České Švajčiarsko: Velká Pravčická brána a tajomstvo Dolského mlýna

Velká Pravčická brána a Dolský mlýn z Pyšnej Princeznej patria k turistickým topom Českého Švajčiarska.

„Jako velmi pěkný výlet doporučiti lze Prebischthor, přírodní to památnost evropské pověsti… Velikolepý to kvadrovcový oblouk 20 m. vysoký a široký, ve svorníku 3 m. silný. (Hostinec, kde může několik osob přenocovati. Majitel panství Binsdorfu, kníže Clary, staví na blízku novou restauraci). Vystupme na hořejší plochu oblouku… rozkošná vyhlídka do Čech. Málo kroků od mostu jsou hranice zemské. “

„České Švýcarsko… Tímto nehrubě vhodným jménem naznačuje se od roku 1795 oblast pískovce mezi Labem, potokem Kamenickým a severní hranicí Čech naproti Sasku, a jakkoliv území toto nevyrovná se pravému Švýcarsku, obsahuje nicméně mnoho líbezných a malebných krajin, a z mnohých snadno přístupných míst poskytuje krásné a rozsáhlé vyhlídky. Původ zvláštních skalních útvarů zdejších, vysvětluje se jednak tím, že na někdejším dně mořském usadil se písek v rozsáhlých vrstvách, které pak smršťováním se jeho v pískový kámen všelijak se potrhaly, jednak i tím, že mladší sopečné útvary, čediče, vrstvy písku prorazily, nad nimiž doposud objevují se co jednotlivé vrcholy.“

„Řivnáčův průvodce po království Českém z roku 1882

Pravčická brána

je najväčšia pieskovcová brána Európy. Stala sa symbolom turizmu v Čechách. Na začiatku stával u jej päty iba malý výčap. Prístupová cesta od Hřenska (Pelagiensteig) bola vydláždená už koncom 70. rokov 19. stor. Vtedy vybudovali aj turistický chodník k Mezní Louce. Prevážali po ňom turistov aj na somároch. Dnes je celá lokalita v najvyššom stupni ochrany a môžte tam iba po svojich.

V roku 1881 dal majiteľ panstva a veľký priekopník turizmu Edmund Clary-Aldringen postaviť u Pravčickej brány honosný hotel v alpskom štýle Sokolie hniezdo. Reštaurácia slúži dodnes, hotel už nie. Impozantná stavba je zároveň pokladnicou ku vstupu na terasy Pravčickej brány. Hádajte, prečo o tom hovorím. Nezabudnite si šrajtoflu. 🙂

Pravčická brána České Švícarsko — Trasa je v lete preťažená

Gabrielina stezka

Volím výstup z Meznej Louky. Na každom kroku turistického chodníka je cítiť v pieskovcových skalách históriu. Náučný chodník Okolím Pravčickej brány vás po miernom nastúpaní metrov povedie skoro po vrstevnici nádhernou dolinou okolo Krídelnej steny, Pevnosti, Homole a Pravčickej ihly.

Máte chuť odbočiť do zrázu a dostať sa hore. Oficiálna cesta tam síce nevedie, ale stopy po lezcoch nenechajú na pochybách, že chodník je len základná limonáda možného. Asi v polovici trasy je neskutočná vyhliadka „Studený roh“ do celej doliny. Nebuďte leniví a choďte až na jej koniec. Vyplatí sa. Orlie hnezdo je prístupné cez tunel, po schodoch a oceľových rampách. Žasnete.

Sem sa človek musí vracať.

túra z Meznej Louky na Pravčickú bránu

Pravčická brána turistika

Jedným z najnavštevovanejších miest a zároveň symbolom Národného parku České Švýcarsko je Pravčická brána. Bola navštevovaná už od konca 18. storočia a masy turistov spôsobovali zvýšenú eróziu vrchných partií a deštrukciu brány. Po zistení niekoľkých trhlín bol v roku 1982 vstup turistov na bránu zakázaný. Pravčická brána sa v roku 2009 dostala do užšieho kola ankety New7Wonders o sedem prírodných divov sveta, keď postúpila medzi 71 semifinalistov.

