Strach je prirodzená ľudská reakcia, má nám pomôcť vyhnúť sa nebezpečenstvu a zabezpečiť nám dlhší pobyt na tomto svete. Preto je správne báť sa aj vírusu COVID-19, tento strach by nás mal motivovať dodržiavať bezpečnostné zásady odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou a rešpektovať opatrenia schválené na národnej úrovni.
Mňa však zaujalo, že od tohto strachu sme oprostení u iných zabijakov, ktorí nás tu už roky kynožia po tisícoch. V posledných dňoch som sa teda pošpáral v databázach Eurostatu, aby som zistil, čo je najväčšia metla Slovákov a ako by sa musela súčasná epidemiologická situácia zhoršiť, aby korona vírus uzurpil trón.
Takže posledné prieskumy úmrtnosti v rámci Slovenska sú z roku 2017, zdroj je databáza Eurostat, zostava Causes of death – deaths by country of residence and occurrence „hlth_cd_aro“.
Najviac slovákov zomiera na kardiovaskulárne ochorenia, to máme 24 266 mŕtvych ročne, z čoho Ischemická choroba srdca zabíja v 13 723 prípadoch a infarkt 2 612 prípadoch, na druhom mieste je to rakovina – 13 743 mŕtvych ročne, z toho prevažuje rakovina hrubého čreva, čo je 1 978 mŕtvych. Na bronzovom podstavci sú respiračné ochorenia – 3 673 ročne, hlavný podiel 2 285 má zápal pľúc.
Treba poznamenať, že sa výrazne nevymykáme z celosvetového priemeru:
Takže zabijakom Slovákov je určite Ischemická choroba srdca, infarkt a rakovina hrubého čreva, to je dokopy 18 313 obetí ročne, t.j.
50 obetí denne
50 otcov, matiek, dedov, babiek, synov, dcér, bratov, sestier, švagrov… Žiadna panika, žiadne hľadanie vinníkov, žiadne štátne opatrenia, všetko pekne v tichúčku, 50 smútiacich rodín denne akceptuje, že tata veľa pil, brácho si rád zajedol, sestra bola na sladké, strýko bol tuhý fajčiar a všetci sa tak akurát prešli z domu do obchodu, keď niečo v špajzi pochybilo.
Tak mi napadlo, keby na titulke novín každý deň vyšlo hrubým paličkovým písmom „HROZNÁ TRAGÉDIA 50 MŔTVYCH!!!“ a nasledovala by dvojstrana s názormi expertov, analýzami vedcov, špekuláciami, predikciami a anketami prečo sa to muselo stať.
Deň za dňom rovnaká tragédia, rovnaká správa, dožadovali by sme sa okamžitých riešení, zomkli by sme sa, cítili by sme rozhorčenie, hnev, strach a ľútosť?
A keby vyšla senzačná správa „VAKCÍNA ODHALENÁ:
OBMEDZTE NA MINIMUM MÄSOVÉ POLOTOVARY, ČERVENÉ MÄSO, TUČNÉ MLIEČNE VÝROBKY, VAJCIA A CUKOR, NEFAJČITE A NEPITE ALKOHOL, ZVÝŠTE PODIEL VLÁKNINY A ZAČNITE ŠPORTOVAŤ“,
vyrazili by sme do obchodov a nemilosrdne vybrakovali regále s ovocím, zeleninou a celozrnnými potravinami? Zaprášilo by sa po neochutených ovsených vločkách rovnako ako dnes po rúškach na ústa? Stala by sa stránka Reštartnisa najnavštevovanejšou platformou združujúcou najväčších bojovníkov proti bezprostrednej smrteľnej hrozbe propagáciou aktívneho životného štýlu?
Strach je namieste, bojme sa, ale naučme sa báť aj chorôb, ktoré si spôsobujeme sami. Bolesť, ktorú zanechajú, nie je o nič menšia ako bolesť po obetiach exotického vírusu, živelnej katastrofy alebo teroristického útoku.
Epidémia korona vírusu prejde, dúfajme, že následky budú minimálne, ale spomeňme si potom, že je tu aj iná epidémia.
Už roky na ňu poznáme liek a aj tak si denne vezme okolo 50 životov… …ale pekne v tichúčku, a nikto nepanikári…
