Ak hľadáte jednu z najpestrejších celodenných vysokohorských túr vo Vysokých a Belianskych Tatrách, Náš sprievodca: Kopské sedlo Veľká Svišťovka turistická trasa ponúka neopakovateľný zážitok. Tento grandiózny prechod spája vápencové bralá Belianskych Tatier s granitom Vysokých Tatier, prevedie vás okolo priezračných plies a ponúka komfort troch legendárnych horských chát na trase.

Október je na turistiku vo Vysokých Tatrách ideálne obdobie. Od divokej Monkovej doliny, cez trávnatú hranicu dvoch pohorí v Kopskom sedle, ikonické Zelené pleso, až po panoramatický výhľad zo Sedla pod Veľkou Svišťovkou a zostup na Skalnaté pleso – v rámci celoročnej výzvy 7 kopcov 3 jazerá ide o výpravu, na ktorú budete dlho spomínať.

Unikátnosť trasy: Prechod dvoma odlišnými svetmi

Táto trasa je výnimočná tým, že počas jedného dňa prejdete naprieč dvoma celkom odlišnými geomorfologickými časťami Tatier:

1. Belianske Tatry (Vápencový svet): Biela vápencová skala, bohatá alpínska flóra a strmé travnaté svahy. Keďže väčšina Belianskych Tatier podlieha prísnej uzávere, práve Monkova dolina a Široké sedlo (1 826 m n. m.) tvoria jediný sprístupnený priechod týmto pohorím.
2. Vysoké Tatry (Granitový svet): Ostré žulové štíty, hlboké ľadovcové doliny a kryštálovo čisté plesá. Hranicu medzi týmito dvoma svetmi tvorí práve Kopské sedlo (1 750 m n. m.).

Detailný popis turistickej trasy

Ide o kondične aj časovo náročnú celodennú vysokohorskú túru. Pre logistickú pohodlnosť odporúčame odparkovať auto v Starom Smokovci alebo Tatranskej Lomnici a ranným autobusovým spojom (SAD) sa presunúť na štart do Ždiaru.

1. Úsek: Ždiar ➔ Monkova dolina ➔ Široké a Kopské sedlo

Túra začína na autobusovej zastávke v obci Ždiar (alebo pri hoteli Magura). Vstupujete do Monkovej doliny po červenej značke náučného chodníka.

• Priebeh: Spočiatku pohodový lesný chodník vedľa Rádzového potoka sa postupne mení na nekompromisné, strmé stúpanie.
• Široké sedlo (1 826 m n. m.): Záverečný výšvih vedie po dreveno-skalnatých schodoch. Zo sedla sa otvára jeden z najkrajších výhľadov na ikonické štíty Belianskych Tatier – Ždiarsku vidlu a Havran.
• Kopské sedlo (1 750 m n. m.): Zo Širokého sedla traverzujete miernym klesaním do širokého trávnatého Kopského sedla, ktoré oddeľuje Belianske Tatry od Vysokých.
• Čas úseku: cca 3:30 až 4:00 h | stúpanie cca 930 m.

2. Úsek: Kopské sedlo ➔ Veľké Biele pleso ➔ Chata pri Zelenom plese

Z Kopského sedla klesáte do Doliny Bielych plies k Veľkému Bielemu plesu (1 615 m n. m.), kde v minulosti stála Kežmarská chata.

• Okolo plies na Brnčalku: Odtiaľ pokračujete po červenej značke (Tatranská magistrála) okolo obchádzky Trojrohého plesa do doliny Zeleného plesa.
• Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.): Legendárna „Brnčalka“ leží priamo na brehu smaragdovozeleného plesa pod majestátnou 900-metrovou stenu Malého Kežmarského štítu. Ide o ideálne miesto na dlhšiu prestávku, polievku či teplý čaj.
• Čas úseku: cca 1:15 h.

3. Úsek: Zelené pleso ➔ Sedlo pod Veľkou Svišťovkou (2 023 m n. m.)

Od Zeleného plesa vás čaká najstrmší výstup druhej polovice dňa.

• Stúpanie a reťaze: Chodník serpentínovite stúpa suťoviskom pod Veľkú Svišťovku. Tesne pod sedlom sa nachádza krátky, niekoľkometrový úsek zaistený oceľovými reťazami. Zvládne ho každý priemerne zdatný turista bez závratov.
• Sedlo pod Veľkou Svišťovkou: Z vrcholu sa naskytá dychberúci spätný pohľad do celej doliny Zeleného plesa a na Jahňací štít. Pri jesennom hmlistom počasí so slnkom v chrbte tu môžete zažiť aj vzácny meteorologický úkaz – Gloriolu (Vidmo).
• Čas úseku: cca 1:30 h | stúpanie cca 470 m.

4. Úsek: Veľká Svišťovka ➔ Skalnaté pleso ➔ Hrebienok ➔ Starý Smokovec

Zo Svišťovky klesáte miernym traverzom po červenej Tatranskej magistrále ku Skalnatému plesu (1 751 m n. m.), kde stojí druhá chata na trase – Skalnatá chata (a Restaurant LOMNICA).

• Zostup do cieľa: Zo Skalnatého plesa pokračujete po magistrále okolo Zamkovského chaty (tretia chata na trase) na Hrebienok a zíde do Starého Smokovca.
• Alternatíva pre skrátenie: Zo Skalnatého plesa sa môžete zviesť kabínovou lanovkou do Tatranskej Lomnice, čím si ušetríte záverečných 7 km pešieho klesania.
• Čas úseku: cca 3:30 h (pešo až do Smokovca).

Tri tatranské chaty na jednej trase

Jednou z najväčších výhod tejto náročnej trasy je vynikajúce zázemie. Na trase navštívite (alebo miniete) až tri horské chaty, kde si môžete doplniť sily:

1. Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.): Otvorená celoročne, známa skvelou kuchyňou a neopakovateľnou atmosférou priamo pod stennou Kežmarského štítu.
2. Skalnatá chata (1 725 m n. m.): Historická chata pod Skalnatým plesom, ktorú dlhé roky spravoval známy tatranský nosič a horolezec Laco Kulanga.
3. Zamkovského chata (1 475 m n. m.): Príjemná chata v ústí Malej Studenej doliny, ideálna na záverečné občerstvenie pred príchodom na Hrebienok.

Praktické parametre a logistika

• Celková dĺžka cca 24 km (so zostupom do Smokovca)
• Celkové prevýšenie stúpanie cca 1 450 m / klesanie cca 1 500 m
• Časový rozpočet 8:30 až 10:00 hodín (celodenný výlet)
• Náročnosť Fyzicky náročná vysokohorská túra
• Východisko / Cieľ Ždiar (Monkova dolina) / Starý Smokovec

Zažili ste už tatranské vidmo?

Nič nie je krajšie ako sedieť na vrchole kopca a vidieť okolité doliny, krásne farby symbolizujúce jeseň. To sú jedinečné zážitky, ktoré nám ponúka  jeseň. Na vrchole nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Jeden z najkrajších a najvzácnejších úkazov, aký môžeme vidieť na horách: Vidmo.

Ide o ojedinelý jav s názvom vidmo. Nádherné divadlo a nám neostávalo nič iné, iba užívať si ten okamih. Boli to čarovné momenty, niečo čo človek len tak nezažije.

Pozn: Vidmo je zaujímavý meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť v horách za hmlistého počasia, keď je Slnko nízko nad obzorom. Prejavuje sa tak, že vidíme okolo svojho tieňa kruhové farebné spektrum – gloriolu. Gloriola sa tvorí okolo tieňa vrhaného postavou na oblačnú vrstvu alebo hmlu. Vzniká spätným ohybom svetla na malých kvapôčkach hmly.

