Vyrážame objaviť Kršlenické skaly a Plavecký Kras: Deravá skala, Mon Repos a Kršlenica.
Plavecký Mikuláš
V skorom jarnom období začíname pri kaplnke sv. Floriána v obci Plavecký Mikuláš, okres Malacky. Stredom obce vyrážame po zelenej turistickej značke a máme v pláne navštíviť prírodnú rezerváciu Kršlenica. Tak poďte s nami aj vy a možno vás navnadíme na túlanie sa touto prírodou.
Rezervácia je súčasťou CHKO Malé Karpaty a na jej území platí 5. stupeň ochrany. Tvorí ju krasová Mokrá dolina a priľahlé horské svahy s unikátnymi zoskupeniami brál, ktoré sú najrozsiahlejšie v rámci Malých Karpát. Vyznačuje sa početnými krasovými javmi, ako sú jamy, priepasti a jaskyne. Vyskytujú sa tu aj niektoré vzácne druhy fauny a flóry. Kršlenica je vyhľadávanou lezeckou oblasťou. (wiki)
Miestny potôčik Libuša nás sprevádza po obci. Keď míňame domy už naozaj v malom počte, po ľavici nás upúta pohľad na skalnaté bralá-vrchy prírodnej rezervácií a lezeckú oblasť v jednom.
NPR Kršlenica začína na konci obce v pohorí Malých Karpát v podcelku Pezinské Karpaty Bratislavského kraja. Milovníci prírody, turisti a aj lezci obľubujú tieto miesta.
Lurdská kaplnka


Kráčame v pohodovom tempe veľmi jemným stúpaním až k Lurdskej kaplnke z roku 1923.Jednoduchá kupolovitá stavba zapustená do svahu. Oltár kaplnky je stvárnený ako lurdská jaskyňa. Nad vchodom sú iniciály zakladateľa s letopočtom vzniku v tvare F. M. H. 1923. Kaplnku dal postaviť richtár Mikuláš Foltinovič u šaštínskeho staviteľa Hikla a jeho syna. Založil tradíciu omší v prírode pri kaplnke, ktoré sa tam konali 15. augusta. O kaplnku sa starali potomkovia rodiny. Neďaleká sa nachádza aj tabuľa s informáciami o Plaveckom krase, kde sa nachádzame. Tabuľa nás zaujala a poskytuje nám pár nových poznatkov.
Deravá skala
Pokračujeme cca 1,3 km a potom sa odkláňame sa z hlavnej cesty vpravo. Stúpame hore do kopca cez kamenné schody. Potom už len vychodenou cestičkou ku skalám.
Udržiavanie rovnováhy je občas potrebné, raz-dva-tri poriadne dlhé kroky do výšky a už sme na mieste. Informačná tabuľa a za ňou čaro prírody vytvorené v skalách.
„Hurá sme tu“ … prírodná pamiatka Deravá skala (460 m n.m.) v Mokrej doline je voľne prístupná.

Jaskyňa “Deravá skala“ v nadmorskej výške 460 m n. m. Má dĺžku 26 a výšku 15 m. Jej priestory sú vytvorené na tektonickej pukline činnosťou podzemných vôd a rozšírené priesakovými vodami obohatenými o oxid uhličitý. Je to veľmi významné archeologické nálezisko, v dobe kamennej ju obývali pravekí lovci a zberači.
Mohutná skala v popredí jaskyne nám poskytuje miesto na malý odpočinok. Sadáme si naň a rozhliadame sa. Ticho okolo nás si vychutnávame aj s prírodou v plnej kráse kam len okom dohliadneme.
Šum bohatého lesa, jemný vetrík a pod nohami vidíme cestu, ktorou sme prišli. Zhlboka dýchame a po krátkom odpočinku pokračujeme ďalej po naplánovanej dnešnej trase.



Mon Repos
Schádzame späť na cestu, ktorou pokračujeme v stúpaní a pri prvom rázcestí sa vyberáme cestou vľavo. Zastavujeme až pri horárni Mon Repos, ktorú sme už hodnú chvíľu pozorovali pred nami medzi stromami.
Horáreň Mon Repos s pálfyovským erbom, kedysi využívali bývali členovia slávneho rodu počas poľovačiek.
Po obhliadke tohto zaujímavého miesta pokračujeme po červenej turistickej značke/Štefánikova magistrála až k rázcestiu Pod Čiernou skalou.
Tam meníme smer na žltú turistickú značku k Dubovému vŕšku.
Kršlenica
Lesnou cestičkou kráčame a pri každej príležitosti sa vyberieme k okraju skál. Nenecháme si predsa ujsť tie fascinujúce výhľady na Plavecký kras, keď máte pred sebou voľný priestor a pod nohami v doline obec Plavecký Mikuláš.



Neodolali sme ani malému posedeniu na skalnatom podklade hrebeňa vrchu Kršlenica. Sadáme si na skaly a dodávame telu energiu z nápojov a pochutín, ktoré sme si doniesli.
Pohľad na okolité kopce zarastené stromami a v údolí tiahnuce sa domčeky v obci vytvárajú nádhernú scenériu.
Najodvážnejší z nás vystúpia až na najvyšší možný bod vrchu. Ten pohľad na Záhorie je niečo, čo si treba ísť pozrieť a užiť naživo.
Na záver sa poberáme prudkejšou cestou dole až k vodojemu v Plaveckom Mikuláši a odtiaľ k bodu, kde náš dnešný výlet začal.
Vravíme si, že sa nám oplatilo dnes vymeniť leňošenie za pohyb v prírode. Odmenou nám boli slnkom zaplavené výhľady z Malých Karpát na Záhorie a pohľad na nádherné lesy.
S príjemnou únavou a super spoločnosťou máme v nohách cca10 km.