Když jsme se Zdeňkem plánovali itinerář naší cesty po Americe tak zmínil i Bryce Canyon. Přiznám se, že jsem o tomto národním parku neměl takřka žádné povědomí. Po příjezdu když jsem jej spatřil, tak jsem nevěřil svým očím. Statisíce věží a věžiček, neuvěřitelné tvary. Překrásná scenérie.
Při návštěvě Bryce canyonu v zimě, kdy jsou tyto kamenné sloupy zasněžené, zjistíte, že proti většině fotek v průvodcích pořízených v létě je tohle ještě o level výš. Tento národní park je opravdu úchvatný.
Bizarný skalný amfiteáter
Prvé sedimenty sa tu začali usádzať z morského dna pred 140 miliómni rokov. Postupne sa z nich vytvorili stlačené vrstvy pieskovca a ílu. Cez ne si začala raziť cestu voda, ktorá v priebehu niekoľko tisícročí začala tieto skalné útvary vymývať a vyrezávať. Pred 13 miliónmi rokov sa začala celá Coloradská plošina dvíhať. Až do dnešnej výšky – temer 2500 m n.m. Vznikol zlom.
Ale voda si cestu hľadala ďalej. Následnou eróziou vytvorila tento bizarný amfiteáter, ktorý skvelo poslúžil aj vo filme MacKennovo zlato.
V roku 1874 sa tu usadil osadník Ebenezer Bryce, po ktorom získal kaňon svoje meno. V roku 1928 sa Bryce canyon stal národným parkom.
Bryce Canyon
Park v skutočnosti nie je kaňonom. Ale skupinou obrých prírodných skál a geologických štruktúr, ktoré miestni volajú „Hoodoos“ alebo „Pinnacles“. Rúznofarebné sfarbenie kameňov a štruktúra skál poskytuje nevídané pohľady. Skalné solitéry, brány a hrebene. Čosi nevídané.
Sen každého fotografa
Len málo parkov umožňuje pohľad na svoje poklady zhora. Bryce Canyon však medzi takéto výnimky patrí. Treba tu byť pri východe alebo západe slnka. Treba sa postaviť na Sunrise, Sunset alebo na Bryce Point.
Postupujúce slnko vytvára scenérie, ktoré sa menia z minúty na minútu. Obria hra svetla a tieňov. Ružové, oranžové, červené, hnedé i biele. Skalné ihly, piliere, oblúky a steny môžete takmer nepretržite pozorovať z horného okraja amfiteátra, ktorý kopíruje cesta Rim Trail.
Archeologické vykopávky potvrdili, že miesto bolo obývané indiánmi alebo ich predchodcami najmenej 10 000 rokov.
Ale ak tu chceš bývať, treba sa dobre obliecť.
Dá sa tu dýchať
V porovnaní so susedným Zion parkom, Grand Canyonom alebo Death Walley, Bryce canyon navštevuje oveľa menej návštevníkov. Je totiž trochu od ruky. Je tu podstatne chladnejšie a viac tu prší. Park sa nachádza v púštnom pásme, tzn. veľmi chladné noci. Aj počas horúcich letných dní tu po západe slnka teploty klesajú až o 30 stupňov.
Najlepšie sa do parku dostanete od severu po diaľnici Highway 63. Prejdete cez skalnú bránu a ste v raji.
Bryce trails
Okrem hlavného návštevného okruhu po terase (RIM trail), môžete absolvovať aj 3 vnútorné okruhy:
- Navajo Loop trail, zostupuje zo Sunset Point a jeho trasa vedie okolo povestných Thors Hammer až do Fairyland Point.
- Queens Garden Trail vás prevedie okolo súskalia pripomínajúceho kráľovnú Viktóriu, alebo
- najdlhší okruh Peekaboo Loop Trail, ktorý prechádza najkrajšími scenériami parku.
Najviac ľudí však volí kombináciu Queens / Navajo trail. Celodenka 2 okruhov spojená do jedného trailu.
Bryce canyon nie je rozlohu veľký. Ale je veľkou chybou obísť ho.
