Plánovaná cesta k Jadranu nám cez Maďarsko trvala 6. dní. Mali sme za sebou 800 km. Rozhodne však cykloexpedícia stála za to.
Deň 7 Kúpačky a logistika okolo Rijeky
Po prenocovaní ráno opäť vyrážame na stanicu a úspešne kupujeme lístky.
Máme 6 hodín do odchodu vlaku a tak smerujeme na sever mesta nájsť nejakú pláž na dnešný oddych. Na konci mesta odbočujeme do nejakého starého nefunkčného kempu Preluk, krásny výhľad z útesu na more, malé kamenné pláže, ideálne miesto na zavesenie hamaky, čo Jaro hneď aj vykonal. Ja mám ale chuť ešte pokračovať a preskúmať ďalšie pláže.
Vydávam sa teda smerom Opatija, Lovran a Medveja, a túto trasu teda vôbec neľutujem. Krásne miesta, presúvam sa chodníkom priamo pri mori, dokonca po pláži medzi opaľujúcimi turistami, aby som nakoniec zistil, že tam cyklisti majú zákaz. Našťastie to nikomu nevadí, nakupujem posledné suveníry, a po 4 hodinách sa vraciam do kempu za Jarom.
Rýchlo sa ešte idem hodiť do mora, kde medzitým slušne začalo fúkať a vlny ma pekne obúchali a takmer nedovolili vrátiť sa na breh.
Vlaková logistika v Oguline
O druhej vyrážame na stanicu a pekne podľa plánu niečo pred pol štvrtou nastupujeme na vlak smer Ogulin.
Železnica kľučkuje v horách, naberá stúpanie a my spomíname na miesta, ktoré sme predošlé dní jazdili na bicykloch. Tu sme oddychovali, tu sme križovali železnicu, tu sme si fotili výhľad. Nakoniec som aj trochu podriemal a okolo šiestej vystupujeme v Oguline.
Nasleduje náročné hľadanie pizzérie, v centre všetko zavreté a tak pokračujeme asi 2 kilometre ďalej, kde nás v pohode obslúžia. Ešte nákup pred cestou, a následné hodinové čakanie na stanici, kde sa postupne začali schádzať skupiny hlavne českých turistov smerujúcich do Prahy. Postupne prichádza ďalší miestny vlak z Rijeky (mohli sme ísť o 4 hodiny neskôr, ale nechceli sme riskovať), rovnako prichádza aj Regiojet z Rijeky. Len spoj zo Splitu podľa informácií mešká 46 minút.
A tak zostávame na peróne jediní, čo nemáme kam nastúpiť a čakáme. Po príchode vlaku nastáva presun vozňov a tak sa snažíme naložiť naše bicykle, aby sme na konci peróna zistili, že náš bicyklový vozeň stojí ešte o čosi ďalej za výhybkou. Srandista steward nás smeruje potlačiť bicykel úzkou uličkou predošlého vozňa a tak kým sa dopracujeme s bicyklami pomedzi cestujúcich a následne preskakujeme spiacich českých turistov v 7 vozňoch, konečne už za jazdy nájdeme svoje lôžka a zaľahneme.Po nočnej kontrole na hraniciach s Maďarskom už toho veľa nenaspím a okolo siedmej vystupujeme v Budapešti.
Prejdených 55 kilometrov.
Deň 8 Z Budapešti do Fiľakova
Z Budapešti máme naplánovaný návrat do Banskej Bystrice cez Fiľakovo, kde máme spoločného kamoša z výletu v Rumunsku a ja plánujem ísť pozrieť rodičov na chalupu pri Lučenci.
