Ako každý rok aj tento sme sa rozhodli plniť ciele – 7 kopcov, 3 jazerá 2018 ZSSK restart challenge.
Využil som 1.júlový týždeň keď hlásili krásne počasie.
1. deň Ďumbier
aby sme všetko stihli, z domu sme vyšli skoro ráno. Z Jasnej sme išli lanovkami,( využili sme všetky 3 lanovky) hore, pár krokmi sme vystúpili na vrch Chopok . Krásne počasie nám zaručilo krásne výhľady, turistov tak akurát. Po fotení sme sa vybrali okolo Kamennej chaty po červenej značke a nenáročnej trase cez Krúpovo sedlo na Ďumbier . Tam už bolo ľudí ako na „Václaváku“, ale boli veľmi ohľaduplní, mohli sme sa sami odfotiť pri kríži.
Cestou späť sme si oddýchli a posilnili sa obedom v Chate gen. M.R. Štefánika. Po dobrom obede sme išli po zelenej značkena Trangošku, kde sme stretávali turistov, niektorí mali aj náklad poleno dreva.Zo Srdiečka sme sa lanovkami odviezli až na parkovisko k autu. Krásny 1.deň a 1. cieľ splnený.
2. deň Tematín
Skoro ráno sme sa vydali na cestu. V Bezovci sme odstavili auto. Keďže nás čakal náročný deň, na hrad Tematín som išiel sám po modrej značke. Cesta k hradu mi trvala necelú hodinku. Keď som prichádzal k môjmu cieľu, videl som stanujúcu rodinku. Boli veľmi prekvapení, že som prišiel tak skoro k hradu. Keďže bolo ešte ráno a na hrade nebol nikto, cítil som sa ako hradný pán. Všetko som si poobzeral, pofotil a ponáhľal sa späť.
3. deň Vápenná
Druhým cieľom bola Vápenná – náš výstup sme začali za obcou Sološnica. Plný elánu sme vyštartovali po poľnej ceste. Nevšimli sme si odbočku na turistický chodník po zelenej, tak sme vyšli pár metrov vyššie. No keďže nám chýbala zelena turistická značka tak sme sa vrátili a chodník sme našli. Cesta do kopca po lesnej cestičke ubiehala dobre, sem – tam sme začuli šuchot v kroví, no neprekážalo nám to, veď sme boli v prírode. Posledný úsek cesty viedol po červenej úzkym chodníkom vo vysokej tráve. Po chvíľke sa nám ukázal dosiahnutý vrchol Vápennej, ktorý nás síce vítal silným vetrom, no slnkom zaliaty s krásnym výhľadom. Spravili sme zopár fotiek, výstup na rozhľadňu, malú prestávku na posilnenie, zápis do knihy turistov. Tu sme si prečítali odkazy iných návštevníkov – „videli sme diviačiu rodinku“. Vo viere, že „ju“ nestretneme, sme sa vybrali späť. Boli sme oveľa hlučnejší, hlavne sme išli oveľa rýchlejšie. Úspešne sme prišli k autu.
3. deň Čachtice
Ďalším naším denným cieľom boli Čachtice. V obci sme prehliadli prístup k hradu, úzkou cestou sme sa dostali pred obec Višňové. Auto sme zaparkovali na lúke pri ceste a čakala nás cesta k hradu. Cesta viedla lúkou, neskôr dosť prudkým kopcom, no po chvíli sa nám ukázal hrad. Prehliadku sme absolvovali sami , bolo tu veľmi málo ľudí, čo nás prekvapilo, veď už sú prázdniny a počasie bolo ideálne. Najviac nás zaujali informácie o hradnej pani Bátoryčke – krvavej pani , boli veľmi pekne spracované. Po prehliadke jeho nádvorí a všetkých kútov sme išli späť.
Bonusom dňa bola návšteva Parku miniatúr v Podolí, kde nás privítalo množstvo zmenšenín hradov, vyhliadkových veží a kultúrnych pamiatok ako na dlani. Cesta domov nám rýchlo ubehla a bol som veľmi spokojný že som v tento deň splnil až 3.ciele.