Rodinný B-Plán a skrátené varianty

Ak je pre vás celá trasa zo Ždiaru až do Smokovca príliš dlhá, môžete zvoliť kratšie alternatívy:

• Variant 1: Výstup na Zelené pleso z Bielej vody. Najobľúbenejší poldenný rodinný výlet (cca 3 h tam a späť) po žltej značke z parkoviska Biela voda.
• Variant 2: Zo Skalnatého plesa na Veľkú Svišťovku. Vyvezte sa lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a urobte si výstup len na Sedlo pod Veľkou Svišťovkou a späť (cca 2:30 h).

Bezpečnosť a užitočné tipy

• Jesenná turistika: Október je na túry v Tatrách nádherný vďaka stabilnému počasiu a jasným výhľadom. Dni sú však kratšie, preto vyrazte na trasu najneskôr o 6:30 – 7:00 ráno a do batohu si nezabudnite pribaliť čelovku.
• Sezónna zimná uzávera: Pozor! Úsek z Monkovej doliny do Širokého sedla, ako aj prechod cez Sedlo pod Veľkou Svišťovkou podliehajú sezónnej zimnej uzávere TANAPu od 1. novembra do 15. júna.
• Výbava a poistenie: Pevná vysokohorská obuv, teplé oblečenie (na sedlách býva silný veternosť) a dohodnuté komerčné poistenie na hory pre zásah HZS sú povinnou výbavou.

FAQ – Kopské sedlo a Veľká Svišťovka

Príspevok Cez Kopské sedlo a sedlo Svišťovky do Starého Smokovca zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Varšava z nadhľadu vám ukáže mesto úžasných kontrastov. Na jednej strane do neba týčiace sa mrakodrapy, na druhej historické paláce, no medzi tým všetkým neskutočné množstvo zelene a netradičných architektonických úkazov. Ak hľadáte kompletného sprievodcu históriou a pamiatkami Varšavy, určite si prečítajte náš hlavný prehľad.

Tentoraz sme sa však na poľskú metropolu pozreli z trochu iného uhla – z výšky panoramatických terás, z mrakodrapov a z voňavých strešných záhrad.

Štvrtkový relax v kráľovskom parku Łazienki

Do Varšavy sme prileteli priamo z Bratislavy vo štvrtok popoludní. Keďže sme mali pred sebou len časť dňa, naplánovali sme si ľahší program v blízkosti nášho ubytovania.

Ako správni športoví fanúšikovia sme najprv spravili krátku zastávku pri štadióne Legie Varšava a odtiaľ sme plynulo prešli do rozľahlého parku Łazienki Królewskie (Kráľovské kúpele). Táto oáza pokoja nás očarila natoľko, že sme v nej strávili celý zvyšok popoludnia.

Łazienki sú jedným z najkrajších parkovo-palácových komplexov v Európe. Na ploche 76 hektárov ukrývajú historické pamiatky na čele s ikonickým Palácom na ostrove, Starou oranžériou či Myslewickým palácom.

Najlepším spoločníkom v parku je však príroda. Pri vode sa majestátne prechádzajú farebné pávy a po chodníkoch pobehujú krotké veveričky, ktoré bez akéhokoľvek strachu čakajú na niečo pod zub. Práve tu, v tieni Chopinovho pamätníka, nám došlo, že zelená tvár Varšavy bude oveľa čarovnejšia, než sme čakali.

Varšava z nadhľadu: Varso Tower a HighGarden

V piatok ráno sme sa vybrali preskúmať mestský ruch. Varšavská MHD funguje na jednotku – autobusy, električky aj metro sú presné a čisté, preto sme hneď na úvod investovali do celodenného lístka.

Električka nás priviezla k hlavnej železničnej stanici, nad ktorou sa týči Varso Tower. S celkovou výškou 310 metrov (vrátane antény) ide o najvyššiu budovu v celej Európskej únii.

Lístky na panoramatickú vyhliadku Highline Warsaw na 53. poschodí (230 m) sme si zarezervovali online hneď na prvý ranný vstup o 10:00. Vyhli sme sa tak radom a samotná jazda preskleným rýchlovýťahom bola zážitkom. Z otvorenej plošiny sa pred nami rozprestrel dychberúci 360-stupňový výhľad na celé mesto.

Ikonický Palác kultúry a vedy, ktorý bol dlhé desaťročia hlavnou dominantou mesta, sme odtiaľto mali doslova ako na dlani z nadhľadu. Skvelou bodkou bol prechod na 49. poschodie, kde sa nachádza HighGarden Rooftop Lounge – zelená strešná záhrada a bar pod holým nebom.

💡 Praktické tipy na varšavské vyhliadky

1. Varso Tower (Highline Warsaw): Vyhliadková terasa na 53. poschodí (230 m) je najvyššie položenou otvorenou plošinou v EU. Lístky kupujte zásadne vopred online na ranné hodiny, kedy je hore najmenej ľudí.
2. Strešná záhrada BUW (Univerzitná knižnica): Jedna z najväčších strešných záhrad v Európe (2 000 m²). Je celoročne bezplatne prístupná a ponúka skvelé výhľady na rieku Visla a Múzeum Kopernik.
3. Veža kostola sv. Anny: Najlepší klasický výhľad na zrekonštruované Staré Mesto a Kráľovský hrad z výšky 26 metrov po zdolaní 148 kamenných schodov.

Architektonický bizár: Keretov dom vo štvrti Wola

Z výšok mrakodrapov sme sa spustili späť na zem a namierili si to do štvrte Wola. Naším cieľom bol Keretov dom (Dom Kereta) – stavba zapísaná v knihách rekordov ako najužší dom na svete.

Na mieste nás čakal celkom zábavný moment. Navigácia nás doviedla do úzkej uličky, no pred nami stála len akási oplechovaná konštrukcia pripomínajúca výťahovú šachtu vtesnanú medzi dva paneláky. Museli sme si cez mobil overiť, či sme naozaj správne.

Zvonku dom síce nepôsobí ako klasická atrakcia, no ide o fascinujúcu umeleckú inštaláciu architekta Jakuba Szczęsneho. Dom má v najužšom mieste neuveriteľných 92 centimetrov a v najširšom len 152 centimetrov! Vnútri sa pritom ukrýva plnohodnotné (i keď miniatúrne) pracovisko a spálňa pre spisovateľov.

Záhrada nad mestom: Strecha Univerzitnej knižnice (BUW)

Presunuli sme sa metrom M2 na stanicu Nowy Świat-Uniwersytet. Akonáhle vyjdete z podzemia, sklenené mrakodrapy vystriedajú historické paláce a hlavný kampus Varšavskej univerzity z roku 1816.

Naším hlavným cieľom však bola Univerzitná knižnica (BUW). Netiahli nás sem knihy, ale jej slávna strešná záhrada.

Táto architektúra je doslova zeleným zázrakom. Dolná záhrada zaberá 15 000 m² s rybníkmi a fontánami, no horná časť (2 000m²) sa nachádza priamo na streche budovy. Varšava z nadhľadu. Prechádzate po lávkach medzi popínavými rastlinami, cez sklenené kupoly nazeráte do čitární pod vami a kocháte sa výhľadom na rieku Vislu a blízke Vedecké centrum Kopernik.

Najlepšie na tom je, že vstup na strechu je pre všetkých úplne zadarmo!

