (v roku 2001, presne 4. 2. 2001), stal jedným z najvýznamnejších v Malých Karpatoch.
Cesta k objavu
Všetko sa začalo zhruba deväť rokov predtým, keď sa Miloš Hačo, rodák z Bukovej, túlal po lesoch a hľadal jaskyňu, o ktorej sa napočúval celé detstvo vo forme legiend a rozprávaní deda a miestnych.
Keď objavil nad Plaveckým Mikulášom plytký závrt, nakazil svojím nadšením ďalších a zanedlho už partia chlapov prekopávala všetky podozrivé diery, líščie a jazvečie nory, vynosila celé kubíky zeminy. Po tridsiatich akciách sa však nedostavil požadovaný výsledok a tak nadšenie upadalo. Koncom roku 1997 sa partia vybrala na prieskum do Malej skaly. Počas toho, ako prechádzali hrebeňom Veterlína, neďaleko Čela, všimli si prepadlinu s polmetrovým priemerom a s hĺbkou jeden a pol metra. Dno bolo suché, plné lesného humusu. Nebol tam však žiaden prievan, ktorý by signalizoval jaskyňu. Mnohých, aj skúsených by to odradilo. Miloša Haču však nie.
Malá skala
Keď sa k prepadline spolu s Petrom Lipárom vrátil so zámerom, že v nej budú kopať, zistil, že niekto ich už predbehol a tak sa rozhodol prepadlinu pôvodným kopáčom ponechať. Tým však dlho oduševnenie nevydržalo, lebo keď sa tam po dvoch rokoch prišli pozrieť, zistili, že práce ustali a priehlbina bola opustená.
Na jej dne zbadal Miloš zopár žiab. Niečo mu našepkávalo, že ich prítomnosť môže znamenať vyrovnanú stabilnú teplotu a tá zas existenciu jaskyne. To bolo dôležité, lebo mu to dodalo, a nielen jemu, veľa novej guráže. Dal jej pracovný názov Žabia jaskyňa a pustil sa s ostatnými do kopania, kým konečne 14. januára 2001 neucítil prievan.
Bol to pre neho neklamný znak, že jeho detský sen o jaskyni sa stáva skutočnosťou. Privolal ku spolupráci brata a ďalších kopáčov, namontovali nad otvor kladkostroj a pustili sa do intenzívneho vyťahovania kýbľov hliny a mazľavého blata. Po vyťažení niekoľkých kubíkov zeminy sa pred nimi objavila skalná puklina, pokračujúca vodorovným zužujúcim sa kruhovým otvorom, pripomínajúcim kľukaté potrubie s priemerom max. tak 40 cm, na dne ktorého stála voda.
Miloš, vyzbrojený len ručnou baterkou (karbidku a čelovku si zadovážil až neskôr) sa s nadšením a odvahou nič netušiaceho vplazil do otvoru a po úpornom prekonaní niekoľkých, zdanlivo nekonečných metrov v úzkom tuneli sa zrazu ocitol vo veľkej vstupnej sieni jaskyne. Tu si sadol a s pokorou jemu vlastnou k unikátnym dielam prírody, ďakoval sile, ktorá to všetko vytvorila. Jaskyňa tak bola konečne objavená.
Neskôr privolal skúsených jaskyniarov z oblastnej skupiny Plavecké Podhradie a členov Speleoklubu UK, s ktorými postupovali ďalej pri objavovaní, meraní a dokumentovaní nových priestorov.
O jaskyni
Hačova jaskyňa má aktuálne 709 metrov. Meno dostala na pamiatku po jeho nebohom otcovi. Pred dvoma rokmi doplnilo jej terajšiu dĺžku 35 metrov novoobjavených chodieb a sieň Rotunda.
Prvá časť jaskyne začína úvodnou niekoľkometrovou plazivkou, výstižne nazvanou Pôrodnica, za ktorou nasleduje Sieň spolupracovníkov. V nej sa nachádza výklenok s nádhernou kvapľovou výzdobou, ktorý Miloš nazval Tatova spálňa. Jaskyňa ďalej pokračuje úzkou šikminou nazvanou Cesta do pekla, za ktorou je odbočka do Hačovej galérie a vľavo objavná úžina, pokračujúca do ďalších priestorov. Cestou sa vám naskytne pohľad na zaujímavý mohutný stalagmit s podobou mužského prirodzenia tzv. Ženský sen s dĺžkou 45 cm.
Nasleduje Sieň UK, ktorá svojou veľkosťou a výzdobou predstavuje najkrajšiu časť jaskyne. Z nej sa da pokračovať nadol Riečnym Meandrom, kľukatou chodbou k Sodome-gomore, v ktorej sa ukrýva veľký sintrový stalagmit Bambuľa a ďalej pokračovať cez meander Jaternica k tzv. Rosypanému snu, alebo sa vydať vľavo do ďalších novoobjavených priestorov odbočkou cez úžinu Chicago Hope do Tektonickej siene, alebo do Dómu II.
Jedinečnosť jaskyne
Jaskyňa je zaujímavá nielen sintrovou výzdobou, ale našli sa tu aj kryštály kryogénneho kalcitu matne medovej farby, čo je prekvapivé, nakoľko ide o najjužnejšie situovanú lokalitu s výskytom tohto kalcitu a vlastne aj najnižšie položenú.
Ak sa vám bude zdať, že v jaskyni cítite silný prievan, nejde len o pocit. Ide o pulzné prievany, ktoré indikujú, že jaskyňa môže byť skutočne len časťou veľkého jaskynného celku, ktorý čaká na ďalšie objavovanie.
O objaviteľovi
Spoznala som ho osobne a bola som prekvapená jeho neskutočnou skromnosťou. Neustále mi pripomínal, že na objave jaskyne nemá zásluhu len on, ale aj Peter Lipár ako spoluobjaviteľ, dlhoročný parťák Marián Majerčák, na ktorého sa mohol vždy spoľahnúť a významný jaskyniar Branislav Šmída spolu s kolegami zo speleoklubu UK Bratislava ktorí mali veľký podiel pri objavovaní nových priestorov a ktorí všetko starostlivo zdokumentovali, zamerali a zmapovali. Zdôrazňoval, aby som nezabudla na nikoho, lebo bez nich by to nedokázal, ale osobne si myslím, že každá dobrá vec, každý objav, má svoj hnací motor, ktorým bol on sám. Rozprával mi aj o tom, ako chcel jaskyňu pre všetkých a aj preto chcel, aby bola stále otvorená a verejne prístupná. Podarilo sa mu to na tri a pol roka, kedy sa dalo do nej voľne dostať a nikto nesklamal jeho dôveru a nič nepoškodil.
Jaskyňa je však nielen v piatom stupni ochrany, ale samozrejme, aj v tejto brandži platia určité pravidlá. A nielen to, prichádza aj ľudská závisť, mocenské boje, snahy o získanie grantov a človek, ktorý miluje prírodu a nebojí sa vliezť do útrob Zeme, do jej bludísk a tmy, odrazu paradoxne začne byť bezmocný voči ľudom, ktorí myslia úplne inak ako on, komerčne.
O budúcnosti
Tej sa netreba báť, pokiaľ stále sú medzi nami nadšenci typu Miloš Hačo. Jaskyňa, ktorú objavil, je nielen jeho splnený sen, ale veľkým prínosom pre spoločnosť. Treba však upozorniť, že jaskyňa je z veľkej časti plazivková, náročná na fyzickú kondíciu a nie je to nič pre tých, čo trpia klaustrofóbiou.
