Évora, krajinou vína Alentejo

Tejo je mega rieka pretekajúca Lisabonom. Além znamená “za”, teda krajina „za riekou Tejo“. Alentejo. Kto by sa nechcel ocitnúť v ospalej krajine, kde sa víno leje potokom, slnko svieti bez prestávky a jediná skutočne stresujúca vec je rozhodnutie, či si dáš ďalší pohár červeného alebo bieleho?Prechádzame krajinou vína Alentejo, najlepšej vinárskej oblasti Portugalska, kde aj ten najväčší abstinent skončí s degustačným pohárom v ruke.

Začalo to nenápadnou výzvou z Lisabonu. Poďme ochutnať skutočne suché portugalské vína. A tak sedíme v Lisabone na stanici Orient a čakáme na vlak, ktorý nás dovezie do Évory, historického centra celého regiónu. Ťažko tomu slovákovi uveriť ale vlak prišiel načas a v cieľovej Évore nemeškal ani minútu.

Évora

Požičiame si auto a ubytujeme sa priamo v centre. Máme krásnu izbu so záhradou a terasou. Pri parkovaní v uličke užšej ako je naše auto začínam chápať, prečo Portugalci uprednostňujú namiesto trojtonových SUV malé Fiat 500. Nestrácame čas a ešte večer navštívime enotéku Cartouxa. Je hneď vedľa ruín rímskeho chrámu.

„Dobrý deň, vitajte v Alentejo! Budete ochutnávať červené, biele, alebo rosé?“ pýta sa someliér.„Všetko, prosím,“ odpovedáme s nadšením. Prípravu netreba podceniť. Ochutnávame ostošesť a chute riešime s vážnosťou, ktorá by sa dala porovnať s NASA testovaním raketového paliva.

Po niekoľkých pohároch sa začíname cítiť ako skúsení odborníci. Diskutujeme o tanínoch, kyslosti a dĺžke dozvuku s chlapíkom, ktorý o tom niečo vie a zjavne je pobavený našou náhlou sebadôverou. Naše znalosti by sa mohli obmedziť na „chutí to skvele“ a „dajte mi ešte jeden pohár“, ale kto by nám to vyčítal? Hlavne keď platíme. Sme predsa v Évore! A nasledujuce tri dni nás čaká objavovanie vín a krás tohto regiónu na druhom konci Európy. Život predsa nie je len o práci a strese, ale o radosti z malých vecí, ktoré nás robia šťastnými.

Monsaraz Castle

Viac vo fotogalérii Évora >

Široké pláne, korkové stromy, pasúce sa stáda, jemne zvlnené kopce a občasné pohoria. Pri cesta do Monsaraz sa vyhnite diaľniciam. Zažijete tak oveľa viac. Keď sa vyšplháte na zámok Monsaraz, ten veľkolepý pohľad na jazero Albufeira de Alqueva vás ohromí.

Návršie hradu aj jazero tvoria jedinečnú symbiózu histórie, prírody a moderných ekologických iniciatív. Vodná nádrž pod stredovekým hradom je ohromujúca, ako nekonečná oáza vody na púšti. Je to najväčšia umelá vodná nádrž v Európe. Albufeira de Alqueva sa tiahne cez viac ako 250 km² a vytvára pritom nespočetné množstvo zátok, polostrovov a ostrovov, ktoré ponúkajú človeku nevídané možnosti na objavovanie.

Sme tu mimo sezóny a sme tu sami. To je dobre. V úzkych uličkách Monsaraz Castle sa nenáhlivo motáme. Vonku je 35°, je ako vo vyhni, slnko nás spaľuje. Pri hľadaní chládku objavujeme aj múzeum inkvizície. Obišli sme všetky uličky a stretli sme štyroch ľudí. V tej tichosti a prázdnote si sľubujem, že ak sa sem raz vrátim, ubytujem sa priamo tu. Na hrade v Monsaraz. Áno, aj to sa dá.

Albufeira de Alqueva

Do fotogalérie Évora >

Schádzame dole k jazeru. Sme v prístave, kde okrem jednej loďky a snáď brodu pre dobytok nič nie je. Počuješ tu vietor vibrovať a trávu rásť. Napriek tomu ten moment považujem za najsilnejší zážitok dňa. Snívam o loďke a objavovaní brehov toho ticha. 🙂

Tie nekonečné zálivy a meandre ma lákajú. Na druhej strane jazera je už Španielsko. Ešte krátka zastávka pri prehistorickom olivovom sade a utekáme do Monsaraz. Čaká nás prvá ochutnávka.

Adega José de Sousa

Ak sa ma niekto spýta, prečo práve toto vinárstvo, odpoviem: „Lebo treba.“ V José de Sousa totiž dorábajú tradičné víno tradičnými metódami v keramických amforách tak, ako ho vyrábali Rimania pred 2000 rokmi. Viac o vinárstve tu.