Pravčická brána je najväčšia prirodzená skalná brána na našom kontinente. Jej kolorit neodmysliteľne dokresľuje výletný zámok Sokolie hniezdo, vybudovaný v roku 1881. Dá sa v ňom aj prenocovať 🙂

Na Pravčickú bránu vedú 2 cesty. Jedna strmšia a kratšia priamo z Hřenska a druhá ktorú opisujeme z Meznej Louky.

Málokto vie, že z Vysokej Lípy vedie jedna z najnádhernejších roklín Českého Švajčiarska k Dolskému mlynu. Tento strašidelný trailík by som rozhodne nevynechal.

Roklinou na Dolský mlýn

S princeznou Krasomilou sa v televízii stretávame každé vianoce už 50 rokov. Práve prvá povojnová celovečerná hraná rozprávka Pyšná princezná sa zaslúžila o povedomie Dolského mlyna. Počas nakrúcania už bol opustený. Podpísali sa na ňom konfiškácie i následné rabovania a zvoľna spel ku skaze. Keď si ho filmári vyhliadli, dostali dokonca povolenie zbúrať budovu bývalého hotela, ktorá stála naproti mlynu. Kazila im panorámu. Kolo museli k ruine mlyna tiež filmári nechať priviezť a zrejme ho tu vtedy aj zanechali. Odniesla ho potom veľká voda, a až keď sa o desiatky rokov neskôr, v roku 2009, opäť matáčala rozprávka Peklo s princeznou, bolo sem privezené ďalšie mlynské koleso. Taká bola filmárska éra. Ale počiatky mlyna siahajú oveľa hlbšie.

Pohnutá história mlynu siaha až do stredoveku

Najstaršia zmienka o Dolskom mlyne je z roku 1573. V roku 1676 ho získal mlynár Balthasar Pohl. A Pohlovci ho pre rodinu udržali neuveriteľných niekoľko storočí. V roku 1726 pri požiari na brehoch Kamenice mlyn do základov vyhorel. Po prestavbe získal súčasnú dvojpodlažnú baroknú podobu. Pristavali sa stajne, chlievy, paliareň i pekáreň. Naproti mlynu vyrástol poschodový obytný dom, ktorý mlynár Pohl prenajal finančnej stráži a neskôr v ňom ponúkali výletníkom izby na prespanie. Vznikol hotel. Sem treba datovať štart turistiky na Kamenici.

V roku 1877 sa akýsi Ignaz Fiedler rozhodol, že vsadí na stúpajúci záujem turistov o nevšedné zážitky a ponúkne im lákavú atrakciu – zviesť sa loďkou cez nepriechodné kaňony Kamenice. A tak vznikla Ferdinandova tiesňava.

V mlyne nelenili a vybavili si licenciu na predaj piva, vína. Pokútne predávali aj tvrdý alkohol. Mlynár Pohl čelil v roku 1910 dvom atentátom. Oba prežil. Ale rozhodol sa mlyn ďalej prenajať. Tak sa na jar 1929 do Dolského mlyna prisťahoval Franz Wilhelm Wirsam, posledný človek, ktorý tu mlel múku. Finančne remeslo neustál a mlyn aj s okolitými stavbami sa premenil opäť na výletný výčap s ubytovaním.

restartnisa turistika 7 kopcov 3 jazerá — Do Dolského mlyna

Chlieb versus neresti

Prišla 2 svetová vojna. Z hotela sa stal nevestinec. Po vojne museli odtiaľto potomkovia prastarého mlynárskeho rodu Pohl odísť a mlyn mal byť upravený na rekreáciu. K tomu však nikdy nedošlo. Kroniky z povojnovej doby opisujú tunajší kraj ako Divoký západ. Dosídlenci tu rabovali a ničili domy opustené po odsunutých Nemcoch. A z tých, ktoré neboli na očiach, kradli stavebný materiál, vytrhávali dosky z podláh, schody i celej strechy. Čo sa dalo, to zmizlo aj z Dolského mlyna, ktorý znovuobjavil až spomínaný režisér Bořivoj Zeman pre princeznú Krasomilu.