Ak si chcete zamilovať bežky, navštívte Ramsau pod Dachsteinom. Zažil som tam bežkársky raj.
Ísť či nejsť? Gauč alebo pohyb?
Prvá otázka pred minuloročným zimným kempom v Ramsau nebola zložitá. Bežky mám rád a okrem Skalky je na Slovensku príležitostí málo. Ak napadne trochu snehu využijem (podobne ako desiatky ďalších krakonošov – nadšencov) každú možnosť vybehnúť trochu do chotára, prešľapať si prvú stopu a a trochu sa pošmýkať. Tu sa však podobnosť s Ramsau definitívne končí.
Rád sa s vami podelím o päť hlavných dôvodov, prečo sa do Ramsau za rok opäť na pár dní vrátim.
foto: petere
Klasika alebo skate?
Vyber si. 220 km kilometrov špičkovo udržovaných trás na bežky i skating ponúkajú úplne iné možnosti ako slovenské chotáre. Môžete bežkovať kedy chcete, ako chcete a nepotrebujete dvoch brigádnikov, ktorí budú pred vami bežať a lopatami dohadzovať sneh.
Áno, výlet do Ramsau an Dachstein niečo stojí, ale málokde v Európe máte možnosť bývať priamo pod ľadovcom v nadmorskej výške 1200 mnm a do dráhy sa dostať tak, že otvoríte dvere penziónu. Trate sa udržujú niekoľkokrát denne, priebežne. Moja astronomická priemerka 5 km/h sa na dokonalom povrchu temer zdvojnásobila.
Trate
Sú prehľadne značené a podľa náročnosti aj farebne odlíšené. Modré, červené a čierne. Zelená farba odlišuje okruhy pre skatové lyžovanie. Ako začiatočníkovi mi veľmi vyhovovali dva základné okruhy Standardloipe (14 km) a Sonnenloipe (16 km). Druhý deň som sa už cítil ako ryba vo vode a zaznamenal som aj prvé bežecké úspechy. Predbehol som tehotnú ženu s dieťaťom. 🙂
Vážne. Za 4 dni bežkovania na Ramsau okruhoch som dal cez 80 km a technicky pokročil viac, ako za roky šmydlania po chotári za chalupou. Denne si naložiť do 30 km bola bežným štandardom, čo si pri mojej výkonnosti v domácich podmienkach neviem predstaviť. Práve intenzita tréningu, dokonalé trate a prehľadná štruktúra trás ma posunuli na nový level.
Partia aktívnych ľudí, s ktorými si rozumieš
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa kempy organizujú je komunita. Je fajn stretnúť po roku kamarátov. Cez deň pobežkovať a večer pri pivku pokecať. Dobrý kemp samozrejme nemá núdzu ani o radcov. A tak sa jeden večer desiati v lyžiarni učíme pripraviť si a navoskovať lyže.
Ak máš vedľa seba eliťáka, bez problémov sa s tebou povozí a poradí ti, kde robíš v technike najväčšie chyby. Napreduješ a skupina ťa motivuje byť lepším. Večer sa už len chváliš a vyťahuješ. 🙂
Výhľad na Dachstein berie dych
Alpy a ľadovce presahujúce 3000 mnm proste nie sú hlohovecký, ani karpatský chotár. Má to aj svoje výhody. Keď už nevládzeš, vždy je okrem tej klasickej výhovorky „musím sa vy…“ naporúdzi aj nová sofistikovaná: „to je krása, to musím cvaknúť.“ 🙂
Všetko funguje
Skvelé penzióny, ochotní, nápomocní a usmiati ľudia, služby v celom regióne navzájom prepojené, nestratíš sa. Žiadne paneláky ako na Donovaloch, všade upravené odhrnuté cesty, nikde žiadne nepríjemné hajzeľ-baby, ani neochotný personál, žiadni lúpežníci, ktorí ťa pri parkovaní skasírujú, ako pod Popradským plesom.
Ľudia v Rakúsku už dávno pochopili, že byť slušný a ústretový a spolupracovať navzájom je lepšie, ako si závidieť a hádzať polená pod nohy. A snáď na záver …. Schladminger … je naozaj dobré pivo. 🙂
Tak ahoj Dachstein. Plánujeme aj tento rok, ale kvôli korone to je neisté. Tak koncom februára alebo na rok so Sporttour znova.
