Keď vystúpite na stanici Évora, čaká vás pohľad na obrovské priemyselné silo. Ak pôjdete najkratšou cestou do centra narazíte na stajne GNR regionálne teritoriálnej gardy. Majú mimoriadne krásne kone. Ak budete pokračovať, prídete na planinu Rossio de São Brás plnú kolotočov a stánkov. Začnete riešiť, kto to bol Salazar a prečo Portugalci tak radostne oslavujú (2024) 50. výročie karafiátovej revolúcie. Évora, potulky mestom môžu začať.
Zvolili sme iný koncept. Cez akúsi sociálnu štvrť sme sa preštrikovali k Lidlu, kde bola požičovňa áut. Po krátkej komunikácii všetko-jazykom s ospalým ale veľmi milým a pomalým pánom za pultom, odchádzame s vysneným hybridným economy car Fiat 500. Exces fee určite však pravdepodobne prevyšuje jeho hodnotu. Na moje prekvapenie je v aute pre dvoch mimoriadny komfort a pohodlie. Akurát keď zapnem klímu nevládze do kopca. Sme pripravení objavovať okolie Alentejo.
Évora, potulky mestom
Asi prvú vec, ktorú si všimnete pri príchode do mesta sú hradby okolo celého mesta a obrovský akvadukt. Najfotenejšou pamiatkou mesta je však Chrám bohyne Diany – Templo Romano de Évora. Potulky mestom a jeho uličkami nám odkryli aj ďalšie skryté poklady. Jedným z takých je aj Cisternový palác Agua de Prata, do ktorého ústi akvadukt. Je využívaný na zásobovanie mesta vodou a dodnes je považovaný za technický zázrak svojej doby. Pod ním a vlastne pod celou Evorou začína rozsiahla sieť skrytých cisterien, katakomb a vodovodných kanálov.
Aqueduto da Água de Prata
Akvadukt Striebornej vody, známy ako Aqueduto da Água de Prata, je jedným z najimpozantnejších inžinierskych diel v Évore. Podľa bedekra ho postavili v 16. storočí s jediným cieľom – privádzať čerstvú vodu z prameňov vzdialených približne 9 kilometrov od mesta do Évory. Celý akvadukt vybudovali z kameňa a má dĺžku približne 18 kilometrov. V niektorých častiach je podopretý sériou impozantných oblúkov, ktoré vytvárajú veľkolepý pohľad najmä v časti, kde prekonáva hradby a vrýva sa medzi domami do mesta. Bohužiaľ, napriek tomu, že je prístupný, pre nedostatok času sa nám dostať do jeho útrob nepodarilo.
Katedrála Évora (Sé de Évora)
Úplne iná kapitola je hlavná katedrála. Prvýkrát sa mi do nej nepodarilo dostať, pretože som sebecky uprednostnil enotéku Cartuxa. Dostali sme sa tam až v nedeľu doobeda. Táto impozantná katedrála, postavená v románskom a gotickom štýle, je najväčšou stredovekou katedrálou v Portugalsku. Stavba začala v roku 1186 a bola dokončená v 13. storočí.
Keď sme vystúpili na strechu, otvorili sa nám nádherné výhľady na mesto, priľahlý kláštor i okolitú krajinu.
Do fotogalérie Évora >
Za zmienku určite stojí aj Palác Kráľov Évory (Paço dos Condes de Basto).
Mnoho turistov netuší, že niekoľko metrov pod ulicami Évory sa nachádzajú aj ruiny rímskeho divadla Ebora Liberalitas Julia. Divadlo postavili Rimania v 1. storočí n.l. Hoci nie je prístupné verejnosti, archeológovia pokračujú v práci na ich odkrytí.
Štvrť Mouraria
Keď vám ostane podvečer čas, určite neohrdnite prechádzku historickou štvrťou Mouraria. Taká malá Alfama. Kedysi bola domovom maurskej komunity. Nepatrí síce k hlavným turistickým cieľom ale pôsobí mimoriadne autenticky. Je plná úzkych uličiek, tradičných domov a malých obchodov.
Môj priateľ fotograf zbiera už roky fotky kanálov. Má ich stovky. Neverili by ste, akú hodnotnú a kreatívnu zbierku liatinových poklopov nazbieral. Každé mesto, každá štvrť, každý palác všetci majú svoj unikátny dizajn a príbeh.
Iný môj kamarát zbiera fotografie odrazov historických miest vo výkladných skriniach. Vznikajú tak temer sureálne koláže s úplne novým pohľadom na turistické atrakcie mesta. Vlastne, každý vchod, každé okno, každá babka, žena, ujo má svoj jedinečný príbeh. Fotografom to ponúka temer nevyčerpateľné možnosti prístupov. Hlavne neskĺznuť do žánrového trendu.
Do fotogalérie Évora >
Capela dos Ossos
Kaplnku kostí mnísi postavili v 16. storočí. Kostnicu postavili z ľudských kostí a lebiek, ktoré pokrývajú steny i strop. Údajne mnísi na výstavbu kaplnky použili viac ako 5000 kostier. Riešili tak problémy preplnených cintorínov v Évore. Mnísi sa rozhodli exhumovať kosti z týchto cintorínov a použiť ich ako stavebný materiál pre kaplnku.
Tá mala pôvodne slúžiť ako miesto meditácie a pripomenutia si pominuteľnosti ľudského života. Nápis nad vstupom do kaplnky „Nós ossos que aqui estamos, pelos vossos esperamos“ (My kosti, ktoré sú tu, čakáme na tie vaše) by mal byť mrazivým pripomenutím tejto skutočnosti.
Neviem, či mrazilo ostatných ale ja som ostal dosť ľahostajný. Propagácia kaplnky ako turistickej atrakcie a samotná fascinácia turistov smrťou a kosťami ma necháva chladným. Ak si návštevník v Évore kúpi iba jednu vstupenku, určite to bude do tejto kaplnky kostí. Cirkev tu na vstupnom denne vyberie niekoľko tisíc eur. Je zaujímavé, ako niektorí veriaci sú cirkvi užitoční aj stovky rokov po smrti.
Oveľa viac ma zaujali bočné oltáre samotného kostola Františkánov. Ten je na rozdiel od kaplnky bezplatný.
Do fotogalérie Évora >
Jardim Público de Évora
Ak je rozpálená Évora, potulky mestom sú v lete cez obed pekelné. Utečte do chrámu alebo navštívite tento krásny verejný park. Nájdete ho na okraji mesta. Často je turistami prehliadaný. Park obsahuje ruiny Paláca Dona Manuela, fontány, sochy a dokonca aj malé jazierko. Sadáme si na terasu k záhradnému stánku a súc poučený už nepýtam malé pivo. Konečne mi načapujú polliter.
Je to ideálne miesto na relax a únik od rušného mesta. Pokiaľ sa neoslavuje už spomínané 50. výročie oslobodenia a pri jazierku nereve z pódia metalová kapela Above the Ocean.
Ale pozor, nie že by nám to vadilo. Bol to rockový nárez ako sa patrí. Zdržal nás temer do polnoci.
Do fotogalérie Évora >
