Colosseum a Forum Romanum sú dve z najprefláknutejších pamiatok starovekého Ríma, ktoré lákajú do mesta denne stotisíce turistov a mohutne tak napĺňajú mestskú pokladňu. Nemohli sme si to nechať ujsť.
Ak sa chceš dostať dnu, kúp si lístky online. Rezervujú sa presne na čas vstupu. Ranné termíny sú určite fajn pre nadšených turistov, nie však pre Janka (môjho parťáka), ktorý sa potrebuje prirodzene zobudiť a potom si dať trojchodové raňajky so siestou. Ledva sme tú jedenástu hodinu metrom s prestupom na Termini stihli.
Jankove erotické trampoty
Už v metre došlo k malému nedorozumeniu, keď sa na môjho kamaráta začala z boku tlačiť trochu postaršia krásavica. Významne na mňa pozrel, akože: „Ešte nepatrím do šrotu“. Z omylu som ho vyviedol až potom, ako som capol slečne po prstoch, keď mala Jankovu peňaženku temer vonku z kapsy. Rýchlo zmizla, takisto ako Jankova viera o jeho nekonečnej priťažlivosti. Erotika sa tentokrát nekonala a my si zapamätajme, že ak sa na 68 ročného dedka tlačí tridsiatnička, zvyčajne očakáva iba osobnú finančnú revolúciu. Vravel som Jankovi nech nenosí ten rakúsky štajerák.
Naspäť k antike
Forum Romanum bolo hlavné námestie, ktoré bolo srdcom Ríma počas jeho vrcholného obdobia. Bolo to miesto, kde sa stretávali obyvatelia mesta a vykonávali sa rôzne obchody, mítingy a verejné obradné udalosti.
Forum Romanum
Stojí na mieste bývalej bažiny, ktorá slúžila ako pohrebisko pre dedinčanov z okolitých kopcov.
Okolo roku 600 pred kristom sa podarilo priestor odvodniť a zasypať hlinou. Fórum Romanum sa stalo najdôležitejším verejným priestorom a srdcom Ríma počas jeho vrcholného obdobia. Nachádzalo sa v ústrednej časti mesta a bolo obklopené najdôležitejšími budovami a chrámami.
K jeho najstarším pamiatkam patrí Saturnov chrám. V období Saturnálií dostali otroci slobodu a nemuseli slúžiť. Ľudia sa navzájom navštevovali a obdarúvali. Tento sviatok v podobe dnešných Vianoc pretrval dodnes.
Po božstvách antického Ríma
Dva z najstarších chrámov Vesta a Saturn boli zasvätené bohom Vesta a Saturnovi. Slúžili na náboženské obety. Jednou z najväčších stavieb bola Bazilica Julia (veľa z nej neostalo). Nachádzali sa v nej obchody a kancelárie. Pod jej arkádami sa prevádzkovala aj banková činnosť a dedičské konania. Z Vespasiánskeho chrámu sa dochovali len 3 korintské 15 m vysoké stĺpy. Môžme len tušiť a akú veľkolepú stavbu išlo. Hneď vedľa je Septimia severa, jeden z troch víťazných oblúkov na okolí. Oslavuje víťazstvo cisára Septimia nad partmi (dnešný Irak a Irán).
Castor a Pollux
Boli považovaní za polobohov a ochrancov Ríma. Na mieste, kde údajne napájali kone im Rimania postavili vlastný chrám. Bohvie, čo ochrańovali v Bratislave, lebo aj u nás premenovali bývalú táckareň Luxorku na Castor a Pollux. 🙂 Podľa rímskej legendy sa Castor a Pollux zjavili rímskemu vojsku v bitke proti Latinom v roku 499 pred n. l. a pomohli im dosiahnuť víťazstvo. Preto sa stali obľúbenými medzi rímskymi vojakmi a ich kult armáda rozšírila po celej Rímskej ríši.
