Blíži sa leto a rodinná rada zasadla. Kam a kedy? 5 ľudí, 5 nápadov, snažíme sa ulahodiť všetkým, hľadáme kompromis. Ja si prosím slnko, muž hory a deti more vhodné na šnorchľovanie. Výber padol na Taliansko. Dolomity, Tre Cime. Dovolenka pod Cortinou. Skoro všetko splnené až na to more. 🙂
Týždeň vylihovania a nič nerobenia sa skončil a my sme sa vybrali na dobrodružnú jazdu do Dolomitov. Vyrážame okolo desiatej. Náš cieľ bola Cortina d‘ Ampezzo. Už poobede vybaľujeme náš stan. Sme zohratý tím, 30 minút a už sme komplet ubytovaní.
Popŕcha, teda prší. Ale v týchto horách je aj dážď ukľudňujúci. Našťastie do pol hodiny prestáva pršať a my sa vydávame na náš prvý cieľ:
Lago di Braies
Väčšinou sa človek až k jazeru nedostane, ale keďže my vyrážame až na večer, nemáme žiadny problém, parkujeme priamo pri ňom. Farba jazera je nádherná. Obišli sme celé jazero, ľudí takmer nikde. Vychutnávame si tú celú krásu takmer sami.
Na brehu jazera máme piknik, hádžeme žabky, užívame si horský vzduch a konečne chlad, ktorý nám pri mori chýbal.
V kempe Cortina d‘ Ampezzo
Kemp Cortina d‘ Ampezzo je krásny, čistý a dobre vybavený. Ľudia sú ohľaduplní. O desiatej je večierka a my sa snažíme spať, pretože budíček máme nastavený skoro ráno. Deťom sa podarilo prasknúť matrac, preto spia takmer na zemi. No ale čo už. Iná možnosť nie je. Naše dievčatko berieme k sebe na jeden matrac ale v tom momente sme si s manželom na sto percent istí, že sa nevyspíme. Vždy v noci bojuje so sedemhlavým drakom a obíde celú zemeguľu.
Vstávame. Je päť hodín ráno. Tešíme sa. Chceme dosiahnuť náš vytúžený cieľ – Tre Cime. Chceme byť prví, aby sme mohli parkovať priamo pri chate Auronzo v nadmorskej výške 2326 metrov nad morom. Raňajkujeme až v aute, počas jazdy. Naše auto zvláda veľa ale prvýkrát sa premenilo na kuchyňu.
Tre Cime
Vystupujeme z auta. Trochu zima. Desať stupňov. Nie, nie je zlé počasie, len zle oblečený turista. A tak predvádzame náš štandardný rituál obliekania a vyzliekania.
Prvá zastávka je pri pamätníku padlým v 1 svetovej vojne. Míňame kostolík a nevieme spustiť oči z monumentálneho masívu. Mraky sa pomaly rozostupujú, slniečko vystrkuje svoje lúče a my sa pomalým tempom presúvame k chate Lavaredo vo výške 2345 metrov nad morom.
Nezastavujeme. Tešíme sa na to, čo bude. V sedle Patternsattel sa rozhliadame a vidíme jednoduchú a krásnu cestu smerom ku chate Rifugio Locatelli. Tá je vo výške 2320 m nad morom. Lenže manžela upútalo úplne niečo iné. Šliapeme do strmého kopca, cieľ neistý.
Dolomity hike
Okolití turisti s ferratovým výstrojom nám napovedajú, že v blízkosti budú ferraty. Dorazili sme k dieram v skalách, načo naša Andrejka skonštatovala: „Aha aj oni majú jednodierku“.
V skutočnosti ide o bunkre z čias 1.svetovej vojny. Preskúmame ich dopodrobna a s otvorenými ústami sledujeme turistov vstupujúcich na ferratu do skalného masívu. Už teraz vieme, že to bude náš ciel‘ v budúcnosti.
Chceme sa vrátiť’ na pôvodnú cestu ale upúta nás trail tesne pod skalným masívom. Manžel nás ukľudňuje: ,,neboj to je v pohode.“ Už viem, že upokojoval hlavne sám seba. Cesta bola bezpečná ale náročná, plná hliny, šutoliny, drobných kamienkov a veľkých výšok, ktorých sa manžel bojí.
Cesta ku chate, ktorá mala trvať 30 minút trvala 1 hodinu a 30 minút. Nevadí, času máme dosť. Celou cestou sa neustále obzeráme na monumentálny masív Tre Cime (Najvyššia Cima Grande má bez metra tritisíc metrov). Deti si už prerozdelili komu ktorý masív patrí. Trasa bola nakoniec výborná. Outdooré ihriská sú vždy super. Konečne prichádzame ku chate Rifugio Locatelli. Ľudí ešte nie je veľa, našťastie sme začali šliapať už skoro ráno.
Rifugio Locatelli
V nadmorskej výške 2438 metrov nad morom si slastne vychutnávame pivko, deti klobásku a čokoládu. Máme šťastie, sedíme pri stole v prvej rade, máme výhľad na Tre Cime. Celú atmosféru dokonale dopĺňa slnečné počasie.
Oddýchnutí, zrelaxovaní sa púšťame na cestu do doliny. Ešte teraz nám v ušiach znejú zvuky zvonov, ktoré mali na svojich krkoch voľne pasúce sa kravičky. Andrejka sa nevedela vynadívať. Hladkala ich, fotila ich, pozorovala. A neskutočne sa tešila. Načo zoologická záhrada, stačí nám ísť do prírody. Nechcela odísť, nasilu ju ťaháme.
Okolo masívu Tre Cime
Obchádzame celý masív, prechádzame okolo miesta, kde v minulosti pravdepodobne vyvierala láva. Aďka opäť skonštatuje ,,to je ako na Šomoške“. Uvedomuje si, že to naše Slovensko je tiež krásne.
Dolomity majú výhodu vo svojej majestátnosti. Tá Vás pohltí. Približne o jednej sme na štarte, schuti sa naobedujeme na chate Auronzo. Máme 11,4 km v nohách a sme 4 hodiny a 50 minút na ceste. Pre nás úplná pohoda, krátka prechádzka. Sadáme do auta a ideme do kempu. Deti zaspali za 3 minúty. Aďka pokračuje v spánku aj po preložení do stanu. Ani jej nevadí, že nafukovačka je vyfučaná.
Do druhej časti: Lago di Sorapis