Zostup k historickému srdcu a tradičné pierogi

Po prechádzke popri nábreží Visly sme sa po Kráľovskej ceste okolo Prezidentského paláca dostali do Starého Mesta (Stare Miasto). Aby bol náš prehľad vyhliadok kompletný, vystúpili sme na vyhliadkovú vežu pri Kostole svätej Anny. Pohľad na hradné námestie so Zigmuntovým stĺpom a Kráľovským hradom je skutočne rozprávkový.

Pri pohľade na farebné meštianske domy si človek len ťažko predstaví, že po Varšavskom povstaní v roku 1944 bolo historické centrum zničené na viac než 85 %. To, čo dnes vidíme, je ikonickým výsledkom obrovskej povojnovej obnovy na základe starých obrazov a dokumentov, za čo je Varšava právom zapísaná v zozname UNESCO.

Potulky uličkami sme zakončili na Rynku Starego Miasta pri soche Varšavskej morskej panny (Syrenka) a pri gotickom Barbakáne.

Na záver celodenného chodenia prišla zaslúžená gastro odmena v lokálnej pierogárni. Ochutnali sme tradičné poľské pirohy na slano (so syrom a zemiakmi) aj na sladko s ovocím. Varšava nás očarila svojou dynamikou, zeleňou aj tým, ako dokázala vstať z popola.

Už teraz vieme, že sme tu rozhodne neboli naposledy!

Príspevok Varšava z nadhľadu: Najvyššia vyhliadka EU, strešné záhrady a najužší dom sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte prírodný a historický klenot, ktorý sa týči priamo nad kolískou slovenskej štátnosti a ponúka výhľady od Podunajskej nížiny až po Tatry, ste na správnom mieste. Náš sprievodca: Zobor turistické trasy cyklotrasy vám ukáže to najlepšie z najjužnejšieho výbežku pohoria Tribeč.

A neďaleká Pyramída s televíznym vysielačom nemusí byť vaším jediným cieľom. Máte na výber od starobylých pustovníckych miest a pravekej Svoradovej jaskyne, cez národnú prírodnú rezerváciu Zoborská lesostep, ikonický románsky Dražovský kostolík, až po vyhľadávané lesné singletraily pre horské bicykle. V rámci turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá je Zobor cieľom, ktorý dokonale spája históriu s aktívnym pohybom.

Zobor vs. Pyramída: Kde leží skutočný vrchol?

Mnohí návštevníci Nitry si pri pohľade na siluetu pohoria pletú dva hlavné body:

• Pyramída (553 m n. m.): Predvrchol, ktorý je dominantou Nitry. Stojí tu televízny vysielač, pozostatky Miléniového pamätníka z roku 1896 (postaveného k 1 000. výročiu Uhorského kráľovstva), nepoužívaná hornej stanica bývalej sedačkovej lanovky a kultová turistická maringotka s občerstvením. Práve odtiaľto sa naskytá ten najznámejší panoramatický výhľad na celé mesto a Podunajskú nížinu.
• Zobor (587 m n. m.): Skutočný najvyšší vrchol leží o niečo severnejšie v lese. Nachádzajú sa tu valy rozsiahleho hradiska zo staršej doby bronzovej, ktoré v 9. storočí v časoch Veľkej Moravy slúžilo Slovanom ako útočištné hradisko.

Unikátna príroda: Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep

Juhozápadné svahy hrebeňa medzi Zoborom a Meškovým vrchom chráni NPR Zoborská lesostep (vyhlásená už v roku 1952). Vďaka špecifickej mikroklíme tu rastie viac ako 14 chránených druhovo vzácnych stepných a lesostepných rastlín (napr. hlaváčik jarný či poniklec).

Súčasťou tohto vápencového územia je aj Svoradova jaskyňa s priľahlým Svoradovým prameňom. Práve tu podľa legiend v 11. storočí žil v prísnej pustovni svätý Svorad-Andrej, patrón mesta Nitra.

Najkrajšie turistické trasy na Zobor a okolie

Výstup na Zobor je dostupný celoročne a ponúka variácie pre rodiny s deťmi aj kondičných turistov:

1. Klasický výstup od Sanatória (Najobľúbenejší okruh)

Ideálny štart je pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada (zastávka MHD / parkovisko). Po modrej značke stúpate cez rázcestie Tri Duby na vrchol Zobora, odkiaľ prejdete cez Zoborské sedlo na Pyramídu. Späť zídete po modrej značke popod starú lanovku.

• Parametre: cca 7 km (okruh) | prevýšenie cca 380 m
• Čas: cca 2:30 h | Pohodový výstup zvládnu aj malé deti a seniori.

2. Veľký nitriansky okruh cez Dražovský kostolík

Zážitková trasa spájajúca najkrajšie vyhliadky. Od Sanatória vyrazíte po modrej pod Pliešku, kde sa napojíte na zelenú značku smerom k románskemu Kostolíku sv. Michala Archanjela v Dražovciach (12. storočie, známy aj z bývalej 50-korunovej bankovky). Späť sa vraciate po zelenej cez Pliešku, Meškov vrch na Zobor a Pyramídu.

• Parametre: cca 14 km | prevýšenie cca 580 m
• Čas: cca 4:30 h | Stredne náročná celodenná túra.

3. Hrebeňovka Žirany alebo Podhorany (pre náročnejších)

• Zo Žirán (po červenej značke): Nástup v Žiranoch preverí kondíciu stúpaním cez vrch Žibrica (617 m n. m.) a Trojchotár až na Zobor. (cca 11 km | 4:00 h).
• Z Podhorian (po žltej a zelenej): Výstup od železničného viaduktu cez Meškov vrch s možnosťou odbočky na rozhľadňu v Podhoranoch.

Cyklotrasy a MTB Single traily na Zobore

Zoborský masív sa v posledných rokoch stal vyhľadávaným rajom pre horskú cyklistiku (MTB):

• Zoborské Single traily (Pre technických jazdcov):

  • Oficiálne vyznačené a udržiavané MTB traily vedúce lesným terénom. Značený výšľap štartuje od Sanatória cez Tri Duby až k Pyramíde (cca 6 km / +400 m).
  • Zjazdové traily okolo Pyramídy a Zobora ponúkajú zábavné technické pasáže, klopenky a prírodné prekážky v tieni listnatých lesov.

• Veľký Dražovecký MTB okruh (33 km | prevýšenie 780 m):

  • Výborná zážitková trasa pre krosové a horské bicykle. Vedie z Podhorian po lesných zvážniciach k Dražovskému kostolíku, odkiaľ stúpa po žltej a červenej značke na hrebeň a klesá späť do Podhorian.

Lezenie na Zobore: Biele skaly

Priamo pod Pyramídou (v úseku pod starou lanovkou) sa nachádza cvičný skalný sektor Biele skaly. Ide o vápencové skalné bloky s výškou do 15–20 metrov s približne 11 zaistenými lezeckými cestami ľahšej až strednej obťažnosti.

Rodinný B-Plán, výlety v okolí Nitry

Ak chcete výlet na Zobor spojiť s ďalšími atrakciami v Nitre a okolí:

• Nitriansky hrad a Diecézne múzeum: Historické srdce Nitry s Katedrálou sv. Emeráma, hradnými valmi a vyhliadkovou vežou.
• Nitrianska Kalvária: Fotogenický skalnatý vrch v južnej časti mesta s kostolíkom, kaplnkami a kruhovým výhľadom na rieku Nitru.
• Hrad Gýmeš (Jelenec) a Hrad Oponice: Dve romantické zrúcaniny hradov v pohorí Tribeč, dostupné poldennými výletmi z okolitých obcí.