Chrám postavili v 5. storočí pred n. l. a bol jedným z najvýznamnejších a najnavštevovanejších miest v antickom Ríme. Tu vznikla aj každoročná slávnosť „Ludi Romani“, ktorá bola pôvodne venovaná práve Castorovi a Polluxovi. Divadlá, športové súťaže, verejné podujatia, no Rimanom bolo sveta žiť.
Arco di Tito
Vstupu od Colossea dominuje jeden z najvýznamnejších rímskych oblúkov, postavený v roku 81 n. l. za vlády cisára Tita, ktorý slúžil na oslavu jeho víťazstva v židovských vojnách.
Via Sacra
Popri Via Appii je v Ríme aj ďalšia svätá cesta. Via Sacra pretína celé Fórum Romanum od západu k východu. Práve po nej kráčali všetci víťazní cisári, generáli a dobyvatelia. Ak idete po ceste, už z diaľky vyrazí dych obrovská budova baziliky di Massenzio, ktorú postavili v 4. storočí n. l. Slúžila na súdne a obchodné účely. Sú tu aj prekvapivo zachované chrámy Romula a Remusa a pod ním Chrám Antonina a Faustiny.
Palatínsky vrch
Rím stojí údajne na siedmych pahorkoch. Palatínsky vrch, ktorý je súčasťou Forum Romanum bol jedným z najdôležitejších miest v antickom Ríme. Obývali ho totiž cisári a vládcovia. Niektorí z najznámejších a najvýznamnejších cisárov a vládcov, ktorí bývali na Palatíne, sú prvý cisár Rímskej ríše Augustus, ktorý založil julsko- klaudiánsku dynastiu. Po jeho smrti sa na kopec presťahoval Tiberius.
Do pamäti sa však najviac zapísali tretí cisár Caligula, ktorý bol známy svojou zvrátenosťou a excentrickým správaním a najmä piaty cisár Nero, ktorý zaviedol hrôzovládu a perzekúcie kresťanov. Bol tiež známy svojimi divadelnými kreáciami a skvelými nápadmi. Jeden z nich bol aj podpáliť Rím.
Najväčšie stavebné diela a paláce Palatínskeho kopca však dal vystavať posledný cisár z flaviovskej dynastie – Domitian.
Okrem cisárov na Palatíne bývali aj mnohí ďalší rímski vládcovia, patróni a bohovia, ako napríklad Julius Caesar, Cicero, Ovidius a Apollo. Organizovali tu tiež mnoho slávností a súťaží.
Circus Maximus
Z druhej strany Palatínskeho kopca je Circus Maximus, pozostatok obrieho štadióna pre bojové záprahy a konské preteky. Dobre sa tam dnes piknikuje. Mimochodom pri spodnej časti je skvelá požičovňa bicyklov Easy Bike rent. Šéfino mi sľúbil lepšie vybavené bicykle ak sa o ňom pochvalne zmienim, tak to touto cestou robím a pochvalne sa zmieňujem. Večerný pohľad z bicykla na Palatínsky kopec je nádherný.
Keď Colosseum a Forum Romanum nestačí
Julius Ceasar mal tiež veľké ego. Forum Romanum mu nestačilo. Tak si postavil kúsok vedľa svoje vlastné fórum. (Dnešné vykopávky za Plazza Venezia) Na konci Fóra si dal postaviť Venušin chrám. Dôvod bol jednoduchý. Vyhlásil, že je Venušiným potomkom a tým sa vlastne prehlásil za poloboha. Z chrámu ostali len tri stĺpy. 🙂
Nelenil ani cisár Augustus. Tiež si dal postaviť vlastné fórum. Trónil mu chrám MARS, zasvätený bohu vojny. Hádajte prečo?
