Deň 4 na Záhreb
Ráno sa snažíme vyštartovať čo najskôr, aj som si privstal a stihol konečne zalepiť deravé duše z prvého dňa. Rozhodli sme sa nepokračovať do mesta Varaždin, ale rovno do Záhrebu, aby sme potiahli čo najďalej a ušetrili kilometre na ďalší deň. Vynechali sme aj obchod, ten hľadáme až po 50 km v mestečku Novi Marof. To už máme za sebou aj nejakú skratku cez miestne lazy, kde nás potrápili stúpania až okolo 20%.
Po neskorých raňajkách a doplnení tekutín pokračujeme smer Záhreb. Občas prudko hore, aby sme sa potom rovnako prudko spustili, napríklad cez mestečko Sveti Ivan Zelina. Vo výpeku na slnku sa konečne dostávame do Sesvete, odkiaľ by to malo byť už len nejakých 10 km do centra Záhrebu.
Záhreb
Myšlienkami sme už v centre, ale obednú prestávky si dávame na predmestí, očakávajúc rozumnejšie ceny. Po jedle nás čaká presun do centra a ten je poriadne šialený.
Na rozdiel od Maďarska tu neexistujú cyklocesty, len 4 pruhy pre autá a po krajoch električková trať. Človek nevie, čo si má tesne pred smrťou vybrať a tak sa chvíľu trápime po chodníkoch, aby sme napokon predsa len riskli rýchly presun medzi električkami a taxíkmi po mačacích hlavách.
Prichádzame do centra, kde je na tržnici ale aj v meste nejaký veľký neporiadok a kopec ľudí. A samozrejme neskutočná páľava, tak znechutene vyrážame na výpadovku von z mesta.
Motáme sa tam snáď hodinu, kým sa dostávame von z mesta a nasledujeme pelotón cestných cyklistov smerom k dnešnému ubytovaniu v dedine Pisarovina.
Posledné kilometre nás ešte potrápia 2 poriadne stupáčiky, ale ubytovanie nachádzame a hneď nás aj víta pán domáci. Izba takmer v suteréne, príjemne vychladená, bicykle skrývame do garáže a ideme hľadať obchod, hneď vedľa ubytovania prechádzame ulicou Vladimira Nazora. Pri obchode znova sledujem pelotón, ktorý s nami vyrážal zo Záhrebu a vracia sa zo svojej jazdy.
Prejdených 142 kilometrov a k moru zostáva 150, stihneme ich za deň? Dnes sme nestretli žiadny Mustang.
Deň 5 prvé stretnutie s Jadranom
Ráno vstávame pomerne skoro, dnes nás čaká najťažší deň. Trasa predpovedá 150 kilometrov, takmer 2000 výškových metrov a teploty nad 30 stupňami.
Pôvodne sme plánovali na cestu k moru 6 dní, ale vlak nám odchádza už siedmy deň a ak chcem byť pri mori viac ako jeden deň, potrebujeme sa k moru dostať ešte dnes. Prvých 35 km do mesta Karlovac ubieha úplne v pohode. Stojíme na raňajky v obchode, konečne aj vyberám nejaké kuny na drobné výdaje a situácia sa mení hneď za mestom, kde nás čakajú prvé kopčeky s 15%.
Bolo to zatiaľ len také malé upozornenie, lebo ďalších 40 kilometrov je stále celkom pohodových a nadmorská výška len postupne stúpa zo 100 metrov nad morom na 220 metrov nad morom. V dedine Severin na Kupi zažívam menšie dejavu, to miesto je mi veľmi známe až po pár sekundách zisťujem, že som si toto miesto overoval na google maps. Pôvodne som tu plánoval prenocovanie pred posledným dňoch, za dedinou sa nachádza hrad Dvorac Frankopan, za ním už je len roklinka s riečkou a za ňou Slovinský kopec.
Stari Grad
Po krátkom oddychu v príjemnou chládku za hradom robíme nákup a začíname dnešné stúpania. Prvým sa dostávame nad 500 metrov nad morom a zase sa 100 metrov spúšťame do mestečka Vrbovsko. Celé Vrbovsko je len nekonečné stúpanie a za každou zákrutou nás čaká ďalší kopec. Teplota stúpa, a ja sledujem na displeji príjemné údaje stúpanie 8%, teplota 44°.
Našťastie v nadmorskej výške 666 metrov nad morom ako spasenie vedľa cesty stojí prístrešok s vodou. Osviežime sa a zdolávame posledné kilometre až do výšky nad 800 metrov nad morom.
