Tentokrát som sa rozhodol preskúmať hrebeň Žiarskeho pohoria, ktoré sa tiahne ponad Prievidzu od Vyšehradského sedla až po Rematu. MTB cyklotrasa po hrebeni Žiaru.
Oddeľuje Vyšehradským sedlom Hornú Nitru od Turca. Hraničí s Malou Fatrou, s Kremnickými vrchmi a na juhu s pohorím Vtáčnik. Vlakom sa cez ˇ6arnovicu vyveziem do Skleného. Na Sklenianskych lúkach vyrazím na hrebeň. Musím potvrdiť slová rušňovodičov, znalcov. Akonáhle prejdeš Rematský tunel, prídeš do iného sveta. Skúsil som to 4x a 4x sa to potvrdilo.
Sklené pri Handlovej má vlastný pulz. Počasím, náladou, rozložením… Človek to pochopí až na kríži na Sklenianskych lúkach. Križovatka turistických trás. Pomaly a kľudne. Aj ten túlavý pes, čo behá po dedine si to užíva viac ako moderný človek v meste.
MTB výjazd Prievidza Remata nikdy nesklame. Aj vďaka vlaku ZSSK, ktorý vás dokáže vytiahnuť na Sklené pri Handlovej v dvojhodinovom takte niekoľkokrát denne. O výhodách tohto výletu sme sa už zmienili minule. Už dávno tvrdím, že na Slovensku máme najlepšie cyklovleky na Slovensku. Veď uvážte, za deň spravíte 4 jazdy s vývozom a zakaždým sa spustíte inou cyklotrasou. Viac tu.
Vyrážam po chrbtici Slovenska- Štefánikovej magistrále na Horeňovo. MTB cyklotrasa po hrebeni Žiaru GPS trasa STRAVA
Všetkým obdivovateľom MTB výkonov sa dopredu ospravedlňujem. Sedím na e-bajku a dnes si to proste užívam. Tlsté gumy, ťažký bajk, čistý zážitok a objavovanie, žiaden kopec nie je prekážkou.
Hneď za prvým stúpaním zvoní telefón. Bola to blbosť zverejňovať ho. Zas mi niekto zavolá a spýta sa na ordinárne veci, ktoré si môže ľahko prečítať v propozíciách. Chcem byť priateľom. Chcem byť ľudský. Chápem, že ľudia dnes neveria ničomu.
Nedá mi. Zastavujem a dvíham…
::::: s úžasom chvíľu premýšľam ::::: To čo toto je? Po chvíli sa snažím s humorom zareagovať. Neviete kto sa baví? ….
Odľahlo mi. Omyl. Svet je krásny vo svojej farebnosti.
Hneď za spadnutým stromom na Prostrednom vrchu objavujem realitu Slovenska. Mordor. prachy, po nás potopa. Ťažko popísať pocity pri prejazde mŕtveho hrebeňa.
To, čo sa podarilo lesákom na Žiarskom hrebeni je niečo neskutočné. Taký mordor na takej ploche nebol snáď ani v pánovi prsteňov. Neviem. Nie som odborník na lesné hospodárstvo, neviem či tu riadil kôrovec alebo kalamita. Takú spúšť som ale v živote nevidel.
Ako to mohli takto? J.R.R. Tolkien sa mal inšpirovať. Možno by dal aj toho Oscara. Chápem, že Žiarske pohorie nepatrí medzi top destinácie Slovenska. Chápem tiež, čo to znamená ťažba a hospodársky les. Ale toto? Na podlahu? Do poslednej vetvičky?
MTB medveď. Jalovské lazy. Pekná chajda. Pískam si, spievam, cinkám, hulákam, veď medveď. Prechod cez Jalovské lazy si užívam.
Pohorie Žiar sa nachádza nad Prievidzou, medzi Hornonitrianskou kotlinou a Turcom. Na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhu s Kremnickými vrchmi a Vtáčnikom. Najvyšším vrchom sú Chlieviská. Tiež treba vystúpať na Bralovu skalu nad Rematou.
Po prejazde mesačnej krajiny prichádzam na Žiarske lazy. Spoznáte ich ľahko. Chata na hrebeni, to je sen. Nirvána. Tu stromy nerúbu. Prečo by aj rúbali, veď sú vo svojom. Mal by som pokračovať po červenej, ale pri horárni to púšťam na Malú Čausu.
Brzdím, kolesá cvaknuté a bicykel sa šmýka ďalej. 36%. Toto už poznám. Je tam fakt skvelý padák. Milujem hydraulickú sedlovku. Bez nej by som už MTB nechcel. Zrazu oproti mne auto. Žiaden 4×4 Defender. Taká normálna dvojkolka. Cúva. „Boha. Snáď sa nerozbieha. To chce dať hore?“ Ja mám problém dať to dole.
Zastavujem pri ňom. Chlapík ma vzadu dieťa a pýta sa, či sa dostane autom hore. „Touto zvážnicou?“ Možno si verí. Odpovedám vyhýbavo: „Ja by som to rozhodne nešiel. Ale ak chcete dajte vedieť, pripravím si kameru. Toto chcem mať zaznamenané.“ Chlapík to nedal. Bol som asi presvedčivý.
Pološmykom schádzam o úroveň nižšie. Spúšťam sa na starú Remetskú cestu z Prievidze. Vidím ohnisko. Badám oheň. Som empatický, viem čo to znamená.
„Poďte si dať s nami pifko.“ volajú na mňa a ja neodmietam. Skvelí mladí z Malej Čausi. Sú patrioti. Riešime ako tlakovať pivo. Ako miznú lesy. Vyhýbam sa politike. Možno sa spoznajú.
Sloboda. Žiadne časy, tepovky, umiestnenie, žiadne prevýšenia, proste taký pekný výlet. Naplnenie života.
Pink Floyd originál lis na vinyle. Ktorý mi ponúkol Stano z Prievidze. Len tak, že ak chcem… Život prekvapuje. Slovensko nie je až tak skazené.
A ja som chcel nájsť len racionálne zdôvodnenie, prečo sa trepem pre jednu platňu do Prievidze. Lebo Žiar? Lebo príroda? Lebo zážitky? Downhill? MTB? Žiť proste žiť. Žiť naplno. Krásy horskej cyklistiky ťažko popísať. Treba zažiť.
Po žltej sa spúšťam dole do Prievidze, pri stanici mám auto. Možno už aj vlka. Dávam turecký kebab. Chutí mi, mám ho rád. A letím domov.
Teraz mi tí Floydi hrajú.