Praktické info pred návštevou

• Kde zaparkovať: Najlepším východiskovým bodom je bezplatné/spoplatnené parkovisko pri Nemocnici sv. Svorada (Sanatórium) na Zobore, prípadne parkovisko pri Dražovskom kostolíku.
• Doprava MHD a vlakom: Z hlavnej železničnej a autobusovej stanice v Nitre premáva priamo k Sanatóriu mestská autobusová linka (MHD). Ak cestujete vlakom ZSSK, vystúpiť môžete aj na zastávke Zbehy alebo Dražovce.
• Občerstvenie: Priamo na Pyramíde funguje počas víkendov a priaznivého počasia kultová maringotka. V podhorí Zobora a v okolí Sanatória nájdete viacero reštaurácií a kaviarní.

Často kladené otázky (FAQ) – Zobor

Príspevok Zobor turistické trasy cyklotrasy: Pyramída, Zoborská lesostep a Dražovský kostolík zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Opäť sme raz vyrazili na cestu k susedom na Moravu, konkrétne smerom na Jeseníky. Cesta z Bratislavy bola celkom dlhá, no rozhodne nebola nudná. Veď nám hneď po ceste ponúkla jedno malé, absolútne neplánované dobrodružstvo! Keď sme vyrážali z domu, nemali sme ani tušenia, že Železničný skanzen Lupěné existuje.

Niekde za Olomoucom, tesne pri meste Zábřeh na Moravě, sa však pred nami zrazu objavila hnedá turistická tabuľa. Nenápadná, no presne taká, ktorá dokáže v sekunde zmeniť pôvodný plán cesty.

A keďže s nami v aute sedel aj jeden skalný železničiarsky fanatik, nebolo o čom diskutovať. Zbehli sme z hlavného ťahu a po miestnych lokálkach sme sa nechali naviesť ďalšími šípkami až do malebnej obce Lupěné.

Keď sa cyklotrasa stane múzeom pod holým nebom

Zaparkovali sme hneď na začiatku dediny a ďalej pokračovali poctivo po vlastných. Hladká asfaltová cesta pre cyklistov a peších tu verne kopíruje staré železničné koľajnice. Tie nás postupne priviedli k mieste, o ktorom sme ešte pred hodinou vôbec netušili, že existuje.

Skanzen v Lupěnom totiž nie je tradičným múzeom s plotom a pokladňou. Jeho celou expozíciou je vlastne špičková cyklotrasa, vytvorená priamo na násype bývalej hlavnej železničnej trate medzi Lupěným a Hněvkovem u Zábřehu.

Hneď na jej začiatku nás privítal najväčší trhák – nablýskaná parná lokomotíva radu 317 z roku 1950.

Veľkým plusom je, že mašinu si môžete obzrieť a preskúmať aj zvnútra z kabíny rušňovodiča. My sme si ju, samozrejme, prezreli naozaj dopodrobna. Veď keď už máte v aute železničiarskeho nadšenca, bola by obrovská škoda nevypočuť si odborný výklad o každej páke a ventile!

💡 Užitočné fakty: cyklotrasa Lupěné

• Parametre trasy: Dĺžka unikátneho úseku po bývalom zvršku trate je cca 2,5 km (tam a späť ideálne 5 km). Povrch tvoria špičkový hladký asfalt – ideálny pre bicykle, kolobežky aj kolieskové korčule.
• Náučný chodník: Súčasťou cesty je naučný chodník s názvom „Na opuštěném tělese dráhy“, ktorý informuje o histórii trate, technických pamiatkach aj miestnej faune a flóre.
• Historické mosty z roku 1902: Trasa prechádza cez tri pôvodné oceľové železničné mosty z roku 1902, staré strážne domčeky a kamenné kilometerníky.
• Železničný tunel: Na konci cyklotrasy pri Hněvkove sa nachádza pôvodný železničný tunel dlhý 82 metrov.

Mechanické závorové páky a tri historické mosty

Nasadili sme tempo a vybrali sa ďalej po cykloceste za ďalšími exponátmi tejto netradičnej železničnej expozície.

Počas prechádzky objavíte historické mechanické závory, staré semafory či rôzne typy traťových návestidiel. Všetky tieto unikátne exponáty sem putovali zo zrušených železničných staníc alebo z neďalekého železničného depa. Každý z nich vkusne pripomína časy, keď tadeto namiesto cinkajúcich cyklistov a rodín na korčuliach premávali ťažké nákladné a osobné vlaky.

Celá trasa má približne 2,5 kilometra a vedie po autentickom násype opustenej trate. Cestou prekonáva tri oceľové železničné mosty z roku 1902, míňa romantické kamenné strážne domčeky a pôvodné kamenné míľniky.

Na takýchto miestach sa mi neskutočne páči práve to, že minulosť nezostala zakliata niekde za studeným sklom múzea. Človek po nej doslova kráča. Po tom istom kamennom zvršku, kde kedysi duneli oceľové kolesá vlakov, dnes svištia bicykle, kolieskové korčule a prechádzajú sa zvedaví turisti.

Cyklotrasa Lupěné Hněvkov: tunel si nechávame ako dôvod na návrat

Trasa skanzenu je na svojom konci v Hněvkove zakončená skutočnou lahôdkou – pôvodným železničným tunelom.

Ibaže... k nemu sme sa pri tejto prvej návšteve už nedostali.

Pre cyklistu alebo korčuliara je 2,5 kilometra otázkou pár minút. Pre pešieho turistu sa však priama asfaltová trasa tam a späť môže po čase zdať trochu jednotvárna. A tak sme približne v polovici našu malú železničnú výpravu otočili a pomalým tempom sa vrátili späť k parnej lokomotíve.

Tunel teda zostal nepreskúmaný na inokedy. A viete čo? Je to vlastne úplne skvelé! Aspoň máme perfektný dôvod sa sem pri najbližšej ceste na Moravu opäť vrátiť.

Výlety Jeseníky Morava

Keď sa nabudúce vyberieme smerom na Jeseníky, do kufra auta určite pribalíme aj bicykle alebo kolieskové korčule – korčuliarov sme tu totiž stretli naozaj neúrekom. A tentoraz si celú trasu cez mosty až do tunela prejdeme celú!

Niektoré miesta človek objaví úplnou náhodou. A potom má ten správny pocit, že by bola obrovská škoda nechať ich len tak za sebou. Železničný skanzen Lupěné si tak s radosťou pripisujeme na náš zoznam obľúbených moravských zastávok!

Príspevok Železničný skanzen Lupěné: Cyklotrasa, para a neplánované moravské dobrodružstvo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vyrážame ešte za hlbokej tmy. Keď prechádzame popod Štrbu, spoza tatranských štítov sa začína predierať prvé ranné slnko a zlatisté lúče nás oslepujú cez čelné sklo. Je to neklamná predzvesť toho, že nás čaká jeden z tých dokonalých tatranských dní, kedy je obloha vymetená do azúrova a vzduch má chuť čerstvého ľadu. Našim cieľom je Svišťový štít.

Prichádzame do Starého Smokovca, aby sme stihli prvú rannú pozemnú lanovku na Hrebienok (1285 m n. m.). Nožičky si treba na začiatku pošetriť – pred nami je poctivá vysokohorská túra s viac než tisíckou výškových metrov.

Naším dnešným cieľom je Svišťový štít (2383 m n. m.) – majestátny, no neprávom prehliadaný vrchol vypínajúci sa v závere Veľkej Studenej doliny priamo za Zbojníckou chatou.