3. deň Veľký Choč
Aj napriek tomu, že sme ráno trochu prispali, vydali sme sa na cestu do Valaskej Dubovej. V dedine sme stretli autobus, plný turistov – dôchodcov. Mysleli sme, že pôjdu na výstup aj oni, ale keď sme videli ich obuv( sandále) a počuli slova – Ja bych šel, ale mne loupe v zádech- vedeli sme, že pôjdeme sami. Značeným modrým chodníkom sme kráčali stále a stále do kopca, míňali sme Jánošíkov stôl, kde sme mali prestávku, obiehala nás veľká skupina turistov. Mali sme obavu, že na vrchole bude veľa ľudí, ale nebolo to tak. Vyšli sme na Strednú poľanu a odtiaľ sme zimnou cestou pokračovali k vrcholu. Posledné metre výstupu boli dosť ťažké, ale pomohli nám reťaze. Po prekonaní skoro 1000 m prevýšenia sme došli do cieľa. Keďže sme šli pomalšie, všetci tí, ktorí nás obehli už išli späť, a nás čakal krásny výhľad, ako na dlani – videli sme krásne vrcholy našich hôr. Pripadali sme si ako keby sme boli na streche Slovenska. Po krátkom oddychu sme letnou cestou, zelenou značkou zišli na Poľanu. Tu sme si odbehli do hotela Choč, pozreli ubytovanie a potom pokračovali chodníkom dole.
V dedine sme sa ešte zastavili pri Lurdskej jaskyni a osviežili v Jánošíkovej krčme. Poriadne vyčerpaný sme sa vybrali na cestu domov.
4. deň Macocha
Keďže predchádzajúci deň bol trošku náročnejší, dnešný sme si dali taký oddychový. Rozhodli sme sa pre cieľ Jaskyňa Macocha. Vyrazili sme ako vždy, skoro ráno ,aby sme prišli do nášho cieľa ešte pred prívalom turistov. Už na parkovisku sme sa potešili, bolo tam len zopár áut. Naša vychádzka začala na Hornom Mústku, odkiaľ bol prekrásny výhľad na priestranstvo pred jaskyňou. Málo ľudí nám zaručilo fotenie bez stresov. Zábery boli prekrásne. Ďalej sme pokračovali chodníkom na Dolný Mústek .Vyznačenou cestou sme sa dostali najprv k čertovej jaskyni, potom k stanici lanovky a nakoniec k budove pokladne. Vstupenky sme už mali kúpené, už sme len čakali na vstup do jaskyne. Trochu sme sa naľakali, lebo prišla veľká skupina Poliakov, ale oni mali samostatný vstup v poľskom jazyku.
Prehliadka jaskyne bola perfektná, dozvedeli sme sa veľa o histórií jaskyne, o jej krásnej výzdobe stalagmity a stalaktity, jazierka, počuli sme veľa povestí a samozrejme nechýbal spev s prekrásnou ozvenou. Naša cesta pokračovala východom na „vzduch“, kde končila suchá cesta. Vodná cesta začínala nástupom do lodiek. Hladina vody bola vysoká, hĺbka dosahovala na niektorých miestach až 15 metrov, takže plavba bola výborná. Kde tu sme sa museli trochu skloniť, pred vyčnievajúcimi bralami. Aj tu sme sa dozvedeli veľa zaujímavosti od plavčíka lode. Naša plavba úspešne skončila v prístave. Ešte spoločné foto pred jaskyňou a cesta späť na Horný Mústek.
V reštaurácií Macocha sme sa posilnili dobrým obedom a už nás čakala len cesta domov. Na Slovensku nás chytila taká silná búrka, len som veril, že zajtra nebude pršať a budem pokračovať v plnení ďalších cieľov. V podvečerných hodinách sme šťastlivo prišli domov.
