Asi 60 km od Malagy môžete objaviť Caminito del Rey. Tento 7 km dlhý chodník bol kedysi považovaný za jednu z najnebezpečnejších hiking trás na svete.
Trasa Caminito del Rey je od začiatku do konca veľkolepá. Prechádza útesmi, kaňonmi, zavesenými chodníkmi a veľkým údolím. Krajinou Desfiladero de los Gaitanes, rokliny vytesanej pri rieke Guadalhorce, so stenami vysokými 700 metrov.
Ešte pred pár rokmi bola v havarijnom stave. Dnes je celá trasa dokonale zrekonštruovaná.
Je oveľa bezpečnejšia ako pred rekonštrukciou. To čo sa nezmenilo je neskutočný zážitok a výhľady z chodníkov visiacich 100 metrov nad roklinou.
Dostať sa na El Caminito nie je jednoduché. Lístky na vstup sú týždne dopredu vybookované. Zarezervovať sa dajú u lokálnych agentúr alebo na oficiálnych web stránkach trasy.
Prečo Caminito del Rey?
Táto jedinečná vzdušná cesta, zavesená 100 metrov nad stenami rokliny, pochádza zo začiatku 20. storočia. Bola postavená medzi vodopádmi Gaitanejo a El Chorro, aby priviedla materiál a pracovníkov údržby k miestnej elektrárni a vodnej priehrade. Jej stavbu počal v roku 1921 španielsky kráľ Alfonso XIII. Oficiálne otvoril trasu k priehrade Conde de Guadalhorce a od tej doby je známa ako „Kráľova malá prechádzka“ – Caminito del Rey.
Trasa vedie temer po vrstevnici iba jedným smerom. Mierne klesá nadol, zo severu na juh, časť po horských trailoch a časť po visutých chodníkoch. Celá trasa je dlhá 7,7 kilometra a jej peší prechod trvá asi 3-4 hodiny, od štartu pri jazere v Ardales až po výjazd El Chorro.
Recepcia na začiatku pri jazere má reštauráciu a niekoľko parkovacích miest. Je tiež konečnou zastávkou kyvadlového autobusu, ktorý premáva medzi severným a južným koncom trasy. Oplatí sa to využiť.
Do rokliny
Do rokliny sa dá dostať dvoma prístupmi. Od Sillón del Rey (2,7 km), kde nájdete súbor kamenných lavíc, stola a stoličky, ktoré kedysi používal Alfonso XIII., alebo tunelom vedľa reštaurácie. Druhá, kratšia cesta (1,5 km) začína menším tunelom pre peších 200 metrov pred reštauráciou. Tadiaľ aj vedie väčšina vstupov do údolia.
Vstup na samotné Caminito del Rey je až pri hydroelektrárni. Obrňte sa trpezlivosťou. Dostanete prilbu a potrebnú inštruktáž a môžete okolo prepadu v elektrárni vyraziť na prvé plató.
Z vyhliadkového bodu na priehrade Gaitanejo môžte v diaľke spozorovať jaskynné obydlia. Sierra Parda boli kedysi domovom zamestnancov pracujúcich vo vodnej elektrárni.
Po prejdení hydroelektrárne vstupujeme na visutý chodník nad roklinou Gaitanejo, ktorý pokračuje do kaňonu známeho ako Tajo de las Palomas a Puente del Rey.
Roklina Gaitanejo
Samotné Caminito del Rey akoby bolo rozdelené na tri etapy. Hneď za elektrárňou vchádzame do úžasnej rokliny na chodník zavesený v skalách.
Pieskovec a žula. Sprievodca nám ukazuje storočný strom borievky rastúci medzi skalami i „fosílnu pláž“ s fosíliami v pieskovci z obdobia jury. Ale úprimne, bez neho by sme si tie skvosty ani nevšimli.
Tajo de las Palomas
Približujeme sa k údoliu Hoyo. Krajina sa postupne otvára a mení. Pribúdajú listnaté lesy.
Ešte predtým ale na druhom brehu sledujeme železničný zvršok, ku ktorému vedie starý most. Prešli by ste sa po ňom? V Španielsku sa hrdia, že táto 5 km dlhá železničná trať je najdrahší dopravný úsek krajiny.
Stredná časť prechodu údolím vedie po skalnej ceste, ktorá vyniká monumentálnou prírodou, štítmi, roklinami a skalami. Človek žasne nad veľkoleposťou tohto miesta.
Nad hlavou lietajú gigantické vtáky. Sprievodca oznamuje, že sú to supy egyptské a orly kráľovské, ktorých rozpätie krídiel dosahuje I niekoľko metrov.
Je jedno, či som v Tatrách, v Slovenskom raji, v Alpách, Pyrenejach alebo v Grand Canyone. Pri pohľade na čistotu a veľkoleposť hôr sa vždy musím zastaviť a premýšľať. Na čo sa to ako ľudia hráme. Na akých pánov tvorstva? Vysávame zo zeme stále viac. Likvidujeme prírodu i životné prostredie okolo seba v mene konzumu, osobného pohodlia a túžby vlastniť stále viac. Bezohľadne to nazývame pokrokom a modernizáciou.
A pritom sme tu v porovnaní s tou skalou alebo stromom tak krátko.