Estremoz

Druhý deň začíname v Estremoz. MIlujem kontrasty a preto máme na poobedie dohodnuté stretnutie v Herdado do Freixo, asi najmodernejšom vinárstve regiónu a možno i v európskom meradle. Ale teraz je na rade čosi iné. Portugalsko je známe starožitnosťami a blšími trhmi.

Do fotogalérie Évora >

Pravidelné sobotné trhy v Estremoz sú úplne iná liga ako trhy v Lisabone. Žiaden čínsky brak, žiaden fejk. Zoženiete tu za babku všetko. Autentické, starožitné a portugalské.

Predstavte si stánky naložené všetkým možným a nemožným – od starožitných kukučkových hodín, ktoré by mohli (alebo nemuseli) ešte ukazovať správny čas, cez staré gramofónové platne, až po obrazy, ktorých umelecká hodnota je priamo úmerná vašej fantázii.

„Koľko za tie kukučkové hodiny?“ pýtate sa s nadšením starého predavača, ktorý vyzerá, že by mohol byť priamym potomkom pôvodného majiteľa tohto artefaktu.

„To nie sú len kukučky,“ odpovedá predavač tajomne. „To sú hodiny, ktoré viseli v Évora Monte na zámku! Aspoň to tvrdil muž, čo mi ho predal.“

Pritakáte a po krátkej a priateľskej debate, ktorá zahŕňa šarmantné pokusy o zjednávanie, sa z vás stávajú hrdí majitelia tohto „historického“ kúsku. Kto neverí, nech navštívi môjho syna v Lisabone. Že vraj kukajú dodnes.

Koberce z Arraiolos

Kúsok ďalej predáva teta veľmi zachovalý ručne tkaný koberec, zjavne z Arraiolos. Je úplne jedno, že ho budeme musieť vláčiť do Lisabonu. Okamžite zjednávame. Výroba týchto kobercov je totiž zložitý a časovo náročný proces, ktorý vyžaduje veľkú zručnosť a trpezlivosť. Každý koberec je ručne vyšívaný na bavlnenom alebo jutovom základe, pričom sa používajú ovčie vlny farbené prírodnými farbivami. Tieto farby sú získavané z rôznych rastlín, minerálov a hliny, čo zaručuje trvanlivosť a živé odtiene. Technika výšivky je známa ako „Arraiolos stitch“, špeciálny druh gobelínového stehu. Tento steh je základom pre vytváranie zložitých a detailných maurských vzorov, ktoré sú pre ne charakteristické. Príznačná je aj ich cena. Aj malý koberček stojí stovky eur, veľké bežne i niekoľko tisíc.

Pokračujeme každý sám v putovaní medzi stánkami. Niekde si nás obzrú a zhodnotia, že snaha netreba, inde sa predavač snaží predať svoje najlepšie poklady s príbehmi, ktoré sú minimálne rovnako hodnotné ako tie predmety. Jeden pán ponúka starý porcelánový čajový servis s tvrdením, že ho použila samotná kráľovná Portugalska. Nezáleží na tom, či je to pravda, dôležité je, že vám ponúkol krásnu predstavu.

Náhle ma zaujme stánok s kožou. Na ručne robenej trojnožke s vyšívanou kožou to sedí pán majiteľ a ponúka ma: „Sadni si“. Viem, že to je blbosť, iracionálne rozhodnutie, toto mi do lietadla nikdy nepustia. Napriek tomu ma cena 25 eur zlomí. Odchádzam s trofejou.

Alentejano one star

Po hodine prechádzania sa a objavovania si zaslúžime odmenu. Kupujem ešte mango, žltý melón, nejaké staré plesnivé syry a sausages na večeru. Nakladáme do auta koberec aj trojnožku a smerujeme k Alentejano hotelu, kde si objednáme pastel de nata, šálku kávy a malé pivo. Naozaj malé. Podávajú mi 2 dcl. Kým si pochutnávam na sladkom dezertíku, pozerám sa na okoloidúcich ľudí. Trhy po jednej končia, je pekelne teplo a každý z návštevníkov si odnáša svoj vlastný úlovok, iste i s osobitým príbehom.

S dvoma espresso kávami a jedným malým pivom opúšťame Estremoz čosi po jednej. Už som videl mnoho hotelov, ktoré sa hrdili troma, štyrmi i piatimi hviezdičkami. Ale aby bol hotel hrdý na jednu a pritom plný spokojných domácich zákazníkov bolo pre mňa novým poznaním. Do štvrtej času dosť, nasmerujeme si to teda do Vila Vicosa. dedinka je známa najmä mramorovými baňami ale ako správni turisti objavíme najprv kaštieľ.