Snažíme sa nahovoriť si, že zostáva už len polovica cesty po hrebeni a zjazd k moru. Bohužiaľ v tomto teple sú tie kopčeky hore-dole náročné a po 112 kilometroch robíme ďalšiu prestávku a doplnenie tekutín v meste Delnice. Narýchlo ešte prebehnem AirBnb a rezervujem ubytovanie priamo na pláži v Kraljevici (náhodou na ulici Vladimira Nazora), aby sme mali motiváciu na posledných 40 kilometrov.
Na Rijeku
Vlastne celý deň sme zvažovali, či budeme šlapať do Rijeky alebo Crikevnice, nakoniec tak deň ukončíme niekde v strede medzi nimi.
Táto trasa smerovala krátkou skratkou 1000 metrov na vedľajšiu hlavnú cestu, na mape ale nebolo vidieť, že ten kilometer bude neustále 17% stúpanie. Našťastie nasleduje zjazd a posledný kopec, kde nám spoločnosť robí dvojica na elektrobicykloch. Jediné, čo ma ruší, že si v rýchlom tempe dávajú bez prílb a navyše s dieťaťom v sedačke. To už sa nám na zjazde konečne ukáže more a po 740 kilometroch sa tešíme, že to dnes naozaj dokážeme.
Nasleduje 20 kilometrový zjazd, obdivujeme zátoku, nadjazdy diaľnice ale aj železnicu v údolí až prichádzame do Kraljevice a fakt priamo na pláži 5 metrov od mora náš dnešný nocľah. Debatujem s hostiteľom, dáva mi tipy na ďalší deň a hovorím o našom pláne rezervovať vlak z Rijeky do Ogulinu o dva dni. O pár minút mi na papieri prináša vypísané spoje, veľká vďaka za všetko.
Prejdených 150 kilometrov a sme v cieli, stretli sme 2 Mustangy.
Deň 6 Otok Krk a Rijeka
Síce sme dorazili do cieľa, ale tu sa vrátim k popisu nášho pôvodného plánu.
Siedmy deň o 22:00 máme rezervovaný vlak z Ogulinu do Budapešti. Do Budapešti preto, lebo cestou k moru sme sa nechceli zdržiavať zastávkou v Budapešti a teraz pred nami bude ešte víkend a chceli sme ho využiť na jazdu Budapešť – Banská Bystrica, čo sa javila zaujímavejšia trasa ako Bratislava – BB. A z Ogulinu preto, že Regiojet vozí bicykle len zo Splitu, Ogulinu a Záhrebu, a z Rijeky sa pripája spoj len pre cestujúcich bez bicyklov.
Pôvodne sme tak chceli do Ogulinu vyšliapať, ale splnenim cieľa a kúpaním v mori nejako vyprchalo nadšenie a predstava ďalšieho stúpania 1000 metrov v tom teple sa nám nepozdávala. Preto zvolíme deň voľna, obhliadku pláží na ostrove Krk, prenocovanie v Rijeke, doobeda oddych na miestnej pláži a poobede o tretej presun vlakom do Ogulinu.
Ráno po raňajkách teda vyrážame na Krk, ale už most je dopravný zážitok a ani cesta cez Krk nie je vôbec priateľská k cyklistom.
Prvý oddych volíme v okolí Omišalj, aby sme napokon skončili na pláži Njivice. Bohužiaľ v tej doprave sa nám ďalej na Krk a Bašku nechce, tak radšej pol dňa oddychujeme v hamake a kúpaním v mori.
Nasleduje návrat cez most a smer Rijeka. To znamená peknú trasu okolo Bakarskeho zálivu s výhľadom na diaľničné nadjazdy odspodu.
Rijeka
Príchod do Rijeky nám otvára oči, to mesto je v kopci a presuny po meste sú šialené. V tom nás utvrdzuje aj pani hostiteľka v dnešnom ubytovaní (vedľa parku Vladimira Nazora), ktorá nevie pochopiť našu trasu 800 kilometrov v tomto teple a bicyklovanie po kopcovitej Rijeke s ťažkými bicyklami. Preto nám odporúča skôr peší presun po meste a využívanie schodov, čo sú skratky v kopcoch.
Večer ešte vyrážame na železničnú stanicu kúpiť lístky, ale samozrejme nám zavreli asi 4 minúty pred naším príchodom a tak len spravíme nákup a po návrate na ubytovanie zaľahneme spať. Prejdených 56 kilometrov.