🍂 Veľká Studená dolina v jesennom šate

Ráno na Hrebienku je ešte poriadne svieže, no s prvými nastúpanými metrami sa telo rýchlo zahreje. Príroda okolo dáva jasne najavo, že leto pomaly odovzdáva žezlo jeseni:

• Okraje kamenistého chodníka lemujú sýtomodré trsy horca luskáčovitého (Gentiana asclepiadea).
• Žltnúca tráva na svahoch Slavkovského štítu a Vareškového plesa žiari kobercami kvitnúceho fialového vresu.
• Prechádzame cez úsek, kde letná búrková prietrž mračien strhla časť chodníka – tatranská divočina si neustále berie priestor späť.

Keďže sme vyrazili skoro ráno, turistov je pomenej. Užívame si pokoj, žblnkot Studeného potoka a ranné ticho, ktoré prerušuje len šuchot našich krokov. Už z diaľky vidíme náš cieľ – skalnatý masív Svišťového štítu, ktorý stráži záver doliny ako mohutná kamenná pevnosť.

🐐 Zbojnícka chata, kamzíčie jasle a vykŕmený svišť

Okolo desiatej hodiny prichádzame k Zbojníckej chate (1 960 m n. m.). Krátky oddych na terase, teplý horský čaj s citrónom a pokračujeme ďalej po modrej značke smerom na sedlo Prielom.

Tu sa začína to pravé tatranské divadlo:

• Priamo pri chodníku sa pokojne pasie stádo kamzíkov aj s tohtoročnými mláďatami. Zvyknuté na rešpektujúcich turistov si nás zvedavo obzerajú, kým malé kamzíčatá s neuveriteľnou ľahkosťou skáču po kolmých balvanoch.
• O pár desiatok metrov ďalej spod skaly vykukne poriadne vypasený svišť. Usilovne hryzie posledné steblá trávy – zima vo výške dvetisíc metrov nepozná zľutovanie a tukové zásoby na niekoľkomesačný zimný spánok sú otázkou prežitia.

🗿 Mimo značených chodníkov: Cesta kamenných mužíkov

Kráčame po oficiálnom modro značenom chodníku až do miesta, kde sa trasa prudko stáča doľava a začína stúpať do suťovísk pod sedlo Prielom.

V tomto bode odbočujeme doprava na viditeľný neznačený chodník, ktorý mieri priamo do svahu Svišťového štítu.

Od tohto momentu preberajú navigačnú štafetu kamenní mužíci:

• Chodník sa strieda so sutinovými a balvanovými poľami.
• Mužíci postavení z naskladaných žulových kameňov spoľahlivo ukazujú najschodnejšiu líniu cez skalné prahy a trávnaté terasy.
• Hoci je terén strmý, ide o čistokrvný chodecký terén bez nutnosti horolezeckého istenia či lezeckých úsekov I.–II. stupňa obťažnosti.

🚩 Vrchol Svišťového štítu (2383 m): Železná trojnožka a božský pokoj

S pribúdajúcou výškou sa horizont otvára. Posledné metre po skalnom hrebeni a stojíme na vrchole!

Prvé, čo udrie do očí, je zvláštna kovová trojnožka (triangulačná pyramída) ukotvená priamo v skalnom podloží. Hoci vizuálne nepôsobí najromantickejšie, ide o historický geodetický bod – svedka presného mapovania Vysokých Tatier z 20. storočia.

👁️ Panoráma, na ktorú sa nezabúda

Kruhové výhľady zo Svišťového štítu patria k najlepším v celých Tatrách:

• Priamo pred vami leží celá Veľká Studená dolina s jej početnými plesami roztrúsenými ako zrkadlá na dne kotliny.
• Ako na dlani máte hradbu velikánov: Gerlachovský štít, Bradavicu, Východnú Vysokú, Vysokú, Rysy, Javorové štíty aj Lomnický a Slavkovský štít.
• V diaľke na severe sa otvára pohľad do divokej a neprístupnej Svišťovej doliny a poľských Tatier.

Najkrajší je však ten kontrast. Kým ďalekohľadom vidíme stovky hlavičiek tlačiacich sa na vrchole Rysov či na reťaziach na Východnej Vysokej, na Svišťovom štíte sedíme len my traja.

Hodina ticha, rozjímania, fotenia a jedenia lepeňákov na vyhriatej tatranskej žule prebehne ako jediná minúta. Je to pocit čistého raja.

❄️ Prečo nie je Svišťový štít značený a čo v zime?

Svišťový štít je pri svojej výške 2383 m n. m. jedným z najľahšie dostupných tatranských štítov v rýdzo chodeckom teréne. O to viac mnohých prekvapuje, prečo naň nevedie oficiálna turistická značka KST.

• Ochrana prírody a TANAP: Dôvodom je predovšetkým ochrana krehkého vysokohorského biotopu svišťov a kamzíkov v závere doliny a regulácia masového turizmu. Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je pohyb mimo značených chodníkov v letnej sezóne vyhradený pre organizovaných horolezcov a túry s horským vodcom.
• Skialpový raj v zime: V zimnom období a na jar patrí Svišťový štít a blízke Svišťové sedlo k najobľúbenejším skialpinistickým trasám vo Veľkej Studenej doline s fantastickým zjazdom okolo Zbojníckej chaty.

Zostupujeme tou istou trasou späť. Nohy už v závere doliny cítia každý kameň, no hlava je vyčistená na maximum.

🧭 Praktický súhrn trasy

• Trasa: Starý Smokovec ➔ Hrebienok (lanovka) ➔ Magistrála ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ odbočka pod Prielomom ➔ Svišťový štít (tam a späť).
• Dĺžka: cca 17,5 km (od Hrebienka a späť)
• Prevýšenie: +1 150 m / -1 150 m (z Hrebienka)
• Čas: 7:00 až 8:00 hodín celkovo
• Náročnosť: Vysokohorská náročná túra (výborná fyzická kondícia, orientácia v skalnom teréne podľa mužíkov).

❓ Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bingen wine ride. Víno a cyklistika. Tieto dve záľuby k sebe patria rovnako prirodzene ako kvalitný reťazový olej a dobre nastavené prehadzovačky. Po tom, čo sme s rodinou prebicyklovali rakúske Neusiedler See, čarovné Wachau či nemecké údolia riek Mosel, Inn a Sára, sme nepredpokladali, že by nás Porýnie mohlo ešte niečím zásadným zaskočiť. Vinársky región na brehu Rýna Bingen am Rhein nás dlho lákal.

A potom prišlo pozvanie do vinárskeho srdca Rýna, neďaleko Frankfurtu a Wiesbadenu. Výsledok? Bingen Wine Ride. Tak sme pomenovali zážitkový cyklistický raj, na ktorý len tak nezabudneme.

Bingen am Rhein: Keltská história, myšia veža a mystika

Centrom celého regionu je mesto Bingen am Rhein v spolkovej krajine Porýnie-Falc. Pôvodný keltský názov osady bol Bingium, čo v preklade znamená niečo ako „diera v skalách“. Práve tu sa nachádza slávne úžina Binger Loch – nebezpečné skalnaté miesto na rieke, kde v minulosti museli lodníci prekladať tovar na menšie plavidlá.

Bingen bol už v staroveku dôležitým uzlom. Začínala tu Via Ausonia, rímska vojenská cesta spájajúca Rýn s Trierom. Mesto sa preslávilo aj legendou o Myšej veži (Binger Mäuseturm) stojacej na ostrovčeku v rieke, v ktorej vraj lakomého biskupa Hatta z Mainzu za trest zaživa zjedli myši.

