Slza a slučka. Máš už toho plné kecky. Aj cukor, ionťák a nadávky ti došli. Niekoľko kilometrov v 12% stúpaní v tvare lana a na konci 2 kilometre dlhá slučka v tvare slzy, obchádzajúca vrchol Cime de la Bonette (2,860 m n.m.) z oboch strán. Cesta k priesmyku sa pod vrcholom rozdvojuje a vy sa modlíte, aby ste si vybrali ten správny, menej strmý smer. Col de la Bonette. S TdF na najvyššiu cestu Európy.
Taký pohľad a emócie sa vám naskytnú pred cieľom, po vystúpaní temer 1600 výškových metrov. Col de la Bonette je oficiálne najvyššia spevnená cesta v Európe. V roku 2008 a 2015 tadiaľ viedli trasy Tour de France. Cime de la Bonette je skúška morálky.
Giro vs TdF
Každý nadšený „Stravoholic“ – cestný cyklista, by mal Tour de France aspoň raz za život absolvovať. Sú na to 3 skvelé dôvody:
- Francúzi majú skvelé vína.
- Francúzi majú skvelé syry.
- Francúzi pečú tie najlepšie bagety na svete.
Nie. Nechcem tým povedať, že Giro d Italia nemá patričnú cyklistickú prestíž. Pre účasť na Gire sú v hre úplne iné dôvody:
- Taliani majú to najlepšie presíčko za euro na svete. Kdekoľvek na pumpe. Kam sa Francúzi hrabú.
- Vilko miluje taliansku zmrzlinu a my máme radi Vila.
Col de la Bonette
Po prvom výstupe na Col de la Bonette som si okrem kilogramu magnézia, dvoch pív a sedem zmrzlín tiež naštudoval problematiku výškových metrov. Zistil som, že informácia o najvyššom priesmyku v Európe je CykloHOAX.
Poznámka: CykloHoax (anglické slovo hoax označuje podvod, žart) je klamná správa s cieľom pomýliť alebo zneistiť nadšeného Stravoholika, aby namiesto skutočných 3 najvyšších vrcholov, zdolal iné, menej významné ciele, so zámerom zamedziť mu zapísať sa do análov slovenskej amatérskej cyklistiky.
Je Col de la Bonette skutočne najvyšší priesmyk?
Priesmyk Col de la Bonette stúpa totiž iba do 2715 m.n.m. A my poznáme minimálne tri Alpské prechody, ktoré míňajú vyššiu nadmorskú výšku. Sú to: Col de l’Iseran (2770 m), Stelvio Passo (2757 m) a Col Agnel (2744 m). Ak hovoríme o Európe, je tu aj cesta k Velete (Sierra Nevada, Španielsko), ktorá dosahuje úctyhodných 3,392 m.n.m. Tá ale nemá po celom povrchu asfalt.
Priesmyk Col de la Bonette teda nie je najvyšší priesmyk, ale cesta ktorá obchádza vrchol je určite najvyššia asfaltová cesta. Vysvetlenie: Cime de la Bonette 2860 m.n.m. je vrchol, ktorý však cesta obchádza a jej najvyššia úroveň je vo výške 2802 m n.m.
Každopádne výstup z Jausiers, odkiaľ sme štartovali vyžaduje vážny rešpekt. Mestečko Jausiers je bránou nielen pre Col de la Bonette, ale aj na niekoľko ďalších nádherných priesmykov, ako sú Col de Large, Col de Cayolle, Col de Allos, či Col de Vars, ktoré Tdf pravidelne zaraďuje do menu. (Trasy zo stravy nájdete v linkoch)
Z Jausers na Col de la Bonette
47 km a vyše 1700 m prevýšenia. Prečo človek niečo také vo svojom voľnom čase dobrovoľne podstupuje? A ešte si za to platí.
Je to výzva? Endorfíny? Závislosť? Je to ako droga. 💉
Nedávno jedna komerčná televízia v teleráne uvádzala zdolanie Álp veľkými slovami:
„A teraz príde človek, športovec na slovo vzatý. Predstavujeme vám niekoho, kto sa dostal na dvoch kolesách až na vrchol najvyššej cesty Európy, Stelvio pass.“
„Nevídali“, myslím si: „Ja poznám stovky takých cyklobláznov, sám som to dal 4x :-)“. A vtedy to prišlo. Veľká pauza. Vyšiel chlapík v koženej obitej bunde, zamával do kamery a zaťal: „Bol to výkon môjho života. Ledva som ten ťažký stroj udržal. Spojka preklzovala, ale udržal som to, klopil v každej zákrute a dal…“
Skoro som išiel do kolien. „To fakt? Toto?“ To v tej Markíze už nadobro zblbli? – malá sarkastická vsuvka
Biker vs biker
Cestou na vrchol sme stretávali desiatky cyklistov. Ale tiež stovky skutočných športovcov: bikerov – motorkárov. Skoro nás dali zopár krát dole. Boli všade. Boli rýchli. Podávali svoj životný výkon. Nespadnúť, správne zaradiť, naklopiť, udržať plyn, aby spojka nepreklzovala, …
Nie je jednoduché nastúpať najvyššiu cestu sveta. Ale dosť žartov.
Nakoniec sme hore vyšli všetci. Motorkári, aj my cyklisti. Hoci trochu pomalšie. Nie sme až takí športovci. Radosť hore sme však mali všetci preveľkú. Zdolali sme najvyššiu cestu Európy.
O zábavné finále sa postaral opäť motorkár. Odstavil svoju strojovňu, prišiel ku mne a spýtal sa, či si môže poťažkať bycikel.„Kľudne“, vravím s úsmevom.
Chlapík nelenil, vyzliekol koženú bundu, zdvihol môj bicykel nad hlavu a … čajočka ho zo zadného sedla jeho strojovne cvakla. Aj takéto zážitky cyklistika na streche Álp prináša.
A ako rozoznáte športovca cyklistu od športovca motorkára hore?
Cyklista sa zubí a rehoce od ucha k uchu. Je šťastný, mokrý, vyčerpaný, objíma sa, fotí sa. Tlačí zbytky lepeňákov a regener tyčiniek. Motorkár si zapáli cigaretu, prejde sa hore dole zopár metrov, spraví si selfie a frčí ďalej.
Aj vďaka Saganovi sa Stará dáma (TdF) teší aj u nás na Slovensku nebývalej publicite. I zato mu držíme palce a máme ho radi.
Viac o Alpských priesmykoch
