Značenie metra v Barcelone
Pohybovať sa v Barcelone, znamená využiť efektívne integrovanú hromadnú dopravu. Ale doprava v Barcelone a najmä metro majú oproti Bratislave svoje úskalia.
Čau sused, kde si bol? Som ťa dlhšie nevidel.
Pár dní v Barcelone.
A ako bolo?
Super, skvele.
A prečo si tam neostal, keď tam bolo tak skvele?
Kostrou dopravy v Barcelone je metro, často previazané s regionálnymi vlakmi, autobusmi i lanovkami. Dopravu zabezpečuje viac spoločností a pokiaľ nechcete zažiť komplikácie, kúpte si celodenné lístky Hola Barcelona. Predávajú 1 až 5 dňové a naozaj sa vyplatia. Máte s nimi neobmedzené cestovanie verejnou dopravou v Barcelone počas 2 dní (48 h) až 5 dní (120 h) po sebe od prvého štiknutia.
Lístok platí pre jednu osobu na metro a autobus (TMB), železnicu (FGC, zóna 1), lanovky Montjuïc a Vallvidrera, električku (TRAM) a prímestské vlaky v zóne 1 Rodalies de Catalunya.
Barcelonské metro nie je hocijaké, má aj svoje nedostatky. Ak chcete využiť metro v Barcelone z letiska a na letisko, musíte si kúpiť extra lístok za 5,10 eur jednosmerne. Prechádza totiž viacej zón. To by sa vám v Bratislave stať nemohlo. Žiaden extra lístok v Bratislave na metro nepotrebujete.
Tip: Z Barcelonského letiska však jazdí špeciálny autobus 46, na ktorý celodenné lístky platia a privezie vás pohodovo do centra i zastávok, z ktorých môžete bez problémov kamkoľvek prestúpiť.
Barcelonské metro má veľa pikantností. Aby som išiel v duchu dnešných slovenských trendov (zlá EU) pokúsim sa byť značne kritický. Hneď po prvom vstupe do metra temer 2 minúty oproti časomiere meškalo. Porucha. To sa vám v Bratislave nemôže stať. V Bratislave si poruchu metra nepamätám.
Už pri prvom prezeraní mapy metra musí našinec skríknuť: „Kto sa má v tej spleti kurňa vyznať?“ Barcelonské metro má totiž 12 liniek, náväzné vlaky a lanovky a 186 staníc. Linky sa na rôznych miestach križujú. Niektoré i viackrát. Pri vstupe do metra je síce všade prehľadná mapa a automat na lístky ale predsa: „Praha má tri linky, Rím päť a tým kataláncom nestačí dvanásť?“
Pri hľadaní prestupnej stanice zažívame prvý deň čistý chaos. Také niečo by sa v Bratislave stať nemohlo. U nás je všetko jasné a prehľadné. Nemáš problém rozhodnúť sa, kde nastúpiť a kde vystúpiť z metra. A pritom nám stačí o 12 liniek a 186 staníc menej. Sme hospodárnejší.
Slovensko nám dáva oproti Barcelone aj pocit mladosti. Počas 5 dní sa nám v Barcelone viackrát stalo, že niekto vstal a uvoľnil nám miesto. „To sme už takí starí?“ Ozve sa na pol huby temer sedemdesiatročný Janko a miesta zväčša slušne odmietne. V Bratislave tento pocit staroby nemáme. Tu všetci bojujú o svoje pozície a pocit mladosti vám spolucestujúci radi doprajú.
Dalo by sa ešte veľa zrovnávať. Vlaky chodia nehanebne často. Ani sa nestihnete na stanici zorientovať. Tiež mnohé stanice Barcelony nemajú pri kratších výstupoch eskalátory, iba výťahy pre hendikepovaných. V Bratislave sme opäť oproti Barcelone mysleli na všetko. Kamarát v Projektovom ústave dopravných stavieb mi už v roku 1986 ukazoval, ako máme všetko precízne naplánované. A veru. V Bratislave dodnes neexistuje ani jedna stanica metra bez eskalátorov alebo vyriešeného bezbariérového prístupu.
Ale dosť o metre.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo využiť v Barcelone auto sú pláže a hory. Najmä tie okolo kláštora Montserrat. Áno, chodia aj vlaky ale prestupy a časové prestoje väčšinu ľudí od výletov odradia. Po nie najlepších skúsenostiach z komunikácie s autopožičovňami v meste na priamo, rozhodli sme sa využiť radšej internetový vyhľadávač Discover Cars, ktorý nám prehľadal viac ako stovku požičovní a ponúkol skvelú Fiat Pandu 🙂 na týždeň za 144 eur. Deal pre nás.
Prečo som sa cítil v Barcelone skvelo? Aj doprava o mnohom napovie. Funguje a žije. Ale najväčší rozdiel ani tak necítim v technológiách, či historických pamiatkach ale v ľuďoch. V Barcelone sa metro usmievalo. Vidieť tu oveľa viac usmiatych ľudí ako u nás. Na stanici sme sa spýtali SBS-kára na vlak. Nečakané. Usmial sa a odviedol rovno ku vlaku. Väčšina ľudí tu bola príjemná, ochotná, ústretová, tolerantná a ohľaduplná.
Celé mesto pôsobí kozmopolitne a multikulturálne. Miešajú sa tu národy, kultúra a zvyky. Je radosť spoznávať tie kultúry napríklad cez jedlá. 🙂
Keď sme sa bavili s domácim o Slovensku, prejavil veľký záujem ísť sa k nám raz pozrieť. Rád cestuje a spoznáva a na Slovensku ešte nebol. So záujmom počúval aké máme pekné hory, rokliny, cyklotrasy a nielen Tatry. Tiež ako funguje večerný život v mestách. A nielen v Bratislave. Zaujali ho naše reči o Poloninách i Krupinskej vrchovine.
Nad stolom mal nástenku. Pozdravy od hostí z Talianska, Turecka, Poľska, Francúzka, USA i Kolumbie. Je superhostiteľ. Snaží sa vyjsť každému maximálne v ústrety. Tvrdí, že sa to vypláca, lebo ľudia sa vracajú, nechávajú dobré referencie a má stále plno.
Komunikácia so slovenskými ubytovateľmi je občas iná. Posledne nám jeden majiteľ penziónu vyplakával, ako sa nič nedá. Celý čas nasupený, nadával na turistov, na EU, na Bratislavských paštikárov (aj my sme z Bratislavy), na vládu, na všetko. Kuriózne jeho ubytovanie bolo v strede Slovenska drahšie ako to v Barcelone. Cudzie nechceme a svoje si nedáme. Nakoniec sa nám pokúsil naúčtovať dve večere navyše.
Máme krásnu krajinu. Ale namiesto toho aby sme spojili sily, zveľaďovali región, spoluprácu a rozvíjali turizmus, radšej hejtujeme, plačeme a nadávame. Čaká nás ešte dlhá cesta. V poslednom roku akoby som prestával rozumieť krajine v ktorej žijem.
Áno, v Barcelone bolo skvele. Pamiatky, história, paella, víno, more, turistika,… Ale najmä, dobre som sa tam cítil. Príjemne a slobodne. Ale občas je lepšie doma o tom nehovoriť. 🙂
