V auguste 1845 Ľudovít Štúr uverejnil v Slovenských národných novinách rozsiahly text o alkohole, ktorý sa celý niesol v takomto duchu:
„Kto pije pálenku, či sa nevysušieva s časom jeho telo, či nevybledá jako šata jeho tvár, či nezmodrievajú jeho pery, či nezostávajú jeho oči jako sklené, olovené, stĺpkovité, ktoré sa len ledakedy pohnú a hnilé sú jako duša pijakova? Niet už v tých očiach žiadneho života, žiadnej sily, všetko v nich vyhaslo a vymrelo a oči sú okno duše, tak jako je na očiach, tak je v duši pijakovej: neživo a mutno! A celá tá tvár už je viac obrazom smrti jako života, priberá hlinastú farbu a vidieť, že už hľadí do hrobu.“
(22. august 1845)
Alkoholizmus sa stal pre prebúdzajúce sa národné hnutie druhým najväčším nepriateľom hneď po maďarských utláčateľoch. Zaujímavé je, že opitosťou a alkoholizmom sa pritom opovrhuje už od počiatku produkcie alkoholu, a napriek tomu sa veselo pije.
Čítaj viac: http://www.sme.sk/c/7913808/boj-proti-nemiernemu-pitiu-od-rimanov-az-po-sturovcov.html
Jeden argument pre striedmosť navyše.
Alkohol je nesmierne kalorický. 🙂
