Ak chceš byť na Malte mimo davy ľudí, iba sám zo sebou, vyraz do pobrežnej dedinky Hat Dingli. Nie, nie si v Doveri, hoci to tak vyzerá. Hneď za dedinou objavíš pobrežné útesy, ktoré všetci nazývajú Dingli Cliffs. Maltu zaradili do mojich neočakávaných topov.
Hat Dingli
Doprava autobusom do dediny je nenáročná z ktorejkoľvek časti ostrova. Stačí sa vyviezť do centra Rabat, ktoré je vstupnou bránou do historickej citadely Mdina. V súčasnosti je hlavným mestom Malty Valletta, ale pôvodným hlavným mestom krajiny bola práve stredoveká Mdina. Odtiaľ je do Dingli autobusom (56) iba kúsok.
Treba vedieť, že lístky na autobus sú prestupné a platia 2 hodiny. Stačí ich ukázať šoférovi.
Dingli Cliffs Malta
Predpokladá sa, že názov pochádza z mena anglického rytiera Rádu svätého Jána, Sira Thomasa Dingleyho, ktorý tu vlastnil veľa pôdy. Množstvo artefaktov z rímskej éry a z čias Feničanov.
Útesy siahajú od Bahrije až po oblasť Munqar. Ja som sa však uspokojil s 8 km úsekom od Hat Dingli až po mys Siġġiewi s archeologickým náleziskom z doby bronzovej.
V okolí Dingli Cart Ruts/Clapham Junction nájdete aj niekoľko prehistorických lokalít s nevysvetlenými paralelnými dráhami v skale s niekoľkými megalitickými jaskyňami.
Hiking Dingli
Existujú dva spôsoby, ako útesy zažiť.
Ten prvý je nenáročná prechádzka po hornom chodníku nad útesmi. Mimoriadne atraktívna práve v mimosezóne. Nenájdete tu živej duše a nie je tak teplo. Mal som nutkanie vrátiť sa sem viac krát. Kvôli svetlu. Počas západu slnka tu musia byť fotky skutočne magické. Západ slnka na pozadí modrého mora a tieňov ponúka každú minútu inú scenériu.
Druhý spôsob vyžaduje kvalitnú obuv a trochu odvahy. Chodníky po útesoch spomalia vašu rýchlosť tak na tretinu. 🙂
Dobrou správou pre tých lenivejších je, že okolo celých útesoch chodí v polhodinovom intervale autobus 201. 🙂
Na dobrú večeru
Hneď prvý chlapík, ktorého som na útesoch stretol čosi zbieral. Dal som sa s ním do reči: „Že vraj slimáky, že na večeru!“
Traily Dingli cliffs
Útesy majú vlastne tri terasy. Tá horná, turistická a pokojná s chodníkom je zhruba 220 m nad morom. Je však najnudnejšia. Nič nevidíš.
O terasu nižšie (asi 100m nad morom) zažiješ oveľa väčší adrenalín. Väčšina chodníkov je označená „zákaz vstupu, privát“ ale v podstate si tam miestni Malťania urobili záhradkársku kolóniu.
Tretia úroveň k hladine mora je temer nedostupná. Aspoň ja som nenašiel cestu.
Autentická Malta
Čo sa týka pobrežných trailov som rozmaznaný. Formentor na Mallorke, kaňony Sardínie, či Risco de Famara na Lanzarote. Chvíle samého so sebou milujem. Niekoľko hodín túlačky po útesoch považujem za jeden z mojich topov mimosezónnej Malty. Tak odlišný od Vallety a jej troch miest, pubov, diskoték a komercie až to bolí.
A ak pritom radi fotíte, toto si jednoducho nemôžte nechať ujsť.
Útesy ponúkajú majestátny pohľad nielen pri pohľade z lode, ale tiež zhora. Výhľady s terasovitými poľami na otvorené more a neobývaný ostrovček Filfla sú úchvatné. Útesy síce nie sú vysoké (na najvyššom bode cca 253 m n.m. nájdete kaplnku Márie Magdalény) ale pôsobia ako prirodzené pevnosti ostrova, pretože málokto by sa po nich dokázal vyškrabať k ostrovu zo západu, vzhľadom na ich impozantnú výšku.