Bingen je navyše rodiskom svätej Hildegardy von Bingen – stredovekej mystičky, abatiše, lekárky a výnimočnej hudobnej skladateľky, ktorej podmanivú stredovekú hudbu absolútne milujem.

🗺️ Hranice teritória Bingen Wine Ride

• Západná hranica: Historické mestečko Bacharach s hradom Stahleck (miesto, ktoré nesmiete za žiadnych okolností obísť).
• Východná hranica: Kaštieľ a mestečko Johannisberg s prívozom v neďalekom Winkeli a svetoznámym rizlingom.
• Južné centrum: Mesto Bingen am Rhein na sútoku Nahe a Rýna.
• Charakter krajiny: Údolie Rýna je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Steny kaňonu sa prudko dvíhajú priamo od rieky a ukrývajú stovky kilometrov cestičiek medzi vinohradmi aj v hlbokých lesoch.

Náš základný tábor u motorkára Klausa: Kopečky vs. rovinka

Ako experti na ekonomické a autentické cestovanie sme si ubytovanie vyhľadali cez AirBnB v malej dedinke Oberheimbach, ležiacej asi dva kilometre od samotnej rieky. Našli sme skvelý rodinný apartmán za výbornú cenu.

Náš domáci Klaus bol kapitola sama o sebe. Pán v rokoch, telom aj dušou veteránsky motorkár, ktorý si stroje sám montuje v garáži. Od prvej minúty sme si padli do oka.

V tíme sme mali odlišné stratégie. Syn Peter Jr. sníval o pohodovom rovinatom bicyklovaní popri rieke s častými koštovkami vína. Ja ako senior som naopak pokukoval po okolitých kopcoch. Asfaltové cestičky zarezané do strmých vinohradov budili rešpekt už od pohľadu. A hneď za vinicami sa navyše rozprestieral hustý, voňavý les pretkaný sieťou poctivých cyklotrás.

Výšľap nad Bacharach: Hrad Stahleck a stredoveká Wernerkapelle

Kopečky vyhrali na plnej čiare. Zvolili sme smer na Bacharach. Až večer po dojazde mi dopplo, odkiaľ mi bol tento názov taký povedomý – miestnu nedostavanú gotickú katedrálu Wernerkapelle poznam z desiatok obrazov starých stredovekých majstrov!

Naše ubytovanie ležalo v polovici kopca, čo slúžilo ako optimistický argument, že to hore nebude ďaleko. Nebola to pravda. Nastúpali sme ďalších 350 výškových metrov, kým sme sa dostali na samotný hrebeň.

No tie výhľady! Ten neskutočný pokoj a atmosféra. Presne pre tieto momenty v sedle má význam žiť.

Zvolili sme nádherný hrebeňový trail. Po 15 kilometroch jazdy po hrebeni sa pred nami otvoril úchvatný pohľad na hrad Stahleck, týčiaci sa priamo nad Bacharachom. Hradov je tu mimochodom neúrekom – v stredoveku slúžili ako strážne pevnosti na ochranu viníc. Víno bolo strategickou surovinou, o ktorú sa viedli reálne vojny. Kto by nechcel chlastať.

Bacharach patrí do svetového dedičstva UNESCO. Prvé zmienky pochádzajú z 11. storočia a v roku 1314 tu korunovali nemeckého kráľa Ľudovíta Bavorského. Mesto bolo historicky najdôležitejším prekládkovým uzlom obchodu s vínom. Práve tu sa víno prekladalo z malých lodí z obávaného Binger Lochu na veľké obchodné plavidlá. Odtiaľ pochádza aj slávne označenie vína „Bacharacher“.

🚲 Ako si užívať cyklotrasy nad Rýnom

• Pre pohodárov a rodiny (Pobrežná cyklotrasa): Hlavná asfaltová cyklotrasa vedie po oboch brehoch Rýna. Je dokonale rovná a plynulá. Treba však počítať s väčším počtom rekreačných cyklistov a elektrobicyklov.
• Pre vrchárov a cestárov (Vinohradnícke asfaltky): Cesty obsluhujúce vinohrady sú vyasfaltované, no ponúkajú brutálne stúpania so sklonom často cez 16%. Keďže sú ľudia pohodlní, hore nestretnete okrem nás ani nohu.
• Pre MTB a gravel (Lesné hrebene): Hrebene nad vinicami ukrývajú stovky kilometrov značených poľných a lesných ciest. Všetko je perfektne prepojené a prehľadne označené.

Zážitkový rituál: Piknik s výhľadom za milión

Ak zakážete cyklistovi kopečky, je to ako odoprieť fajčiarovi cigaretu. V úseku medzi mestami Rüdesheim, Lorch a Bacharach na rovinu naozaj nie je najmenší dôvod. Steny údolia sa dvíhajú prudko do výšky a vy nemáte problém na pár kilometroch nastúpať stovky výškových metrov.

Po každom takomto výšľape sme si dopriali náš rodinný zážitkový rituál. Výbava je jednoduchá: malý batoh, bageta, poctivá šunka, lokálne syry, fľaška chladeného rizlingu, ovocie, vývrtka a dva sklenené poháre.

Otvoriť si fľašku s výhľadom na meandrujúci Rýn, kde pod vami ticho plávajú výletné lode, je tá najlepšia odmena za spotený dres. Ticho, pokoj a panoráma vám dobijú batérie lepšie než akýkoľvek ionťák.

Logistika na Rýne: Kompy, železnica a nemecká dokonalosť

Rieka Rýn je tepnou celého regiónu. Nákladné aj výletné lode tu pulzujú v plnom nasadení. Po oboch stranách rieky vedie mimoriadne rýchla, čistá a presná železnica, v ktorej bez problémov prepravíte bicykle.

Zaujímavosťou je, že jediný pevný most v širšom okolí – slávny Hindenburgov most pri Rüdesheime – bol počas druhej svetovej vojny zbombardovaný a dodnes sa zachoval len ako memento. Spojenie medzi brehmi tak zabezpečujú prevozné kompy (Fähre).

Otestovali sme hneď tri prepojenia:

• Niederheimbach – Lorch,
• Bingen – Rüdesheim a
• Winkel – Ingelheim.

Kompy premávajú často a presne. Oplatí sa kúpiť si obojsmerný lístok, ktorý platí počas celého dňa na ktorejkoľvek z nich. Popri rieke nájdete množstvo dobre vybavených kempov, kde sa dá za hubičku najesť i ubytovať.

Počas celej cesty ma fascinovala neskutočná čistota a systém. Všade kvety, nikde žiadne odpadky. Na vlastné oči som videl, ako miestny starší pán zdvihol po turistoch odhodenú plechovku a odniesol ju do koša. Všetko tu funguje, má svoj systém a každý ho podvedome dodržiava.

Degustačné pravidlo: Vypustite supermarkety, hľadajte vinárov

Ak ide o víno, odporúčam kompletne ignorovať bežné obchody a supermarkety. Degustovať treba priamo u lokálnych vinárov.

Jedno z najlepších vín zájazdu (Eisenbach-Korn, ktoré získalo occlusion na prestížnej AWC Vienna) sme objavili úplne náhodou priamo v našej zapadnutej dedinke Oberheimbach. Ich rizling bol ľahký, iskrivý, svieži a minerálny. Chuťou pripomínal najlepšie kúsky z rakúskeho Wachau, no cena bola neporovnateľne príjemnejšia – najmä preto, že vinárstvo ležalo mimo hlavnej turistickej magistrály.

