Skoro každý z nás už niekedy zažil ten okamih, keď sa ocitol v spoločnosti sčítaných, vzdelaných ľudí, ktorí poznajú rozdiel medzi vesmírom a plochou zemou. Rozhľadení ľudia majú v hlave akýsi zázračný šuflík plný vedomostí, faktov a príbehov, ktoré vytiahnu v tom správnom okamihu. A ty sa niekedy medzi nimi cítiš, akoby si práve dočítal návod na zapnutie práčky. Alebo ani to nie, veď kto už dnes číta návody?
Otázka „čítaš dosť?“ je oveľa zákernejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Čítaš vôbec? A nie, nepočítajú sa vkladné knižky, ani titulky na Netflixe. Ani posúvania palca po nekonečnom sociálnom feede facebookov, instagramov a tiktokov, plnom psíkov a mačiatok, pekných ženských zadkov, gýčových neskutočných scenérií, jednoduchých desaťsekundových návodov, citátov o láske a zmysle života, či fotkách kávy. Dobre, kávu si ešte nechajme – to je dôležitá súčasť čítania! Ale poďme k veci.
Prečo je čítanie super?
Pre všeobecný rozhľad:
Čítanie kníh rozširuje obzory, lebo kniha je portál do sveta myšlienok, faktov a príbehov, ktoré ťa udržujú vo vyšších kruhoch myslenia a konverzácií. Núti ťa premýšľať. Takže, keď sa ťa opýtajú, či vieš, kto bol Šalamún, môžeš hrdo odpovedať niečo viac ako len „Neboli to nejaké kúpeľňové dvere?“
Pre rozvoj fantázie:
Ak si myslíš, že čítanie rozprávok a fantasy kníh je pre deti, tak vedz, že tvoj mozog je sval, rovnaký ako tie ostatné. (Nie, nie doslova, nesnaž sa ním zdvíhať činky.) Keď si predstavuješ drakov, kúzelníkov alebo len to, ako vyzerá neutríno alebo svet z vesmíru, získavaš väčšiu predstavivosť. A priznajme si – svet s drakmi by bol určite zaujímavejší ako svet, kde riešiš len výplatu a účty za elektrinu.
Pre kritické myslenie:
Nie, neznamená to, že musíš všetko hneď skritizovať. Kritické myslenie znamená schopnosť rozlišovať fakty od nezmyslov. A uznaj, v dnešnej dobe, kde podľa prieskumu každý piaty slovák pochybuje o guľatosti zeme, je tých nezmyslov plný internet. Čítanie článkov od serióznych, overených autorov ti pomáha vytvárať si vlastný názor a nenechať sa zmiasť konšpiračnými teóriami, ktoré tvrdia, že Zem je vlastne ako pizza.
Sociálne siete
Poďme sa pozrieť na druhú stranu: sociálne siete. Áno, všetci sme na – Facebook, Instagram, TikTok… A zatiaľ, čo tie mačiatka, ženské zadky a západy slnka sú zábavné, rýchle návody miestami aj poučné, uznáme, že nie sú práve najväčším zdrojom intelektuálneho bohatstva.
Ako čítanie a komunikáciu ovplyvňujú sociálne siete?
Uzavreté bubliny
Algoritmy sociálnych sietí sú majstri v tom, aby ti ukazovali len to, čo ťa zaujíma. Chceš vidieť viac fotiek ľudí, ktorí majú rovnakú značku kávy ako ty? Žiadny problém. Chceš čítať iba názory, ktoré potvrdzujú tvoje presvedčenie? Algoritmy ti ich naservírujú s úsmevom. A tak sa ľudia ocitajú v uzavretých bublinách – vidia len to, čo im je príjemné, a čo potvrdzuje ich pohľad na svet.
Čítanie kníh, naopak, rozširuje perspektívy. Kniha ti nenanúti len to, čo si chceš potvrdiť. Ponúkne ti nové pohľady, spochybní tvoje názory, často polemizuje a rozširuje tak tvoje obzory. Je to ako mentálny výlet do sveta mimo tvojej komfortnej zóny.
Povrchnosť vs hĺbka
Sociálne siete sú postavené na rýchlosti a povrchnosti. Krátke videá, krátke statusy, rýchle lajky. Málo času na to, aby sa človek nad niečím naozaj zamyslel.
Kniha je presný opak. Vyžaduje si čas a sústredenie. Keď čítaš, venuješ sa jednej téme, jednej myšlienke, ktorú skúmaš do hĺbky. Tvoje kritické myslenie rastie, pretože máš priestor analyzovať, porovnávať a vytvárať si vlastný názor. Moje odporučenie teda zneje: spomaľme.
Komunikácia tvárou v tvár
Knihy a reálna konverzácia s ľuďmi, ktorí pomáhajú rozvíjať tvoje myšlienky, viesť dialóg a reagovať na rôzne názory nás nesmierne obohacuje,
Naopak, na sociálnych sieťach sa často ocitáme v diskusiách, kde je cieľom dosiahnuť spoločný súhlas čo najrýchlejšie. Určite nie najrozumnejšie. Preto často vidíme militantné hádky v komentároch či „bitky“ o lajky. Naživo by si málokto dovolil komentovať a posudzovať tak drsne, ako to uvidíme online a anonymne.
Problém pasivity
Sociálne siete nás robia pasívnymi konzumentmi obsahu. Keď skrolujeme, mozog si zvyká na uspokojenie – video tu, meme tam, lajky od kamarátov… Posledné dva, tri roky sledujem na sieťach aj pokles komentárov. Nanajvýš dokola slovo paráda, uff, skvelé, či emotikon. No kde je aktívna časť komunikácie?
Čítanie, naopak, vyžaduje aktívnu účasť. Musíš premýšľať, vnímať, analyzovať. Podobne je to aj pri komunikácii s ľuďmi. Reálna konverzácia vyžaduje pozornosť a schopnosť reagovať. Pasívne „lajknutie“ tu nestačí.
Čo z toho máš?
Predstav si, že si v spoločnosti. Ľudia sa rozprávajú o aktuálnych témach – politike, literatúre, umení, kvantovej fyzike (áno, sú aj také večierky a posedenia). A ty? Si pokojný ako lama na jarnom poli. Lebo vieš, že si toho už dosť prečítal na to, aby si sa vedel zapojiť a mohol k téme niečo zmysluplné povedať. A keď náhodou nie, vieš mlčať a počúvať alebo použiješ svoju trénovanú fantáziu, vytiahneš nejaký citát z knižky, ktorú si práve čítal, a všetci uznanlivo prikývnu, aj keď možno nemajú tušenia, o čom hovoríš.
Veď to je tiež krása čítania – vždy sa máš kam uchýliť.
Takže čítaš dosť?
Ak nie, je čas na knihu. Lebo život je krátky a zvieratká na internete sa nedá obdivovať donekonečna. A ak si myslíš, že nemáš čas, spomeň si na to, že aj Steve Jobs, aj Mark Zuckerberg čítali knihy (a to mali celkom nabitý program). Ak sa na to dáš, o pár rokov už nebudeš len sledovať kávu na Instagrame, ale budeš o nej písať literárne eseje.
Takže rýchlo do knižnice alebo do kníhkupectva, Na čo čakáš? 🙂
