Ráno som sa zobudil a vedľa mňa na koberci boli ľudia navyše. Zo štyroch bikerov na poschodí dvaja uprednostnili spánok pod schodiskom dole. Keď som sa spýtal prečo, Pišta iba nenápadne utrúsil: „To sa fakt nedá.“
MTB okolo Turčeka na Skalku
Druhý deň nášho cyklokempu v Studenom sa niesol v znamení cyklovýjazdu MTB okolo vodného diela Turček na Skalku. Plán znel jasne: Vyšliapať v máji Skalku by nemal byť problém ani pre cyklistov na rovinky zvyknutých.
Naše útrapy začali už zrána. Najväčší demoralizátori spravili pokus už pri raňajkách: „Má pršať, nechoďme hore, bude mokro a klzko. Všade blato. To neprejdeme.“ Neprešlo. Druhý pokus nastal po nabehnutí na cyklotrasu a prejdení koľajníc: „Veď tam sú kopce. My sme zvyknutí po rovinkách. A koleno. To koleno, nevydrží.“ Neprešlo.
Argumenty lenivého ajťáka
Než si človek zvykne na to, že je lenivý, chvíľu mu to trvá. To je fakt. Musí vyvinúť určitú dávku kreativity aby dosiahol svoje. Otázka teda neznie, či ten výjazd zvládneš? Ale ako to spraviť tak, že naň vôbec nepôjdeš. A ľudia ťa budú mať za to aj radi.
A tak namiesto nemiestnych rečí počas stúpania: „Zastavme, toto je krásna panoráma, ktorú musím vyfotiť“, alebo: „Musím zastať, lebo mi treba čurať, padla mi reťaz, dobehnem vás…“, to človek zavalí už ráno: „Dnes vám spravím výbornú držkovú a doveziem pivo“. Všetci ho bez reptania začnú presviedčať, nech ostane doma.
Dobrá je tiež choroba, úraz, rekonvalescencia, boľavé koleno. Ani tak nejde o ľútosť. Veď ostatní by si ťa radi na trase vychutnali ako nevládzeš. Ide skôr o ego, o postoj zodpovedných: „Jasné, nemôžeš sa zničiť. Nemôžeme ťa v tom nechať. To MY nepripustíme.“
Dobrá argumentácia má svoje benefity.
Ak sa ti chce športovať, kľudne môžeš ostať na gauči a sledovať TDF. Chceš sa socializovať? Veselo vypadni vo voľnom čase na pivo. Očakávaš adrenalín? Skús nasrať susedovho psa. A ak chceš zažiť veľkoleposť prírody, pusti si kým prídu v televízore Škótske pobrežie z neba. Práve beží tretia časť.
Máš čo si chcel a nemusíš vôbec makať.
A tak sú všetci radi. Win win. Ty sedíš na chate rozvalený na gauči, dávaš si pivo, krémeš a hľadáš recept, ako sa tá držková vlastne robí. Ostatní sa zatiaľ ničia na cyklotrase s pocitom, že boli za tých správnych a zodpovedných. Navyše sú spokojní, že si máknu, že sa nemusia s tebou otravovať a večer bude ako bonus teplá držková.
Cyklotrasy okolo Turčeka
Po včerajšom hektickom výstupe na Bralovú skalu a následnej večeri vyzerali všetci akýsi… pokrčení. Asi po kilometri sme sa dostali pod prvú lesnú vychytávku. Tabuľa označovala lesné práce a 12% stúpanie pre najbližšie 3 km. Okrem toho sme sporadicky objavovali aj tabule typu: lesné práce, ťažba a pozor medvede.
Kto nechcel podľahnúť tlaku lenivých argumentárov radšej pridal svižne do tempa, aby tie kecy o otočke nemusel počúvať. Zastavili sme sa až na hornej obrátke – Uhliarskej ceste.
Ja som to vyšiel
Aké bolo naše prekvapenie, keď Peter Peter dorazil nahor. Síce spotený na celom tele, zato s úsmevom na tvári: „Ja som to vyšiel, dalo sa to. Toľko som ešte nikdy nedal. Aj koleno vydržalo.“
A to sme už vedeli, že v Petrovom živote nastal zásadný okamih premeny z cyklistu rovinkára po Malom Dunaji, vo všestranného vrchára svetových parametrov. Malo to svoju cenu. Večer sme pri veltlíne hodinu počúvali, ako si treba kúpiť nový, lepší, celoodpružený MTB bicykel so širokými plášťami.
Ďalšia časť cyklotrasy bol bežný kremnický stereotip. Hore, dole, hore, dole, hore, dole, až k finálnemu výstupu Králickou dolinou pod Vyhnatovú ku Görgeiho tunelu. Ten prekonáva vrcholovú časť hrebeňa Kremnických vrchov v sedle Tunela. V súčasnosti slúži ako turistická atrakcia a uľahčuje prechod značeným chodníkom cez hrebeň.
V máji na Skalke na ľade
V máji sneh a ľad? Nie nadarmo sa na Skalke už od roku 1973 organizujú bežkárske preteky Biela stopa. Pri pohľade na krosové bicykle našich parťákov sme dnešný výstup na Skalku (100 m pod vrcholom) radšej vzdali. Ani nie tak kvôli stúpaniu, ale ako prežijú na tom ľade zjazd dole kopcom?
Zjazd zo Skalky na Turček
Zjazd naspäť prebehol veľmi komfortne. Tzn. nikto sa nezabil ani nikto neprišiel s cestným lišajom. Zastavili sme iba na jednej zastávke v polceste, kvôli hľadaniu ideálnej cykloskratky pod priehradu. Odbočujeme na Krahulskú dolinu. Tu sa naše cyklotrasy rozdvojujú.
Na Krahule a Stred Európy
Skupina A tzv. „makači“ sa pokúsia o druhý výstup ku Stredu Európy (ktorý vlastne až taký stred nie je) a na Krahulskú rozhľadnu. Skupinu vedie Zuzka, ktorá mala neochvejnú potrebu pozrieť sa z rozhľadne na Kremnické vrchy.
Skupina B tzv. „pivopiči“ sa prejavili oveľa prozaickejšie a rozhodli sa spustiť zatiaľ do Turčeka a objaviť tam peknú slovenskú terasu s ešte lepším českým pivom.
Ani jedna skupina nedosiahla svoj cieľ. Skupina A to hanebne otočila pri strede Európy, skupina B našla iba predajňu COOP Jednoty, kde nám predali síce lacné ale o to hnusnejšie teplé plechovkové pivo.
Home sweet home
Čo vám poviem. MTB okolo Turčeka na Skalku sa vydarila. Večer sme si ešte odjazdili do stredu Skleného a skončili po držkovej, varenej s láskou, opäť v Bernardovi.
Na zajtra nás čaká veľkolepé vyvrcholenie nášho cyklokempu, prejazd hrebeňom Žiaru. Argumentačné kuvikanie ajťákov o daždi a blate na hrebeni začalo už večer. Ale my sme sa svorne tvárili, že nepočujeme. 🙂