Do tretice vyrástlo ešte Trajánovo fórum. Dnes ho pripomína len stĺp so špirálovitým reliéfom z dáckych vojen, ktorý pripomína jeho víťazstvo nad Dákmi. (predkami dnešných rumunov). Rimania nebojovali len tak, údajne len z tohto ťaženia priniesli 163 ton zlata a dvojnásobok striebra. Našťastie vtedy nepoznali investičných maklérov.
Capitol
Novú éru Ríma začal písať Vatikán. Ak vyjdete z námestia Venezia po Michelangelových schodoch, ktoré strážia opäť Castor a Pollux, dostanete sa na ďalší pahorok – Capitol. Dominuje mu senátorský palác a socha Marca Aurélia. V paláci dnes sídli mestská radnica. Spoza neho sme objavili úžasný výhľad na Fórum Romanum v celej veľkosti.
Pár schodov vyššie je Bazilika panny Márie na oltári nebies. (Santa Maria Maggiore) Bola prestavaná v r. 1250 zo starého byzantského paláca zo 6. storočia. Impozantné. Každý stĺp je iný a pochádza z inej pamiatky. Tiež je tu jeden z Ostie Antiky. 🙂 K pokladom baziliky patrí tiež nádherný kazetový strop a hrobka Berniniho.
Ak opustíme Forum Romanum, dostávame sa k najprefláknutejšej atrakcii Ríma – ku Colosseu. Vlastne naopak. Každý turista v Colloseu začína.
Colosseum
Colosseum, známe aj ako Flaviov amfiteáter, je gigantická stavba, postavená medzi rokmi 70-80 nášho letopočtu v čase vlády rímskych cisárov Vespasiana a jeho syna Tita. Stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu na konci Forum Romanum.
Colosseum slúžilo ako amfiteáter pre rôzne kultúrne podujatia, ako napríklad zápasy gladiátorov, súboje divokých zvierat, či predstavenia významných bitiek. Zväčša končili krvou.
Dentálne praktiky
Ak chceš pred Colosseom urobiť zaujímavú fotku, vykašli sa na antiku a sleduj turistov. Je to ako u zubára. Neviem, prečo každý cíti potrebu šklebiť sa, ceriť zuby a tváriť sa nekonečne šťastne. Aj vtedy, ak stojí v hodinovej rade a kráča v dvojstupe.
Colosseum má oválny tvar, tri arkády a atiku do výšky 48m. V čase hlavnej slávy mal kapacitu až 80 000 divákov. Je to najväčší amfiteáter aký kedy vôbec vznikol. Postavili ho z betónu a kameňa a bol rozdelený na tri úrovne s oblúkmi a stĺpmi rímskej architektúry.
Hľadisko zohľadňovalo hierarchiu
Dole cisár, šlachta a horná vrstva nobility, v strede mešťania a stredná vrstva, hore plebs a otroci. Amfiteáter mal 80 vchodov. Podzemné priestory Colossea tzv. hypogeum (namiesto príplatku sme si radšej kúpili pivo) Rimania používali ako zázemie pre gladiátorov a zvieratá. Keď bolo treba, vytiahli ich na arénu pomocou výťahov a kultúra mohla začať.
Colosseum a Forum Romanum
Počas storočí prešlo Colosseum mnohými zmenami. Slúžilo na rôzne účely, vrátane bytov pre chudobných a úkrytu pre kresťanov v čase perzekúcií, nakoniec ako kameňolom.
V priebehu 7. storočia začalo Colosseum z dôvodu ekonomického úpadku Rímskej ríše postupne chátrať. Vďaka zemetraseniu a viacerým požiarom temer zaniklo. Šikovní Rimania z neho vyrúbali väčšinu kameňa pri výstavbe nových budov v Ríme. Stále však platí, že Colosseum zostáva ikonickým miestom nielen Ríma ale celého Talianska.
Keď prejdete okolo Colossea v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, máte pocit, že popri Vatikáne sú Colosseum a Forum Romanum povinnou jazdou každého turistu Ríma.
Malý tip: Lístky si zožeňte dopredu online, inak sa dnu ani nedostanete.