5. deň Ploská
Výstup na Ploskú sme začali z Vyšných Revúc po žltom turistickom chodníku. Po vyjdení z lesa sme stretli väčšie stádo ovečiek, ktoré sa nás vôbec nebáli, ba naopak , boli nejaké útočne, aj by nás ponaháňali, nebyť pastiera a jeho verného psa. Takže medvede tam nie sú, iba vlci to nám prezradil pastier. Čím vyššie sme sa blížili k sedlu Ploskej, tým sme vchádzali do hmly. Na sedle už bola taká hmla a vietor, že sme uvažovali , či ideme ďalej na Ploskú. Nakoniec ideme ,veď shmú hlásili krásne počasie a cieľ treba splniť. Po pol hodinke, v hmle a vetru prichádzame na Ploskú. Iba sa odfotíme a pokračujeme na chatu pod Borišovom, kde sa naobedujeme. Medzitým sa hmla roztrhla a vyšlo slniečko a naskytli sa krásne výhľady. Naspäť už nejdeme na Ploskú, ale po zelenej značke prichádzame na sedlo. Tu sa pofotíme, keďže už svieti slniečko a ideme naspäť. Zas stretávame pasúce sa ovečky a po pár slov s pastierom odchádzame k autu.
5. deň Richňavský tajch
Na parkovisku pozeráme do mapy ako ďaleko je Richňavský tajch. Rozhodli sme sa, že ešte dnes ho spravíme. Richňavský tajch sme absolvovali pomerne rýchlo. Pripojili sme sa ku skupine detí , ktorým prednášal nejaký pán – znalec tajchov. Hovoril o vzniku tajchov, ako boli prepojené, čo zabezpečovali, prečo boli vytvorené atď. Poskytol veľa, veľa informácií, ktoré zaujímali len nás dospelých. Ešte sme urobili pár záberov a už nás čakala len cesta domov.
6. deň Čierny Váh
Čierny Váh som sa rozhodol urobiť na bicykli. Auto som zaparkoval vo Svaríne a bicyklom po cestičke, ktorá bola na dvoch miestach zničená po ťažbe dreva som sa dostal na hornú nádrž Čierny Váh. Počasie bolo zamračené, tak výhľad na Tatry nebol krásny a to ešte idem na Jamské pleso. Dúfam že dnes nezmoknem. Pri nádrži som bol sám , to asi preto že je skoro ráno alebo zlé počasie. Po pofotení ,keď sa mi vybila batéria vo foťáku, sa vyberám späť. To už stretávam viacerých kolegov na bicykli a tiež sa musím uhýbať aj turistom na autách. Šťastlivo prichádzam k autu. Rozhodol som sa, že si pozriem aj dolnú nádrž .Okolo obeda odchádzam na Štrbské pleso. Celou cestou som pozeral na tatry ako nad nimi visia ťažké mraky, ale aj tak som sa rozhodol že spravím Jamské pleso.
6. deň Jamské pleso
Do hodinky po nenáročnom chodníčku som na plese, pofotím mobilom, popozerám krásne Tatry a prírodu, kačičky sa mi schovali a už rýchlejším krokom idem ešte na Štrbské pleso, aby ma nechytil dážď. Tam som si s ostatnými návštevníkmi okrem jazera pozreli aj fotenie mladomanželov. Začali padať prvé kvapky a keď som prišiel na parkovisko už sa spustil dážď. Celou cestou domov mi pršalo a bol som rád, že som všetko stihol a nezmokol som. Výstup na Kriváň samozrejme uskutočním, keď bude Ertle robiť spoločný výstup. Takto som využil dovolenku a som rád že som splnil všetky ciele.
Ako dôkaz že som splnil ciele v tomto roku mám na fotkách zdvihnuté 3 prsty ako 3.ročník 7k3j2018.:-)
Ďakujem Peťo že som mohol vidieť a spoznávať krásy Československa a tiež pripísať km chôdze do letného kardionápravníka.
Už sa teším na ďalší ročník 7k3j2019
P.S. Prepáč,ale v škole zo slohu som to mal za 4(dostatočný)
S pozdravom Fero Trnovec