Čaká nás teda takmer 160 kilometrov, na stanici zadávam do mapy navigovanie k parlamentu a vtipná navigácia nás okamžité ťahá do najväčšieho stúpania. Po 2 kilometroch máme takmer 150 výškových metrov a konečne klesáme k Dunaju. To už radšej neriskujeme, zadávam do mapy Fiľakovo za jazdy robím pár fotiek Budapešti, kým sa konečne po 30 kilometroch vymotáme z veľkomesta. Nasledujú maďarské kopčeky a nekonečné bočné cesty, mám pocit, že dnes to ubieha strašne pomaly celá nudná trasa v teple snáď neskončí.
Po 100 kilometroch stále zostáva do Salgotarjánu ešte 25 kilometrov, ale konečne ma z nudy vytrhne Buddha Park za hlavnou cestou, ktorý musím okamžite navštíviť aspoň malou zastávkou.
Na Fiľakovo
Napokon sme po ďalšej hodine dobojovali do Salgotarjánu, kde sme pôvodne plánovali niečo zjesť. Teraz však už blízko hraníc nemáme chuť zdržiavať sa a pokračujeme rovno k hraniciam. Vítajú nás policajti, pýtajú covid passy a zase len nechápu naše tisíc kilometrové cestovanie k moru a späť v tomto teple.
So vstupom na Slovensko nie je žiadny problém a tak sme o pár chvíľ na zmrzline pod Fiľakovským hradom. Konečne nakupujeme v slovenskej/nemeckej Bille, po týždni slintania si konečne kupujem aj červenú sladkú dyňu a vešiam fajné 5-kilové závažie na riadidlá. S takým skvelým nákladom dorazíme posledných 20 kilometrov a v Lučenci sa s Jarom rozlúčime – on má odvoz domov do Brezna a ja prichádzam na chalupu. Zajtra ma ešte čaká pohodový presun domov do Banskej Bystrice, túto trasu už poznám a je to smiešnych cca 75 kilometrov. Dnes prejdených 164 kilometrov.
Deň 9 Home sweet home
Ráno sa budím o deviatej, stále prší. Zdá sa mi neuveriteľné, že sme celý výlet absolvovali bez jedinej kvapky a teraz od noci prší a až okolo obeda konečne vykukne aj slnko. Na cestu tak vyrážam až okolo druhej, s myšlienkou naskočiť na vlak niekde cestou ak ma zastihne ďalšia prehánka, keďže od Maďarska prichádzajú ďalšie mraky. Ide sa mi hrozne, fúka strašný protivietor a aj dole kopcom musím pedálovať, aby som nezastavil. Odbočujem teda z hlavnej cesty na Podrečany a idem sa pozrieť ako vyzerá po roku vypustená Ružiná.
Prekvapivo je celá zelená, zarastená, ale niektoré bufety sú otvorené. Kropia ma prvé kvapky a tak pozerám do mobilu, vlak mi ide o 20 minút z Mýtnej do Zvolena, aspoň by som sa vyhol hlavnému ťahu po Kriváň, kde je cesta pre cyklistu nebezpečná.
Ešte si odbehnem ku známej do Kotmanovej na kávu a nakoniec nastupujem o hodinu neskôr na vlak do Zvolena. Cestou vo vlaku spočítam kilometre výletu, je ich približne 1080 a tak som rozhodnutý doraziť zo Zvolena do Bystrice 20 kilometrov nech to zaokrúhlim na 1100.
Túto trasu už poznám fakt dokonale, najskôr cez centrum Zvolena naruším protest Hnutia obrody jazdou pred rečníkmi a výkrikom Fúúúj, následne po hrádzi na Sliač a cestami s novým asfaltom cez Veľkú Lúku a Hronsek do Vlkanovej. Tu už si dovolím posledné kilometre po štrkovej ceste, kde som výlet začal skúšobnou jazdou. Spomínam na lepenie prvého defektu, aj na všetky zážitky z posledných 9 dní a prichádzam domov, kde už ma víta moja vlčiačka Elza. Snáď si už čoskoro podobný výlet zopakujem …
Dnes prejdených 50 kilometrov, celkove 1102.