Ak ste však fajnšmekri, musíte navštíviť Schloss Johannisberg. Práve tu sa zrodil kultový Riesling Trocken, ktorý je považovaný za absolútny vrchol Porýnia. Je to miesto s neopísateľným géniom loci. Za pohárik si síce priplatíte, ale každý jeden dúšok stojí za to!

🍷Top 7 vinárstiev v Bingen am Rhein

1. Schloss Johannisberg (Johannisberg / Geisenheim) Svätý grál Porýnia. Historická kolíska odrody Riesling. Ich prívlastkové vína (Spätlese, Auslese) patria k svetovým legendám. Areál kaštieľa ponúka nezabudnuteľnú degustáciu s výhľadom.
2. Weingut Ratzenberger (Bacharach) Kráľ strmých svahov. Rodinné vinárstvo z Bacharachu špecializujúce sa na minerálne, suché rizlingy zo strmých bridlicových viníc (známa trať Bacharacher Posten). Ich šumivé sektové vína vyrobené tradičnou metódou sú svetové.
3. Weingut Bischel (Bingen am Rhein) Moderná špička priamo v Bingene. Bratia Christian a Matthias Runkelovci vytvorili z rodinného vinárstva v Bingene svetovú značku. Ich rizlingy z viníc Scharlachberg a Hackenheim pravidelne zbierajú 95+ bodov v medzinárodných rebríčkoch.
4. Weingut Theresa Breuer / Georg Breuer (Rüdesheim am Rhein) Ikona pravého brehu. Theresa Breuer patrí k najuznávanejším vinárkam v Nemecku. Ich vlajkové rizlingy z viníc Rüdesheimer Berg Schlossberg a Nonnenberg sú minerálne, elegantné a stvorené na dlhé zrenie.
5. Weingut Knyphausen (Erbach / Kiedrich) Aristokratická tradícia. Vinárstvo s históriou siahajúcou do roku 1818. Známe svojimi sviežimi, minerálnymi rizlingami a Pinot Noir z vyhlásenej vinice Erbacher Marcobrunn.
6. Weingut Eisenbach-Korn (Oberheimbach) Náš tajný rodinný favorit! Menšie, poctivé rodinné vinárstvo skryté v údolí Oberheimbachu. Ich ľahké, iskrivé a minerálne rizlingy získali ocenenia na *AWC Vienna*, no ceny si stále držia na mimoriadne priateľskej úrovni pre cyklistov.
7. Weingut Toni Jost – Hahnenhof (Bacharach) Špecialista na bridlicové vína. Vinárstvo s 300-ročnou tradíciou vyrába legendárny rizling z vinice Bacharacher Hahn, ktorá sa vyznačuje výraznou mineralitou, tónmi marhúľ a dlhou dochuťou.

Niederwald kontra Paulaner pasca

Tropické letné tridsaťštvorky dokážu cyklistu postaviť pred ťažké morálne dilemy. Z mestečka Rüdesheim vedie k monumentálnemu pamätníku Niederwald vyhliadková lanovka prekonávajúca strmé vinohrady.

Pre každého hrdého hobby cyklistu je však psou povinnosťou zakončiť deň poctivým výšľapom v pedáloch s prevýšením cez 300 metrov.

Mne však tento športový cieľ brutálne prekazila záhradná piváreň Paulaner. Šľapať vyčerpaný a dehydrovaný v pekelnej horúčave do 15-percentnej stojky je koniec koncov totálna zdravotná nezodpovednosť, no nie? Keď som uvidel, ako pán čašník točí orosené, chladené mníchovské kvasinkové pivo, Paulaner vyhral K.O. systémom. A nemal som ani najmenšie výčitky svedomia!

Slovo na záver: Bingen am Rhein nás čaká znova

Dolina Rýna je unikátny mix histórie, stredovekých hradov (Rheinstein, Sooneck, Ehrenfels, Stahleck), špičkovej cyklistickej infraštruktúry a fantastického vína.

Toto miesto sme určite nenavštívili naposledy. Ak milujete bicykel, dobré jedlo, kopce a víno, mám pre vás jednoznačnú radu: zaraďte Bingen am Rhein do svojich cestovateľských plánov. Takýchto rozprávkových cyklistických lokácií v Európe naozaj veľa nenájdete!

Cestou späť sme ešte objavili navyše historický Bamberg.

GPS Trasy

• Bacharach - Bingen - Oberheimbach
• Bingen - Johannisberg

Príspevok Bingen am Rhein: Zážitkový cykloraj, strmé kopečky a najlepší rizling nad Rýnom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme balili bicykle po cyklopotulkách po vinárskom kraji Bingen am Rhein, padol bláznivý nápad: „Dáme si ešte krátku zastávku v Bambergu! Hodinka-dve v sedle a neoľutujete,“ povedal domáci.“ A bola to čistá pravda. Keď sa k tomu pridala informácia, že len o kúsok ďalej leží slávny Bayreuth, kde od roku 1876 organuzujú ikonické operné slávnosti Richarda Wagnera (Bayreuther Festspiele) – bolo rozhodnuté. Poldeň Bamberg na bicykli musel byť.

Bamberg na bicykli

Bamberg (staronemecky Babenberg) leží v úrodnom údolí medzi dvoma ramenami rieky Regnitz v Bavorsku. Miestni ho hrdo volajú Franský Rím, pretože sa rovnako ako ten taliansky rozprestiera na siedmich kopcoch.

Obísť ho na bicykli vôbec nie je problém. Najväčší problém je odolať sladkostiam v historických cukrárňach a obísť bez povšimnutia miestne pivovary!

🎭Malé Benátky a radnica priamo na rieke

Naša cyklistická exkurzia sa začala v historickej meštianskej časti (Bürgerstadt). Domy sú tu natlačené jeden na druhý a mesto je prepletené sieťou úzkych kľukatých uličiek. Na brehoch rieky Regnitz sa týčia očarujúce domčeky, v ktorých kedysi bývali rybári. Tejto štvrti nikto nepovie inak ako Malé Benátky (Klein Venedig).

Bamberg sa však pyšní svetovou raritou. Takúú nikde inde v Európe neuvidíte: Alte Rathaus (Stará radnica) stojí doslova v strede rieky na umelom ostrove a moste!

🍺Čo v bedekroch o Bambergu nenájdete

⛪Biskupská časť: Bamberský jazdec a barokový luxus

Prešli sme cez most okolo zámku Geyerswörth a vyšliapli do pedálov smerom do biskupskej štvrte (Bischofsstadt). Tu sa atmosféra okamžite mení. Namiesto tesných meštianskych uličiek sa pred nami otvorili monumentálne priestranstvá.

Dominantou mesta je Bamberská katedrála. Postavili ju v románsko-gotickom štýle so štyrmi štíhlymi vežami. Je to už tretí chrám z rokov 1211–1237, keďže prvé dva vyhoreli. Vo vnútri ukrýva spomínanú svetoznámu sochu Bamberského jazdca – ideál stredovekého rytiera v životnej veľkosti.

Priamo naproti Starému kniežaciemu dvoru (Alte Hofhaltung) zo 16. storočia dala cirkev na prelome 17. a 18. storočia postaviť nádhernú barokovú Novú rezidenciu (Neue Residenz). Dnes v jej reprezentatívnych priestoroch sídli štátna galéria starých majstrov.

Rozprávkový zážitok dotvára najmä jej ružová záhrada (Rosengarten). Zažijete z nej neskutočný výhľad na strechy celého mesta.

