Malý Lipník je krásna dedinka na samom severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom v Ľubovnianskej vrchovine, kam sa viete dostať ľahko autom i bicyklom zo Starej Ľubovne. Turisticky je známa najmä vodáckym kempom priamo pod Haligovskými skalami na rieke Poprad odkiaľ sa organizujú splavy z Muszyny ďalej na Slovensko. Tiež napojením na cyklotrasu Eurovelo 11, East Europe route Slovensko Poľsko.
Eurovelo 11
Diaľkové medzinárodné cyklotrasy Eurovelo začali vznikať v roku 1995 a boli štedro dotované eurofondami pre rozvoj turistiky a cestovného ruchu. Mali spájať atraktívne turistické ciele s menej známymi lokalitami a doviezť tak život a infraštruktúru na tieto územia. V hierarchii cyklotrás sú Eurovelo trasy prioritné a mali by mať najvyššiu kvalitu prevedenia, mali by viesť bezpečným a atraktívnym prostredím, mali by byť celoročne zjazdné aj pre rodiny s deťmi, čo vyžaduje po celej dĺžke pevný povrch komunikácie.
Znie to skvele a tak sme v Lipníku odparkovali a vyrazili na Muszynu.
Malý Lipník
Na spodnom konci sa pri kempe odpájame a rozhodneme sa vyskúšať poľskú stranu. Vedie na ňu nádherný, novo urobený cyklomost, na ktorého konci začína asfaltová cyklotrasa s vylúčením automobilov, s lavičkami a krytými odpočívadlami.
Všetko je čisté, upravené, trávniky pokosené, smeti vynesené. Konštatujeme, že poliaci nelenili a využili eurofondy naplno. Zveľadili si okolie.
Andrzejówka
Vchádzame do malej dedinky, kde evidentne stáčajú minerálku. Plnička je hneď pri odpočívadle. Je tu križovatka cyklotrás do poľského vnútrozemia, na Lysowku, Prehybu i Skalku. Tu aj stretáme prvých cyklistov, poliakov. Dvaja starší páni nás s úsmevom nasmerujú na bezplatný prameň a pokecáme trochu na tému zdravie seniorov. Poprad je rieka plná poľských a českých vodákov.
Hneď za odpočívadlom je ďalší cyklomost, ktorý nás presmeruje na slovenskú stranu. Oba cyklomosty postavili poliaci, celkovo však mali byť až tri. Ten tretí, ktorý mal spojiť po slovenskej strane Andrzejowku pohodlnou cyklotrasu s parkom Muszyny sme mali dostavať my ale akosi nevydalo.
Vyrážame teda na slovenskú časť cyklotrasy. Asi po 500 m sa napojíme na starú asfaltku, ktorá nás po pár kilometroch dovedie na šotolinou ubitý chodník, ktorý sa zrazu zdvihne ako stena. Zosadáme a miestami v 30% stúpaní aj tlačíme.
Janko sa upokojuje nádejou, že toto bude asi nástup na nejaký MTB singláč. Dôvodím mu, že Eurovelo má byť pohodová a bezpečná cyklotrasa pre rodiny s deťmi.
30% stúpanie nás dovedie k štátnej hranici. Spoznáte to na prvý pohľad podľa 3 vecí:
- Končí rozbitá šotolina a začína znova pevná cyklotrasa
- Na druhej strane je odrazu podivne veľa ľudí, najmä rodín s deťmi
- Opäť sa objavilo značenie a infraštruktúra
Muszyna park, čo sa to so Slovenskom stalo
Hore stretávame poľského bajkera s deťmi. Na hranici sa otáča naspäť domov. Ďalej na Slovensko s deťmi už nejde. Načo. To tu takto slováci zrobili. Namiesto cyklomosta. Dali sme reč:
„Zrozumieć. Zarówno Słowacja, jak i Polska otrzymały taką samą kwotę z Eurofunduszy. Tutaj też jest skradziony. Ale to nie to samo. Najpierw zostanie zbudowana ścieżka rowerowa, a jeśli cokolwiek zostanie, zostanie skradziona. Ale na Słowacji najpierw jest kradziony, a gdy coś zostaje, odbudowuje się.“
Poliak sa snažil vtipne reagovať:
„U nás sa tiež kradne. Ale najprv sa buduje a ak niečo ostane tak to sa rozkradne. Ale u vás sa najskôr rozkradne a keď niečo ostane, potom sa čosi postaví.“
A tak poliaci postavili skvelú cyklotrasu a dva mosty cez Poprad a slováci zatiaľ ubili šotolinu v 30% svahu a napojili ju na staré socikovské asfaltky. Hádajte kde začína slovenská hranica?
Nečudo, veď jedným zo symbolov Slovenska je zbojník, Juraj Jánošík. Máme to v DNA. 🙂
Namiesto toho, aby sme sa ako krajina v 21. storočí z Európy poučili ako využiť zdroje pre prospech všetkých, radšej organizujeme vatry zvrchovanosti a preskakujeme ich s valaškami. Asi aj to treba aby sme si trochu zdvihli národné sebavedomie.
Muszyna
V Muszyne to človeku docvakne naplno. Park v Muzsyne ťa prekvapí pohodou a životom. Minizoo, vodné plochy, parkové úpravy, rozhľadňa, všade džavot detí, plno ľudí, domácich aj turistov ale hlavne: Všetci v pohode, relaxujú, bavia sa, sú príjemne naladení. Miesto pre ľudí. Kedysi okrajové mestečko, dnes oáza pohody. Všetko vďaka Eurofondom.
Ja tu žijem
Pri parku vidím staršieho pána zametať lístie na chodníku. Pýtam sa, či je to jeho práca: „Nie“, odpovedá: „Ale ja tu žijem a chcem tu mať pekne.“ Usmeje sa.