Je fajn mať sa kde vyspať. Ale potrebujeme všetko zabetónovať uniformnými apartmánovými monštrami? Betónovými parkoviskami? Nezmyselnými atrakciami, stánkami, all inclusive hotelmi či obchodnými centrami tam, kde by mal byť chrám kľudu, pokoja, relaxu a ticha?
V takýchto chvíľach ma obchádza pokora. Nie. Nevnímam sa ako pán tvorstva ale skôr za súčasť prírody. Tohto jedinečného zázraku. Tohto rozmanitého a úžasného sveta. Na to aby som bol šťastný nepotrebujem veľa. Vlastne skoro nič: osobný čas, slobodu, nezávislosť, nadšenie, zážitky, radosť a vietor vo vlasoch. Určite pohyb a zdravie. A jamón, olivy, skvelé syry a Rioju. 🙂
Desfiladero de los Gaitanes
Sme pred schodmi, ktoré nás vedú hore k poslednému úseku lávok, než prejdeme cez Desfiladero de los Gaitanes. Stojíme a cvakáme na každom metri. Je to neuveriteľné. Nad tunelom v jaskyni vidíme blbnúť párik horolezcov. Mňa by tam nedostali. Premýšľam nad trasou, ktorou sme prešli.
Pripadám si ako v pánovi prsteňov. Na takomto mieste som ešte nebol. Nie, Caminito del Rey už nie je „jeden z najťažších trailov sveta“ ale to okúzlenie a monumentálnosť ostáva. Nikto z nás sa neponáhľa. Koho to vlastne napadlo? A ako to mohli postaviť?
Scenériu dotvára železničné dielo na druhej strane rokliny. Striedajúce sa viadukty, tunely a mostné okná pôsobia trocha ako kulisy Jordánskej Petry. Človeku sa tají dych. Každý v ruke zviera foťák alebo mobil. Je nám jasné, že ak nám z ruky vypadne, už ho nikto nikdy nenájde.
V tomto mieste kaňonu sa kanál a Caminito del Rey oddeľujú. Voda vchádza do podzemného kanálu a vytryskne až pri aquadukte.
Kanál tu preteká tunelom, prakticky podzemnou cestou k akvaduktovému mostu Eugenio Ribera a k vysutému mostu nad ním.
Kráčajúc po novom chodníku sledujem pozostatky toho starého. Je iba meter pod ním. Plný dier a prepadlín, sem by som pri mojej váhe bez istenia a skúseností ani nohou nezavadil :-).
V roku 2017 tunel po celkovej obnove sprístupnili aj turistom. Využíva sa však iba v prípade zlého počasia, keď v dôsledku dažďa a vetra dochádza v kaňone k zosuvom kameňov. Tunel je dlhý asi 300 metrov.
El Chorro
Prechod cez roklinu je niekedy úzky iba 10 metrov. Pre tých adrenalínovejších je tu tiež sklenený balkón, ktorý vyčnieva z chodníka. Žiadne strachy, zväčša tam stojí nejaký strážnik a pomáha fotiť.
Keďže roklina El Chorro je neskutočne úzka, stále tu fučí. Preto vás aj na každom kroku napomínajú, aby ste mali dobre utiahnutú prilbu, zabezpečené okuliare, smartfóny, aby ich neodfúklo. Ak je to až moc, prechádza sa tunelom. My sme mali šťastie a došli sme až k lanovému mostu nad viaduktom.
Posledné metre
Práve tu nastáva veľkolepé finále. Špeciálne vo vetre. Je to úzky komín a fučí tu fakt riadne. Lanový most sa kolembá, zábradlia je lepšie sa nedržať a nedajbože pozrieť dole.
Tu sa zvyknú ľudia seknúť. Slzy, tras rúk, občas i kolaps a odmietanie urobiť čo i len krok. Potom príde „staff“ (sprievodca), oznámi tete že má zavrieť oči a v žiadnom prípade sa nepozerať pod seba, chytiť sa sprievodcu silno okolo ramien a cez úsek ju doslova prenesú. 🙂
Záver je už len zopár brdkov k parkovisku, kde nájdete druhú časť prečerpávacej stanice a mikrobus, ktorý vás odvezie na miesto štartu. Prekvapil ma posledný železničný most, ktorého kamenné piliere si nezavdajú s našim Telgártom.
Mali sme šťastie a počasie nám neskutočne prialo. Prvé kvapky dažďa sa spustili až pri autobuse. Nebýva to v týchto horách bežné. 🙂
Zopár rád záverom
Nepodceňte obuv a fukerku.
Ak prichádzate autom, urobíte lepšie ak zaparkujete až pri jazere Embalse del Guadalhorce (fakt veľkolepé) na parkovacích miestach. Vrátiť sa môžete ľahko kyvadlovým autobusom.
Celé oblasť prírodného parku Desfiladero de los Gaitanes sa nachádza medzi obcami Álora, Antequera a Ardales. Vysuté skalné chodníky nad roklinami sú highlightom a poznávacím znamením Caminita, ale príroda v rokline je ešte krajšia. Ponúka oveľa viac.
Okrem Caminita del Rey aj množstvo ďalších turistických trás s kopcami nad 1180 m n.m., kam sa určite ešte chceme vrátiť.
Ešte dôležité upozornenie. V zlom počasí býva Caminito del Rey zatvorené. Nepomôžu vám ani rezervované lístky. 🙂