Vila Vicosa

Ak budem zomierať, náhrobok bude odtiaľto. Mramor je všade. Je ho dostatok. Dokonca aj na verejných toaletách veľmi lokálnej krčmičky v Esprimoz.

Celá fotogaléria Évora >

Múzeum mramoru obchádzame. Je to trochu turistická nuda. Zato cestou na Esprimoz objavujeme desiatky živých mramorových lomov. Sála z nich denno denný pot a autenticita. Znova prízvukujem: „Ak chceš objaviť Alentejo, zídi z hlavných turistických ťahov a ciest.“

Krajinou vína Alentejo

Trochu faktov. Vínárska oblasť Alentejo sa nachádza v južnej časti Portugalska. Je jednou z najvýznamnejších a najuznávanejších vínnych oblastí v krajine a zaberá takmer tretinu pevninského Portugalska. Je známe nielen vínom ale aj krásnou prírodou, korkovými stromami a historickými dedinkami.

Podnebie je prevažne stredomorské, s horúcimi suchými letami a miernymi zimami, čo vytvára spolu s pôdou ideálne podmienky pre pestovanie viniča. Pôdy sú tu rôznorodé, od granitových a bridlicových po vápenaté a hlinito-piesčité, čo prispieva k bohatosti a rozmanitosti miestnych vín.

História vinárstva v oblasti Alentejo siaha až do rímskych čias. Z tej doby tu nájdete mnoho pamiatok. Rímske ruiny, staroveké hrady, kláštory aj typické biele dedinky s úzkymi uličkami a modrými oknami. Samotná Évora je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Dnes je Alentejo považované za jednu z najinovatívnejších a najdynamickejších vinárskych oblastí v Portugalsku. Toho dôkazom je aj náš ďalší tip, ultramoderné vinárstvo pri dedinke Freixo.

Herdade do Freixo

Ak chcete pochopiť, čo znamená nekompromisný prístup, navštívte Herdade do Freixo. Bol to highlight toho dňa a možno celého výletu vôbec. Ak sa ma niekto spýta, prečo sa trepať za vínom až do Portugalska, odpoviem osobnou skúsenosťou. Dám do kontrastu historickú výrobu José de Sousa a ultramoderný prístup vinárov práve vo Freixo.

Moderna a história. Absolútne nekompromisné kontrasty v prístupe, technológii, produkcii i chuti sú najlepším dôvodom, prečo navštíviť Evoru, objaviť Alentejo a ochutnať jeho vína. V oblasti nájdete desiatky, možno stovku vinárstiev s veľmi kvalitným vínom a na Európu s veľmi priaznivými cenami ale práve tieto dve vinárstva predstavujú limity a extrém v prístupe.

To, čo ich spája je výborné nezameniteľné víno, láska k prírode, lokál patriotizmus a hrdosť na krajinu pôvodu. Veď nenadarmo, obe vinárstva produkujú vína už od 19. storočia.

Cork forrest

Cestou na posledný cieľ dnešného dňa, kaštieľ Monte Évora sme našli cestu cez prastarý korkový les. Museli sme zastaviť. K fotkám nemám čo dodať. Iba že ticho. Absolútne ticho.

Celá fotogaléria Évora >

Évora Monte

A to už sa šplháme do posledného kopca dnešného dňa. Z vrcholu Évora Monte sa otvára v 360° výhľad na celé Alentejo. Toto je už druhý historický kaštieľ, ktorý je vnútri hradieb obývaný. Vylezieme na hradby a prejdeme celý zámocký komplex dookola. Cestou vidíme kŕmenie sliepok aj kladenie kytíc na mramorové náhrobky miestneho cintorína. Tento kaštieľ má aj vlastný cintorín.

Zámok kombinuje prvky vojenskej pevnosti s estetickými prvkami palácovej architektúry. Hlavnou dominantou hradu sú (podobne ako na Bratislavskom hrade) štyri veže, ktoré sú prepojené hrubými múrmi a vytvárajú štvorcové vnútorné nádvorie. Veže sú vybavené cimburím a strieľňami, ktoré poskytovali obrancom hradu strategickú výhodu. Mauri, Španieli, Portugalci, zjavne sa to tu v stredoveku mlelo. Vstup do hradu vedie cez veľkolepú bránu s bohato zdobeným portálom. Vo vnútri hradu je niekoľko sál a komnát, ktoré boli kedysi používané ako obytné miestnosti a reprezentačné priestory.

Keď odchádzame, do kopca sa štverá veľký karavan. Musí to byť nesmierna sloboda odparkovať hore, roztiahnuť si stôl, stoličky a obdivovať pri lahvinke a dobrom syre západ slnka. Nevďačne závidíme a trielime radšej na záhradu do Évory.