Často mám ten pocit, keď prídem s poľskej strany na Slovensko. Akoby som vstúpil do Šedého kráľovstva v tej Pyšnej princeznej. Do krajiny, kde sa nesmie spievať a ľudia sa nesmú radovať. Všetci sú iba na niečo nasratí.
Spomínam si na típka v maskáčoch, ktorého som stretol pod Tatrami, keď si odpľúval priamo pred Kauflandom. Bolo to dosť nechutné. Keď som mu povedal, že by ten bordel robiť nemusel, kukol na mňa a utrúsil: „Ďalší paštikár, že si ty z Bratislavy?“
Šak, keď to EU zaplatí, niekto to vyčistí.
Rozdiel vidíš hneď
Dáme si zmrzlinu a pohár pivka v parku v Muszyne. Platba kartou v stánku? Nie je problém, chcete v zlotých alebo euro kurz? Milá usmiata baba nám naberie riadnu porciu zmrzliny a donesie s obrúskom.
Vedľa nás sedí pár seniorov s kávičkou na stole. Ide z nich pohoda. Všade plno rodín s deťmi. Užívajú si zákutia, minizoo aj chodníčky. Rozhľadňa (mimochodom bezplatná) je skoro stále plná, Sú z nej skvelé výhľady na celý park i hrad, ktorý práve obnovujú. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že všetko je tu akési upratané a funkčné, nič pre snobov ale pre bežných ľudí.
Starina
Naspäť sa rozhodneme ísť po slovenskej strane. Prechádzame starou asfaltkou cez Legnavu a Starinu.
Prvého človeka na slovenskej strane stretneme až po 12 km. Jirka kuchtí vo vodáckom kempe v Malom Lipníku. Chodia sem na splavy z Čiech každoročne. Je tu krásne a Poprad sa úžasne splavuje. Ponúkne nám pivo. Eurovelo 11 z Malého Lipníka do Muszyny prekvapila.
Epilóg
Zastavíme sa až na námestí v Starej Ľubovni v pivárni. Rád sem chodím. Čapujú tu dobrú zásaditú Plzeň a veľmi chutne varia. Menučko 5,10 tiež poteší. Dnes padla voľba na boršč a bravčové medailóniky v horčicovej omáčke. Jedlo nám však zukrutnila miestna aktivistka, zberateľka podpisov za pád vlády. Tiež zbierala podpisy od dôchodcov. Pristavil sa pánko a pokárala ho, že ešte nepodpísal.
„Áno, určite podpíšem, len som nevedel kde.“
„A daj podpísať aj celej rodine a každému, koho stretneš.“
Pánko nakladá. Veď toto sa už nedá. Banka ho uháňa, lebo 4 roky „zabudol“ splácať pôžičku. Ale koľko on už v živote odrobil? A takí ukrajinci? Nič pre Slovensko nerobili a dostávajú tak ako on. A on má splácať. A z čoho? Aká je to spravodlivosť. Mlčím. Teta aktivistka nakladá tiež. Že vraj v Bratislave sa vyvaľujú v mercedesoch na námestiach tisíce opitých ukrajincov, nič nerobia, len peniaze berú. To už mlčať nemôžem.
Opatrne sa pokúsim pani naznačiť, že by nemala rozširovať takéto klamstvá a táraniny. Nenávisti, neprajnosti a závisti je na Slovensku aj bez toho dosť. Pánovi sa snažím naznačiť, že je to len pomoc vojnovým utečencom, ktorých bombardujú.
„Nikto ich nebombarduje, sami si za to môžu“, kontruje militantný pán.
Skúsim inak, ak by nás rusi napadli a začali bombardovať, tiež by sme chceli, aby nám susedia pomohli.
„Rusi by nás nikdy nenapadli.“
Reagujem: „Veď už nás raz okupovali.“
„Kedy? Kde?“ pán zvyšuje hlas.
„V 68 a boli tu dvadsať rokov?“, opatrne hlesnem.
„To neboli Rusi ale Poliaci, ….“
Viem, že je čas pratať sa. Pán sa dostal do emočnej vývrtky. Rozhodli sme sa debatu okamžite ukončiť a zaplatiť.
„Ty si tiež vydarený, určite nejaký liberálik, premúdrelý paštikár z Bratislavy.“ schytávam to dnes už druhý krát. Liberál áno, ale čo majú furt s tými paštekami? Veď ja ich nemám rád. Mám rád zubáča.
Urýchlene odchádzame. Ani si nestihneme všimnúť, že nám naúčtovali čosi navyše. Nechávame euro dýško s pocitom, že tu sme boli (bohužiaľ) naposledy. Ach Slovensko krásne, kam sa to rútiš? A kde to bude mať koniec? Kladiem si otázku, či je dobrý nápad dovolenka na Slovensku, ak pre miestnych ľudí je prijateľnejší rus v tanku ako turista z Bratislavy. Ale na základe jednej skúsenosti predsa nemožno generalizovať. Náladu nám napraví až návšteva Ľubovnianskeho skanzenu a hradu.
Eurovelo 11
O to kontrastnejšie poznanie je, že prejdete iba pár kilometrov do Poľska a prídete do iného sveta. Zázemím, pohodou i atmosférou. A to som vlastne chcel napísať, navštívte Muszynu a prejdite si Eurovelo 11 z Malého Lipníka do Muszyny a možno aj ďalej na Krynicu. Zaujímavý je aj druhý smer na Mníšek nad Popradom a Piwniczna Zdrój. Najmä ak svieti slnko, tak je okolo rieky Poprad krásne.
