1 diktátor, 2 rybníky, 3 hnojiská, 4 srnky, jedna divá sviňa
To je viac, ako bolo v pláne na Tri krále. Ivan ma už týždeň láme ísť s ním behať snežný trail. Keď však vidím jeho časy, obchádza ma väčší mráz, ako vonku reálne hrozí.
Tri krále začali excelentne. Kto nevidel Chaplinov film Diktátor, nemal by zaváhať. Je ako výborné víno. Čím starší, tým aktuálnejší. Natočili ho v roku 1940 a aj dnes má čo povedať. Plán bol jasný. Telkovanie, potom bajk. Demokracia v hlave však pripustila aj iné názory. Odstroj stromček (znamená vyžer salónky), zavolaj Paľovi (znamená zabehni na pivo a pokec), sadni si za komp a urob niečo (znamená daj kávičku, brouzdaj v teplúčku po internete), alebo pomož Hanke s obedom (znamená zakúr v krbe a vykašli sa na všetko).
Starý bajk v garáži veľmi po treku nekričal, práve som sa jedného skvelého zbavil. Kričala však obava.
Pozn. Obava t.j. strach, stiesnenosť spôsobená očakávaním voľačoho nepríjemného, zlého, nebezpečného, v mojom prípade postaviť sa po vianociach na váhu. Brucho aj stehná už cítim.
Tri krále 12,20
Sebadisciplína nakoniec vyhrala a ja, naobliekaný v štyroch vrstvách čohokoľvek, čo ostalo po včerajšku suché, sedím na bajku. Poučený z minula, vyskúšal som aj ladviňák. Poučený z minulého fotenia som ho okamžite vyzliekol. „Takto ma nikto neuvidí.“ V tej emócii úplne zabúdam na návleky. V lete je odvetrávanie tretier super, ale v zime, keď sa postavíš do blata a potom do 20 cm snehu…. Kam? Zavrhujem ambiciózne ciele ako Marhát, Tríbeč. Hanka robí francúzske zemiaky a chcem ich teplé. Vyrážam s jasným plánom. Hodina a dosť – kam ma oči povedú. Idem do chotára. Kecy, že horák je lepší, lebo viac srandy, kontakt s prírodou, či ticho si odpustím.
Tri krále 12,30
Nelením som na Štitárskom rybníku. Zamrznutom. Opustenom. Cestou míňam zazimované jablčné sady a s nostalgiou spomínam, ako sme pri jednom orechu pred pár rokmi našli v ukrutnej zime opusteného priviazaného psíka o strom. Bol nepričetný od uzimenia a strachu. Našli sme mu vtedy pána. Vianoce by mali byť sviatky pokoja a mieru, ale niektorí ľudia, ktorí obdarúvajú svoje ratolesti kreatívne živým tvorom sa neskôr chovajú ako divé svine. PArdon, nechcem divé svine urážať. Mimochodom tiež ich v chotári máme. Zopár. Viem to, našiel som stopy pred pár rokmi na bežkách. Dnes? Našinec bude musieť na bežky asi zabudnúť.
Tri krále 12,50
Bodok. Rybník. Tu je živo. Odhřňajú sa hneď tri ľadové plochy. Poobede tu bude iná trma vrma. Zamrznutý rybník je vlastne taká sociálna inšitúcia. Ako kostol, krčma. Miesto, kde sa celá dedina stretáva. Užívam si to, Hľadám ideálne trasy. Sneh, ľad, mám prehustené pneumatiky. Ak chcete zažiť pohodovú jazdu po oráčine zabudnite na tlakovanie 5 ATM. Vaše plášťe musia byť priľnavé, prispôsobivé, jazda musí byť zážitok. Adrenalín a endorfíny. Ticho a koncentrácia. Si len sám so sebou. Krása. Príroda. Všetko spolu. Predvčerom na Bojnej okolo mňa prebehlo 12 srniek. Veľkých ako kravy. Vôbec sa nebáli. Šéf – ich vodca – vyhodnotil, že nie som nebezpečný. Prvé skupinu 4 srncov stretávam pri Obdokoveckom hnoji. Vedie k nemu krásny stupák a na konci ťa čaká len jedno. Hnoj.
Tri krále 13,20
Prudím už smerom na Ripňany. Asfaltka. Nekonečná nuda. Iba šlapať. V strede našťastie nájdem odbočku na poľnú cestu. Kam ide? Neviem. Neváham. Príležitosť predĺžiť si tento nádherný čas. Našťastie poľovníci sa starajú. Vo vyjazdených koľajach idem celkom v pohode, zatiaľ bez pádu. Prvé krmítko, plné, druhé krmítko, plné, posed prázdny. Dobrá robota. Ďalšie tri kiláky za mnou. Mal by som kúpiť zas nejaké srnčie stehno. Divina je vôbec najlepší zdroj bielkovín. Najkvalitnejšie mäso.
Tri krále 13,50
Práskol som 5 km po roliach a znova som tam, kde predtým. Obdokoveckú cestu mám rád. Múdri ľudia na nej vysadili neskoré hrušky a ak už máte po 80 kilákoch dosť, zrelá hruška v novembri dobre padne. Objavujem ďalšiu odbočku. Nohy mi už fakt odmŕzajú. Som pako. Nenosím návleky, hoci mám troje. Vždy je to rovnaké. Daň za to, aký som. Impulzívny, nedôsledný, hrrr na to. Odbočujem. Viem že by tu mala viesť krížna spojka na Lužany. Ušetrím 5 km. Je to kratšie a zábavnejšie. Ešte som tade nešiel. Príležitosť. V diaľke vidím farmu a nový hnoj. Úplne nový obrovský hnoj. Vôňu hnoja na poli milujem. Každý hnoj má inú estetiku, inú mystiku, ale najmä inú vôňu. V tej kose cítite prirodzené teplo. Spätosť. Musíte zastaviť a fotiť. Tak, ako Jano musí fotiť zbúraniská a betónové skládky, ja fotím hnoje. Mám ich rád. Zrazu to vidím. Vrchol dnešného dňa. Rozritá zem, preváľaný sneh, nezameniteľné stopy diviačích výkalov. Jasne. Tuto bol diviak. Zavriem oči. Vidím ho. Je to naozaj? Alebo len predstava? Pelech je skutočný. Keď som bol veľmi malý, v Zliechove ma raz nabral baran na rohy. Odvtedy mám rešpekt. Voči diviakom, medveďom a verte, ak stretnete dobre vypasené srnce aj voči nim.
Tri krále 14,30
Plánovaná hodina sa pretiahla na dve. Neľutujem. Dorážam na hlavnú cestu. Asfaltku. Nuda. Jeden kopec a som doma. Pozerám na GPS , šľapem krkolomnou rýchlosťou 21,7 km/h. Po tejto ceste som už šľapal aj 51 km/h. To keď ma naháňala búrka. Skvelý motivátor.
Tri krále 14,40
Francúzske zemiaky sú hotové a teplé. K tomu cesnaková polievka. Hanka je proste poklad. Je fajn, ak máte s kým žiť. Už len sprcha a teplý gauč.
Zhrnutie:
V každej manažerskej príručke vás naučia, že na záver akýchkoľvek preslovov a tirád treba urobiť manažerské zhrnutie. To preto, aby ľudia pochopili, čo ste im vlastne chceli povedať. Tu je:
Bicyklovanie na snehu je krásne.
Príjemný deň.
Ďalšie články autora:
[pt_view id=“ba10204a57″]