Almendres Cromlech

Tretí deň sme sa vybrali opačným smerom. Cez dedinku Guadaloupe na Almendres Cromlech a potom na zámok Montemor-o-Novo. V pláne bol aj náš tretí tip na skvelé vinárstvo Quinta da Plansel. Avšak s Dorine nám to časovo tentokrát nevyšlo. Čo už, nedeľa. Snáď nabudúce.

Ak vám niekto poradí zájsť na cromlechy na výlet autom, slušne poďakujte. Pozrite si naše fotky a obráťte są. Nezlomíte si poloos a ušetríte si posedenie u psychiatra. Takú rozbitú cestu a taký stres len tak ľahko nezažijete. 20 km cesta do Guadaloupe nám trvala desať minút. 6 km úsek ku Almendres Cromlech nám zabral viac ako dve hodiny. Ak by sme išli pešo, boli by sme tam skôr. Ak by sme nešli autom, nemali by sme tepovku nad 130 a stres na hranici mozgovej porážky. To nie ten megalitický cromlech (starý 4000 rokov pred kristom) bol zážitok, ale tá cesta. A namiesto mystiky a ezoteriky sme meditovali najmä nad stavom ľavej poloosi našej Fiatky.

Almendres Cromlech je tiež známy ako „portugalský Stonehenge“. Je jedným z najväčších a najzachovalejších megalitických komplexov na Pyrenejskom polostrove. Datuje sa do obdobia neolitu, približne 6000 až 3000 rokov pred naším letopočtom. To znamená, že tento megalitický komplex je starší ako Stonehenge samotný. Tvrdia, že prehistorické komunity tu vykonávali rituály a slávnosti, a zároveň slúžil ako astronomické observatórium. Komplex Almendres Cromlech sa skladá z viac ako 90 žulových kameňov, usporiadaných do dvoch elipsovitých kruhov. Kamene majú rôzne veľkosti, niektoré dosahujú výšku až tri metre. Mnohé z nich sú pokryté tajomnými vyrytými symbolmi a obrazcami. Tieto symboly môžu predstavovať solárne a lunárne motívy, no ich presný význam zostáva záhadou.

Dnes je celý komplex oplotený. Ale nečudo. 6000 rokov staré kamene tak snáď odolajú turistickým nápisom typu „Jan + Evelyn, Love 2024“ a pod…

Montemor-o-Novo

Úplne iný zážitok bola návšteva zámku Montemor. Montemor-o-Novo je mesto s hlbokými historickými koreňmi. Prvé osídlenie tohto územia sa datuje až do neolitu, pričom miesto bolo dôležitým centrom počas rímskej aj maurskej nadvlády. Hlavnou dominantou mesta je jeho hrad, ktorý stojí na vrchole kopca a ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Bol postavený v 13. storočí, a v priebehu rokov bol svedkom mnohých historických udalostí, vrátane stretnutí portugalských kráľov. Kedysi patril nedzi najväčšie opevnenia v Portugalsku, časom však kvôli nedostatku vody ľudia zišli do podzámčia, kúpili si motorky a začali žiť dole.

Do fotogalérie Évora >

Raz do roka organizujú výjazd na motorkách k hradu. A práve ten moment sa nám podaril vystihnúť. Skúsení „rent-e-káristi“ ma asi chápu. Vedia, čo znamená, ak im Europcar požičia 8 rokov starú minifiatku a vysolí na auto exces fee 1400 eur. Takú hodnotu to auto ani nemá. To nie je poistenie ale pravá inkvizícia.

Keďže sa nám nepodarilo dohodnúť ochutnávku v Quinta de Plansel, rozhodli sme sa skusmo zastaviť v Quinta de São José de Peramanca.

Bola to trefa na neistotu ale opäť môžem potvrdiť, že tak skvelé víno, za tak dobrú cenu, akú nám odporučili som dávno neochutnal. Zvyšok nášho výletu sme venovali samotnej Evore. O tom ale samostatný článok.

Čo dodať na záver?

Alentejo je nielen o víne, pamatkach, prírode a histórii ale aj o vynikajúcej kuchyni. Miestne špeciality zahŕňajú pokrmy ako açorda (chlieb so šalviou a cesnakom), migas (chlebové krutóny s rôznymi prísadami), porco preto (čierne prasa) a ensopado de borrego (jahňací guláš). Tieto jedlá často dopĺňajú miestne vína a spolu vytvárajú nezabudnuteľné gastronomické zážitky. A ak sa ma niekto spýta, prečo cestovať za kvalitným vínom do Portugalska, práve naše zážitky sú najlepšia odpoveď. Ak máte radi víno, autentické neturistické zážitky, panenskú krajinu a pamiatky, krajinou vína Alentejo musíte rozhodne aspoň raz za život prejsť.

Celá fotogaléria Évora >