Krátka zastávka, na ktorú sa nezabúda

Aj keď naša návšteva Bambergu trvala len pár hodín, opäť sa potvrdilo, že najlepšie zážitky na cestách bývajú tie neplánované. Prebehnúť Bamberg na bicykli cez dláždené mosty, dať si kávičku s koláčom na námestí a spláchnuť to lokálnym dymovým pivom Rauchbier je presne ten typ spomienky, ktorá vám ostane v hlave naozaj dlho.

Ak budete mať niekedy cestu okolo severného Bavorska, bicykle z nosiča rozhodne neskladajte. Bamberg za tú krátku zachádzku stojí každým jedným šliapnutím do pedálov!

Príspevok Bamberg na bicykli: Franský Rím, dymové pivo a radnica postavená na vode zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V polovici augusta sa naša Paliho družina rozhodla vymeniť mestský zhon za poctivý hory a čistý vzduch na Orave. Ako základňu sme si zvolili rázovitú Oravskú Lesnú, odkiaľ sme sa v sobotu ráno presunuli pred Kostol sv. Jozefa v Zákamennom. Tu nás už čakala naša miestna oravská spojka, zvítali sme sa a s plnou poľnou sme vyrazili hrebeňom Oravy v ústrety týmto nádherným kopcom.

Naším cieľom bol hraničný hrebeň, vrchol Úšust a kopec oravských výhľadov. A že to nebola len taká poobedná prechádzka na kofolu, potvrdil až záverečný pohľad na hodinky – v nohách sme mali poctivých 25 kilometrov!

Rozohriatie nad Zákamenným: Kalvária, uzatvorená veža a lavička lásky

Prvou krátkou zastávkou na predýchanie bol vrchol zákamenskej Kalvárie. Odtiaľ sme nabrali smer k miestnej rozhľadni, no tu nás čakalo drobné sklamanie. Rozhľadňu momentálne pre zlý technický stav uzatvorili. Keďže ide o druhú uzatvorenú vežu tento rok (po Marťáckom vrchu na Kysuciach), začínam si myslieť, že máme na rozhľadne nejakú špeciálnu smolu.

Nenechali sme sa však odradiť a pokračovali sme výstupom na Maršalkov grúň. Pod ním sa ukrýva krásne, citlivo upravené miesto na opekanie s malou kaplnkou. Hneď sme tam hodili krátke občerstvenie a išli si spraviť povinnú fotku na blízku „lavičku lásky“, z ktorej sú parádne výhľady do doliny.

💡 Hrebeňom Oravy: parametre trasy a užitočné informácie

• Parametre celodenného okruhu: Zákamenné – Maršalkov grúň – Vlkov grúň – rázcestie Kaňovky – hraničný vrch Javorina (1 051 m n. m.) – vrch Úšust (1 156 m n. m.) – obria lavička – Zákamenné. Dĺžka: cca 25,5 km, prevýšenie: vyše 850 metrov, čas: cca 7 až 8 hodín vrátane fotenia.
• Slovensko-poľská hranica: Hrebeňová trasa medzi Kaňovkami a Úšustom vedie priamo po štátnej hranici. Kráčate s jednou nohou na Slovensku a druhou v Poľsku (kde je oblasť známa ako Beskid Żywiecki).
• Obria lavička Zákamenné: Nachádza sa na lúkach nad obcou a ponúka panoramatické výhľady na celú Zákamenskú kotlinu a okolité masívy.

Po zelenej hranici: Kravské safari a výhľady na Babiu horu

Držali sme sa zelenej turistickej značky, ktorá nás viedla ponad obec Novoť smerom na Vlkov grúň. Tu sa krajina definitívne otvorila a naskytli sa nám prvotriedne výhľady na dominanty celého regiónu – mýtickú Babiu horu aj masívne Pilsko.

Cestou sme natrafili na pasúce sa stádo kráv. Pre rodených Bratislavčanov z našej družiny to bol okamžite gastro-kultúrny zážitok číslo jeden. Prebehla nám pred očami kompletná fotodokumentácia priamo z paše.

Počasie nám vyšlo na jednotku. Bolo slnečno a teplučko, no vo vyšších polohách nás pred priamym úpalom príjemne chránila tôňa ihličnatého lesa. Robili sme si pauzy podľa potreby a s pribúdajúcimi výškovými metrami sa na horizonte na sekundu objavili dokonca aj ostré štíty Vysokých Tatier.

Zdolanie Javoriny aj strmý finiš na Úšust

Po stúpaní sme sa konečne vyhupli na hlavný hrebeň do rázcestia Kaňovky. Tu sme spravili taktické rozhodnutie – odbočili sme doprava a vybrali sa po slovensko-poľskej hranici na vrch Javorina ($1\ 051\ \text{m n. m.}$). Vďaka tomu sme splnili náš bonusový cieľ a zabili dve muchy jednou ranou!

Po povinnom fotení pri hraničnom stĺpiku sme sa vrátili na Kaňovky a pokračovali v hrebeňovke smerom na Úšust (1 156 m n. m.). Záverečný výstup na Úšust nás poriadne preveril. Čakal nás pomerne strmý výšľap cez korene a skaly. Pľúca aj stehná si vypýtali svoje. Zvládli sme to však všetci do jedného a zaslúžene sme si na vrchole vychutnali zaslúžený obed z batohov.

Pri zostupe smerom na juh sa pred nami otvorili úplne nové výhľady, kde dominoval najmä elegantný ihlan Veľkého Choča.

Zostup cez neznačené lesy a zaslúžená obria lavička

Po strmšom úvodnom klesaní z Úšustu sme sa napojili na neznačenú lesnú cestu, ktorá nás pozvoľna viedla späť smerom na Zákamenné. Pri jednom zo studničkových prameňov sme s vďakou doplnili čerstvú horskú vodu, keďže zásoby vo flašiach po strmom výstupe už mleli z posledného.

Po vyše hodine pohodovej chôdze lesom sa pred nami roztvorili otvorené horské lúky priamo nad Zákamenným. Práve tu stojí známa obria lavička. Celá Paliho družina sa na ňu okamžite nasáčkovala. Spravili sme záverečné skupinové fotky a potom sme už len zbehli dole do dediny. Odmenou za 25 nachodených kilometrov bola vychladená, poctivá čapovaná kofola, ktorá nám v tej chvíli chutila ako nektár bohov!

Nedeľný odpust v krojoch a dohra v Roháčoch

V nedeľu nás čakal úplne iný, no rovnako nádherný zážitok. V Zákamennom sa konala tradičná odpustová slávnosť. Zúčastnili sme sa na slávnostnej svätej omši priamo na Kalvárii. S úžasom sme sledovali miestnych Oravcov hrdých na svoje tradície. Mnohí prišli oblečení v nádherných goralských krojoch a ľudové spevy sprevádzajúce omšu mali neskutočnú atmosféru.

V dedine nechýbali klasické kolotoče, stánky so srdcami zo želé, remeselné drobnosti a vôňa pečených klobás. My sme si dali spoločný slávnostný obed v reštaurácii a po ňom sa väčšina pobrala domov.

Niektorí z nás však kúzlu Oravy podľahli úplne, ostali o deň dlhšie a v pondelok si strihli ešte poctivú dorážku v Roháčoch. Ale to je už, ako sa hovorí, celkom iný príbeh!

A čo vy? Boli ste už preskúmať krásy Oravských Beskýd hrebeňom Oravy? Ak hľadáte pokojné hory bez hlavy na hlave, Zákamenné a Úšust sú stávka na istotu!

Príspevok Hrebeňom Oravy na Úšust a Javorinu: 25 km pohraničím, kravské selfie a odpust zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.